Niektoré deti sa v škole cítia v škole neisto, sú rozrušené obavami, trápi ich smútok a úzkosť. Strácajú tak energiu na vykonávanie svojich povinností, majú problém sa sústrediť, znižuje sa rozsah ich pozornosti a nemajú ani veľkú chuť na hranie. Ťažšie sa sústreďujú na úlohy a viac sa zaoberajú sami sebou i svojím emocionálnym stavom. Tento jav sa často vyskytuje u prvákov, ale aj u piatakov, ktorí prestúpili z prvého na druhý stupeň alebo u detí, ktoré si prešli nejakým tramatickým zážitkom. U piatakov je to spôsobené často aj tým, že okrem konkrétneho myslenia sa vyžaduje vo väčšej miere aj abstraktné myslenie a práve to im spôsobuje rôzne problémy. Ak rodič alebo učiteľ túto skutočnosť nepostrehne, dieťa začne zaostávať vo viacerých predmetoch a začne sa cítiť menejcenné. Obdobie prechodu zo štvrtého do piateho ročníka je pre dieťa naozaj dosť náročné, a preto by mu hlavne rodičia mali venovať zvýšenú pozornosť.
Úzkostné dieťa v škole dokážeme spoznať podľa toho, že ťažko nadväzuje zrakový kontakt, má problémy zblížiť sa so spolužiakmi a má tiež problém komunikovať. Keď denne bojuje s takýmito pocitmi, veľa energie dáva do tohto boja a nezostávajú mu sily na učenie. Ako pomôcť takémuto dieťaťu? Okrem toho, že úzkostnému dieťaťu pomáhame s učením a postupne mu vysvetľujeme rôzne javy a zákonitosti súvisiace s učivom, všímame si aj jeho emocionálnu zrelosť. Psychológovia totiž zistili, že práve v problémových obdobiach dieťa nezlyháva kvôli tomu, že by učivu nerozumelo, ale preto, lebo sa cíti emocionálne nestabilné. Existuje priama úmera medzi výsledkami v škole a tým, ako dokáže ovládať úzkosť a stres. Čím lepšie si dieťa dokáže zachovať svoju duševnú rovnováhu, tým lepšie výsledky dosahuje v škole. Najlepší spôsob, akým môžeme deťom pomôcť emocionálne dospieť a udržať si motiváciu prijateľnú veku, je udržať ich emocionálnu stabilitu. Dieťa, ktorému sa emocionálne darí, bude mať motiváciu a energiu na to, aby svoje schopnosti využilo na maximum. Keď majú deti naplnené svoje emocionálne potreby, znižujú sa ich obavy a silnie v nich pocit bezpečia a sebadôvery. Tieto deti sú schopné a aj ochotné učiť sa. A čo môže urobiť učiteľ v triede preto, aby pomohol úzkostlivým deťom?
1. Vytvorte atmosféru bezpečia a pochopenia
O emocionálnu stabilitu a napĺňanie potrieb by sa mali snažiť predovšetkým rodičia. Niektorým deťom však pomáha aj špeciálna pozornosť zo strany učiteľa. Niekedy stačí zrakový kontakt obohatený o úsmev, slová povzbudenia, poverenie špeciálnymi úlohami, ktoré dieťa chce samo splniť, aby urobilo radosť spolužiakom a pomôcť môžeme aj vytváraním atmosféry bezpečia a pochopenia.
2. Vytvorte systému na vyučovaní
Úzkostlivé deti sú spokojnejšie vtedy, keď majú určitý prehľad o tom, čo sa bude na hodine robiť. Je dobré, keď učiteľ na začiatku vyučovania povie vždy ciele, aby žiaci vedeli, čo ich v ten deň čaká. Je dobré tiež, keď sa niektoré aktivity neustále opakujú, čo dodáva deťom tiež pocit bezpečia. Ak sa bežný systém v nasledujúci deň naruší, je dobré, keď učiteľ deň dopredu informuje rodičov o zmene plánu činností alebo zmene vyučujúceho, aby rodičia už doma dieťa pripravili na to, čo sa bude diať nasledujúce dni.
3. Posaďte úzkostlivé žiaka na pokojné miesto
Niektoré úzkostlivé deti sa veľmi dobre cítia v lavici vpredu pri učiteľovi alebo medzi takými žiakmi, ktorí sú pokojnejší. Ak úzkostlivé dieťa posadíte medzi hlučnejších žiakov, veľa svojej energie venuje svojmu strachu, pretože sa väčšinou týchto žiakov bojí a nedokáže sa tak dostatočne sústrediť na vyučovanie. V skupine alebo vo dvojiciach by takéto dieťa tiež malo pracovať s pokojnejšími spolužiakmi. Veľmi dominantní by mu nedali šancu prejaviť sa a jeho úzkosť by sa ešte viac prehlbovala.
4. Eliminujte negatívne pocity z neúspechu
Práve úzkostlivé deti majú často obavy z toho, že povedia niečo zle, nevhodne, že sa im spolužiaci budú smiať. Keď dieťa prežíva veľmi silný stres, je dobré mu dávať uzavreté otázky, na ktoré odpovedá áno alebo nie. Pokúste sa nejakým spôsobom, napríklad zrakovým kontaktom, dať žiakovi najavo, že sa ho čoskoro niečo opýtate. Tiež je dobré, keď preberáte tému, ktorá je úzkostlivému dieťaťu blízka, aby sa práve ono prejavilo, niečo o téme porozprávalo, pripravilo projekt, prezentáciu a podobne. Ak je dieťa naozaj vo veľkom strese, nevyvolávajte ho pred tabuľu, dovoľte mu ústne odpovedať v lavici.
5. Vytvorte adekvátne podmienky na písanie testov a písomných prác
Niektoré úzkostlivé deti sa pri testoch a písomkách dostávajú do silného stresu už len preto, že sa pozerajú na spolužiakov, ako píšu. Niekedy majú pocit, že všetci píšu rýchlejšie, že toho viac vedia a problém je na svete. Dieťa sa môže zablokovať a nenapíše nič. V takomto prípade, ak máte na to v škole podmienky, nechajte dieťa písať test v inej miestnosti, napríklad s asistentkou. Ak to dieťaťu pomôže, dovoľte mu používať rôzne tabuľky, slovníky alebo iné pomôcky.
6. Dávajte primerané množstvo domácich úloh
Práve úzkostlivé deti berú aj domácu prípravu veľmi vážne a niekedy kvôli domácim úlohám sa dostávajú ešte aj doma do stresu. Ak sa vyskytujú takéto situácie, pokúste sa im dávať menej domácich úloh alebo im občas zadávajte domáce úlohy z takej oblasti, o ktorej viete, že dieťa baví a že mu robí radosť o nej rozprávať. Aj vďaka tejto maličkosti si školu úzkostlivé deti začnú stále viac a viac obľubovať a tešiť sa na ňu.
Keď sa dieťa cíti šťastné, keď vie, že je naozaj milované, jeho energia narastá a má aj veľa dôvodov na úsmev. Učiť v škole sa dokáže len šťastné dieťa. Na toto by mali myslieť hlavne rodičia, ale i učitelia.
Zdroj: worrywisekids.org
