Výchovné prostriedky, ktoré u detí nefungujú

Všetky deti potrebujú disciplínu. Mnoho rodičov si myslí, že dieťa sa dá vychovať len pomocou trestov.  Tak to ale nie je. Trest tvorí je len jeden z prostriedkov zo širokého spektra výchovných prostriedkov a v podstate nie je ani nejako významne dôležitý, ak rodičia  používajú iné, účinnejšie metódy.

Prostriedky, ktoré v ďalšej časti článku spomeniem, spočiatku zaberajú, ale po krátkej dobe prestávajú fungovať. A mnohé z nich veľa vecí iba zhorší.

Hrozby

Problém nastáva, keď rodičia dieťaťu niečím pohrozia, ale nakoniec hrozbu nesplnia. V tomto prípade deti veľmi rýchlo pochopia, že to rodičia nemyslia vážne. U malých detí môžu mať hrozby aj taký efekt, že u nich vyvolajú zvedavosť. Napríklad otec povie vetu: „Ak budeš tými kockami búchať o zem, budeš mať poriadny problém. Veď uvidíš, čo s tebou urobím!“Dieťa na základe týchto viet je zvedavé, čo otec vlastne urobí, a preto kockami bude búchať ďalej.

Úplatky

Aj úplatky zo začiatku fungujú. Mama hovorí dcére: „ Ak tento týždeň budeš upratovať, kúpim ti to tričko, po ktorom tak túžiš.“ Samozrejme, dcéra sa celý týždeň snaží. Čo ale bude na budúci týždeň? Bude opäť upratovať aj keď nič nedostane? A čo bude o mesiac? Úplatkami rodičia dosiahnu dočasný výsledok, ale  deti nimi nemotivujú tak, aby svoje správanie zmenili natrvalo. Z dlhodobého hľadiska sa úplatky stávajú bremenom, lebo časom deti začnú očakávať  úplatky aj za to, čo predtým robili len tak.

Uzatváranie dohôd

Ak vám dieťa navrhne, že pre vás niečo urobí v prípade, že za to dostane niečo, čo chce, položte si otázku, kto vlastne vychováva. Ak raz rozhodnete, že dieťa niečo nedostane alebo že niečo musí urobiť, držte sa toho. Ak pristúpite na nejakú dohodu, ktorú navrhne vaše dieťa, znižujete si svoju autoritu. Ak však výnimočne, za času na čas, pristúpite k nejakej dohode, tak sa to dá akceptovať, ale uzatváranie dohôd sa nemá stať každodennou súčasťou výchovy detí.

Používanie nerozumných pravidiel a ich nedôsledné uplatňovanie

Pravidlá v rodine by mali byť rozumné, realistické a spravodlivé. Treba dávať pozor, aby ste netrestali celú rodinu za to, čo vyvedie jedno z detí. Napríklad im sľúbite v sobotu lyžovačku, ale jedno z detí dostane poznámku v škole. Nie je správne potrestať všetky deti tak, že sa na lyžovačku nepôjde. Dbajte na to, aby bolo potrestané len to dieťa, ktoré spôsobilo problémy.

Využívanie pocitu viny

Občas sa môžete dostať do pokušenia povedať svojmu dieťaťu, že sa hanbíte, keď sa neslušne správa. Alebo mu chcete povedať, že kvôli nemu si ľudia v okolí budú myslieť, že sú zlí rodičia alebo že vám svojím správaním ničí život. Výchovný prostriedok by mal dosiahnuť toho, aby dieťa pochopilo logické následky svojho jednania. Ak sa budete snažiť vyvolávať pocit viny, nie je v tom žiadny logický následok a taktiež chýba i následné ponaučenie.

Trestanie v hneve

Využite starú dobrú radu, zhlboka sa nadýchnete, napočítajte do desať a doprajte si trochu času, aby ste si mohli rozumne zvážiť, čo urobíte ďalej. Takýto postup vám zabráni povedať niečo, čo by ste neskôr ľutovali alebo by ste dali dieťaťu zbytočne tvrdý trest a podobne. Aj výskumy hovoria o tom, že najviac telesných trestov rodičia dávajú v stave afektu a v momente veľkého rozčúlenia. A aj z tohto dôvodu je dobré upokojiť sa a potom situáciu riešiť.

Dávanie trestu, ktorý v skutočnosti nechcete zrealizovať

Vaša dospievajúca dcéra príde z diskotéky o hodinu neskôr. A tak v strese a zlosti jej zakážete ísť mesiac von. Ale naozaj sa to dá zrealizovať?  Veď o tri týždne ide napríklad  do tábora alebo je pozvaná na oslavu narodenín svojej kamarátky. Ak ustúpite, odnesie si z toho ponaučenie, že nedodržiavate slovo, takže vás nemusí poslúchať ani v budúcnosti. Ak nepovolíte, budete sa cítiť previnilo, že ste jej ublížili a v domácnosti bude vládnuť napätá atmosféra. Z tohto dôvodu musíte dávať primerané a reálne tresty, aby ste ich dokázali dodržať a boli pre dieťa skutočne ponaučením.

Zbytočne stále to isté nevysvetľujte

Niektorí rodičia svojich potomkov neustále pred niečím vystríhajú. „Neodbiehaj odo mňa ďaleko, ešte by si sa mohol stratiť. Choď ďalej od radiátora, mohol by si sa popáliť.“ Hlavne v nízkom veku tieto upozornenia veľmi nezaberajú. Deti sa môžu začať prehnane báť. Oveľa lepšie je používať jasné inštrukcie, čo majú a čo nemajú robiť a najlepšie je ich povedať v 1. osobe. „ Nechcem, aby si sa dotýkal radiátora“ alebo „ Neprajem si, aby si sa odo mňa vzďaľoval.“

Telesné tresty

Žijeme v dobe, kde je bitie detí neprijateľné a existujú lepšie spôsoby vedenia detí k disciplíne. Ale aj napriek tomu ho ešte niektorí rodičia používajú. Väčšinou sú to tí rodičia, ktorí sami doma boli bití. Myslia si tiež, že výprask zaberá najúčinnejšie. Funguje, ale len dočasne. Postupom času stráca na účinnosti. Tiež je potrebné si uvedomiť, že touto metódou sa dieťa nenaučí dôslednosti. Bitkou sa len učí, že nemá niečo robiť v blízkosti rodičov. Bitka na deti pôsobí aj tak, že práve tie deti, ktoré sú vychovávané bitkou, sú agresívne voči iným deťom.