Ako dieťa svojím správaním žiada o pozornosť

Približne do troch rokov deti veria, že sú stredobodom vesmíru a že sa všetko točí práve okolo nich. V tomto období sa to môže považovať za niečo normálne. Lenže v neskoršom veku by si dieťa malo začať uvedomovať, že aj ostatní ľudia majú svoje city, potreby, že aj iní  občas niečo potrebujú a tiež aj im je potrebné vyhovieť a nielen dieťaťu. Zaujímavé však je aj to, že nielen veľa detí v čase puberty, ale ani veľa dospelých  sa s touto myšlienkou nestotožňuje, robí im problémy rozpoznať potreby druhých, správajú sa sebecky a majú sústavne pocit, že všetko sa musí točiť okolo nich. A práve preto, aby z detí nevyrastali dospelí, ktorí sa správajú sebecky, už od malička je potrebné ich učiť, aby sa dívali na svet aj z pohľadu iných ľudí. Aby však mohli rodičia pristúpiť k tomuto učeniu, musia sa najprv naučiť rozoznať, kedy sa dieťa svojím správaním usiluje o ich pozornosť. Je potrebné si tiež uvedomiť, že pozornosť rodičov je pre dieťa mimoriadne dôležitá. A to sa týka i negatívnej, i pozitívnej pozornosti.

Pozrime sa na niekoľko spôsob, prostredníctvom ktorých dieťa môže žiadať o pozornosť rodičov.

Záchvaty zlosti

Malé deti majú problém s kontrolou svojich emócií. Vystupňuje sa to ešte viac vtedy, keď sa im nedarí presadiť si svoje záujmy. Vtedy často strácajú nad sebou kontrolu, čo má za následok záchvaty zlosti. Pri takomto výbuchu zlosti veľmi rýchlo zisťujú, že to má aj vedľajšie výhody. Priťahujú pozornosť. Okolie si ich začne všímať, pýtať sa ich, čo im je, prosiť ich, aby s tým prestali. Pozornosť okolia sa môže vystupňovať až tak, že ich začne niekto z dospelých objímať, hladiť, utešovať, len aby prestali vrieskať a plakať. Často sa stane, že im rodič vyhovie, povolí to, čo tak dieťa veľmi chcelo a ono prestane plakať. Následne dieťa pochopí, že záchvaty zlosti majú svoj význam, že vďaka nim získajú nielen pozornosť, ale sa aj vyhovie jeho túžbam a získa to, čo tak veľmi chce. Keď záchvat zlosti vyvolá nulovú pozornosť, napríklad keď rodič pokojne odíde z izby, dieťaťu napadne, že toto správanie nemá žiadnu cenu.

Odmietanie jedla

Niektoré deti až veľmi skoro pochopia, že čím menej budú otvárať ústa pri jedle, tým viac pozornosti sa im bude dostávať. A tak to patrične aj využívajú. Treba však odlíšiť situáciu, keď im naozaj nechutí alebo kedy sa chcú s jedlom hrať a kedy potrebujú, aby sa im rodičia viac venovali. Je však dokázané, že ak rodič dáva deťom adekvátnu stravu, určite nebudú podvyživené, ak sa im prestanete pri prehrabávaní v jedle venovať a dieťa sa pri tejto činnosti nebude dostávať do centra pozornosti a keď poriadne vyhladne, určite začne jesť, pretože si uvedomí, že táto cesta nikde nevedie. Pre rodičov je to naozaj ťažká situácia, keď musia nechať dieťa párkrát hladné, ale tí, ktorí to takto skúsili riešiť, tvrdia, že deti sa dopracovali k normálnym stravovacím návykom.

Pomalé obliekanie

Niektoré deti si dokážu vychutnávať pozornosť rodičov práve v tejto situácii. Prestaňte si dieťa všímať a prosiť ho. Ak máte odísť na detské ihrisko o desať minút a vaše  dieťa sa nechce obliecť, zavrite dvere a sadnite si do auta bez neho. Budete vidieť, ako rýchlo pribehne oblečené za vami. Tých pár minút v aute sa budete cítiť zle, ale ak to vydržíte, všetko sa môže zmeniť.

Konflikty medzi súrodencami

Niekedy sa súrodenci pohádajú pre vážne dôvody, ale niekedy len potrebujú prilákať pozornosť rodičov. Čí viac tieto konflikty budete riešiť, tým viac sa budú opakovať. Nesnažte sa za každú cenu vyriešiť každý problém, ktorý je medzi súrodencami. Takto by ste im venovali zvýšenú pozornosť a oni by v hádkach naďalej pokračovali. Samozrejme, niečo sa ignorovať nedá a je potrebné zakročiť rázne, ale niekedy to ide.

Čo môžu rodičia robiť?

1. Podporujte dobré správanie.

Najdôležitejšie zo všetkého je to, že venujete pozornosť deťom vtedy, keď sa vhodne správajú. To je najlepší spôsob, ako predísť rôznym problémom. Keď sa dieťa pekne hrá, oplatí sa obetovať trochu času a všímať si ho, ako sa hrá. Takto dieťa dostáva pozitívnu spätnú väzbu. Povedzte mu, že sa pekne hrá, že postavilo peknú vežu z kociek, že nekričí, že požičalo hračky sestričke a podobne. Ak si dieťa nevšímate, keď sa hrá pekne, potom je už len jediný spôsob, ako dieťa upúta váš záujem, a to rôznymi konfliktami a problémovým správaním.

2. Deti potrebujú hranice a jasné limity.

Dieťa, ktoré ustavične vyžaduje pozornosť, možno len nemá nastavené žiadne hranice a pravidlá. Keď zistí, že nemôže dostať všetko hneď, naučí sa čakať a neskôr vďaka tomu si vypestuje aj sebaovládanie.

3. Využívajte tri prejavy pozornosti.

Medzi tri základné prejavy pozornosti podľa Kima Oatesa, autora knihy Dvadsať rád rodičom, patria dotyk, očný kontakt a signál v prvej osobe. Toto sú signály, ktorými dávate dieťaťu najavo okrem svojho postoja aj to, ako sa cítite. Napríklad, pozriete sa na dieťa, dáte mu ruku na plece a poviete: „ Priala by som si, aby si toto nerobil, nepáči sa mi to. Som veľmi smutná, keď robíš takéto veci.“ Signály v prvej osobe majú najsilnejší účinok, keď ho skombinujete s očný kontaktom a jemným dotykom. Dajú sa využiť na posilňovanie slušného správania, ale i obmedzovanie nevhodných prejavov. Napríklad: „ Mám vážne radosť, že si kamarátovi požičal autíčko.“ V prípade obmedzovania nevhodných prejavov: „Ešte raz ti to opakujem, obliekaj sa rýchlejšie, lebo neprídeš včas do školy!“