V súčasnosti väčšina rodičov, ktorí sa rozhodli, že svoje deti nechcú biť, predpokladá, že nejlepšou možnosťou je dať dieťaťu chvíľku osamote na odpočinok a upokojenie. Daniel J. Siegel a Tina Payneová-Brysonová, autori knihy Klidná výchova k disciplíně, sa zamýšľali nad tým, či táto metóda pomáha dosahovať výchovné ciele. Robili výskum s niekoľkými tisíckami rodičov a spracovali niekoľko najdôležitejších dôvodov, prečo tento prístup nepovažujú za nejlepší.
Najväčším nedostatkom metódy je to, že ju často rodičia používajú v zlosti, dieťa tiež prežíva izoláciu, čo malé deti prežívajú ako odmietnutie. Autori knihy za kvalitné metódy považujú tie, ktoré podporujú komunikáciu a rozvíjajú mozog. Dieťa by malo opakovane prežívať, aké to je, keď jedná správne. Takže namiesto chvíľky na izoláciu by ste ho mohli požiadať, aby sa pokúsilo situáciu zvládnuť ináč. Ak napríklad dieťa odvráva, môžete mu povedať, aby to povedalo ešte raz a slušne. Ak sa sestrička zle správala ku svojmu bratovi, môžete ju požiadať, aby si vymyslela tri pekné veci, ktoré pre neho urobí pred spaním. Takto sa začína dieťaťu vštepovať do mozgu opakovaná skúsenosť pozitívneho správania. Výchovné chvíľky na odpočinok a upokojenie sa často míňajú svojím účinkom. Dieťa sa má pri nich upokojiť a zamyslieť sa nad svojím správaním. Podľa skúseností autorov knihy Klidná výchova k disciplíně a na základe ich výskumov táto metóda často spôsobuje, že dieťa má v sebe ešte väčšiu zlosť, dokáže sa ešte menej ovládať a nedokáže premýšľať o tom, čo urobilo nesprávne. Daniel J. Siegel a Tina Payneová-Brysonová tvrdia, že v takejto situácii vôbec deti nepremýšľajú nad svojím správaním, ale nad tým, akí sú ich rodičia zlí. A keď sú deti v takejto situácii, prichádzajú o príležitosť budovať si súcit, empatiu, a schopnosti riešiť problémy. Oddychový čas deti pripravuje o príležitosť naučiť sa byť aktívnymi, empatickými a rozhodnými ľuďmi, ktorí si vedia poradiť. Dieťaťu v problémovej situácii môže pomôcť napríklad aj otázka: „Napadá ti, ako by si to mohol zlepšiť a tento problém vyriešiť?“ Keď deti dostanú príležitosť, väčšinou sa rozhodnú správne a postupne sa učia správne postupy. Chvíľka na odpočinok a upokojenie často nemáva priamu a logickú spojitosť s určitým správaním, ktoré je kľúčom k nejakému ponaučeniu. Tiež nemá súvislosť s nesprávnym rozhodnutím či s nezvládnutou reakciou dieťaťa. Ak dieťa niečo rozhádže, malo by pomôcť s upratovaním. Ak ho len izolujete a čakáte na to, že samo príde na to, čo urobilo zle, nepríde na to. Bude len v mysli na vás nadávať, akí ste zlí. Pri upratovaní si jasne uvedomí, kde sa stala chyba. Tresty majú deťom pomáhať pochopiť, kde sa stala chyba a ako tú chybu napraviť.
Rodičia metódu odpočinku používajú nesprávne, hoci majú tie najlepšie úmysly v súvislsoti s ňou. Chcú síce poskytnúť deťom priestor na upokojenie a spamätanie sa, ale väčšinou oddychový čas používajú len ako súčasť potrestania za nejaký prehrešok. Aspekt ponaučenia sa väčšinou vytráca. Ale najdôležitejší dôvod, kvôli ktorému Daniel J. Siegel a Tina Payneová-Brysonová spochybňujú účinok tejto metódy súvisí s bytostnou potrebou dieťaťa byť v kontakte s rodičmi. Nevhodné správanie býva dôsledkom emočného preťaženia, a preto sa vyjadrenie potreby alebo intenzívneho pocitu prejavuje agresívnym alebo nezdvorilým spôsobom. Dieťa môže byť hladné, unavené alebo existuje iný dôvod, prečo je v danej chvíli neschopné sebaovládania a nevie uskutočňovať správne rozhodnutia. Možno má len tri roky a jeho mozog ešte nie je natoľko vyspelý, aby chápalo a pokojne vyjadrovalo svoje pocity. Takže namiesto toho, aby vám povedalo, že je sklamané, že už nemáte viac pomarančového džúsu, začne po vás hádzať hračky. Práve v takejto chvíli dieťa potrebuje vašu útechu a pokojnú prítomnosť. Ak ho budete nútiť, aby odišlo a sedelo osamote, môže si pripadať opustené a môže si dokonca myslieť, že s ním nechcete byť, keď sa nespráva úplne ideálne. A vy mu určite nechcete odovzdať poznanie, že s ním budete len vtedy, keď bude dobré alebo spokojné.
Daniel J. Siegel a Tina Payneová-Brysonová ďalej hovoria, že chvíľka na odpočinok nie je najhoršia výchovná metóda, ktorá spôsobuje len traumu a že ju nesmiete nikdy použiť. Môžete. Ak sa uskutoční vhodne, s láskavosťou, napríklad ak si k dieťaťu sadnete a porozprávate sa s ním, môže byť takto prežitý čas na upokojenie užitočný. Autori knihy odporúčajú zameniť čas na odpočinok v samote za spoločnú chvíľku s rodičom. V spoločnej chvíľke učia rodičia deti, ako správne odpočívať a venovať sa vnútornej reflexii. Odpočinok je totiž dôležitý pre rozvíjanie výkonných funkcií, znižovanie impulzivity a usmerňovanie energie. Keď deti vyrastú, môže im prospieť vnútorná reflexia a čas na zamyslenie k tomu, že budú vedieť sústrediť pozornosť na svoj vnútorný svet. Takýto čas na zamyslenie podporuje schopnosť vidieť vlastnú myseľ a myseľ druhých. Podporuje empatiu. Vnútorné nazeranie, empatia a súcit sú základom sociálnej a emočnej inteligencie, a tak krátke chvíľky na zamyslenie pomáhajú budovať nervové obvody pre tieto dôležité schopnosti.
Jedna z ďalších účinných stratégií je vytvorenie pokojnej zóny s hračkami, knižkami, plyšákmi, kde dieťa automaticky odíde, keď potrebuje čas na upokojenie. V takomto prípade nejde o potrestanie dieťaťa za chybu. Ide len o poskytnutie miesta, kde si môže znížiť svoje emočné preťaženie.
ZDROJ: Daniel J. Siegel a Tina Payneová-Brysonová: Klidná výchova k disciplíně
