Dnes už vieme, že spokojnosť je stav mysle. Podľa toho, čo nosíme v hlavách, jednáme alebo vyčkávame. Sami rozhodujeme, či niečo vo svojom živote zmeníme, alebo budeme čakať na vhodnejšiu príležitosť. Niekto dokáže svoje sny prenášať do reálneho života rýchlo a ľahko. Iný radšej vyčkáva a čaká na vhodnejšiu príležitosť. V čom sa tieto dve kategórie ľudí líšia? Ktoré prístupy nám bránia napredovať?
1. Ešte je na to čas
Nikto z nás nežije v minulosti ani v budúcnosti. Žijeme tu a teraz. No mnoho ľudí aj dobré a krásne veci odkladá do budúcnosti. Lepšie je však konať, aby nebolo raz neskoro. Lepšie je hýbať sa dopredu pomalými krokmi, ako krok neurobiť vôbec. Keď sa človek začne hýbať smerom, kde ho čaká vysnívaný sen, na ceste má šancu stretnúť ľudí, ktorí ho možno ešte viac nakopnú k vyššej rýchlosti. Najhoršie je zostať stáť a potom sa obdariť výčitkami. K nálade nám to nepridá. A ani k nášmu napredovaniu.
2. Nie dnes, ale inokedy urobím to, po čom najviac túžim
Všetci máme sny. Chceme začať chudnúť, učiť sa jazyky, pravidelne športovať, zdravo sa stravovať. Chceme to určite urobiť. Ale... Výhovorky sa nájdu vždy. Treba však prestať sladko snívať. O koľko však budeme šťastnejší, keď začneme konať? Kedy je však ten ideálny čas začať? Nie, nie je to zajtra ani o rok. Je to práve teraz! A urobme to čo najskôr, lebo sa môže stať, že naša túžba v nás zhasne.
3. Raz sa stane niečo, čo ovplyvní môj život
Mnoho ľudí tomuto verí. Veria, že raz, keď skončia školu...Raz, keď si nájdem vysnívanú prácu...Raz, keď sa vydám...Takýto prístup znamená akési sa odovzdávanie do rúk situácie, okolností, iných ľudí. Samozrejme, môžeme mať šťastie a stretneme úžasných ľudí či už v škole, v práci alebo v manželstve, ktorí budú stáť pri našom boku a budú nás motivovať, ale podstatné kroky v živote musíme robiť úplne sami. Život predsa nežijeme pre niekoho iného ani podľa niekoho iného. Život žijeme sami za seba. A preto je potrebné pracovať na svojich snoch neustále. A ak nejde všetko podľa predstáv, musíme zostať trpezliví a v pohode. Dôležité je neprestať. Výsledky, ktoré dosahujeme v živote vychádzajú z našich rozhodnutí a našich činov. Ak chceme dosahovať pozitívne výsledky, naše činy musia byť výraznejšie ako naše slová. Naše výsledky sú tým, čo skutočne robíme a nie tým, čo plánujeme urobiť. Nikto za nás nevytvorí život, po ktorom túžime. Radšej treba kráčať, ako čakať.
4. Chyby vedú k neúspechom
Niekto sa bojí konať, aby sa vyvaroval prípadným chybám. Ale ono je to práve naopak. Chyby sú jedným z predpokladov úspechu. Každý robí chyby, všetko sa dá urobiť aj lepšie. Človek nikdy nie je absolútne dokonalý. Ale bez chýb nie je ani ponaučenie a skúsenosti. Preto nevadí, keď človek robí chyby. Problém vzniká vtedy, keď sa z chýb nepoučíme. Tí, ktorí sa panicky boja chýb, nič navyše neurobia. A to je najväčšia chyba. A popri tom, za takmer každým veľkým dielom je ukrytých aj mnoho neúspešných pokusov pri jeho tvorbe. Niekedy musíme urobiť niekoľko zlých pokusov, aby sme pochopili, ktorý je ten najsprávnejší. Tiež nie je dobré, keď sa po neúspechu začneme ľutovať, uzatvárať a izolovať pred svetom a ľuďmi. Mnohí po sklamaní čakajú, že sa im niekto ospravedlní alebo nám osud vynahradí to, čo nám vzal. Toto je však začarovaný kruh, z ktorého sa dlhú dobu nedá vyjsť. Život je oveľa jednoduchší vtedy, keď sa pozitívne naladíme aj vtedy, ak sa nám vinník neospravedlnil, keď sa naučíme byť vďační za všetko skúsenosti, aj tie negatívne. Tento jednoduchý návyk človeku úžasne pomáha v tom, že umožňuje všetko zlé odhodiť do minulosti a neťahať to so sebou do prítomnosti. Takúto obrovskú silu má odpustenie.
Odpustenie je okrem iného sľub, že prestaneme minulosť, ktorá sa aj tak nedá zmeniť, používať proti sebe. Pri tom, aby sme si prestali ubližovať nekonečným vŕtaním sa v tom, čo bolo, nepotrebujeme nikoho ospravedlnenie. Ak si toto dokážeme uvedomiť, sami si vystačíme k tomu, aby sme sa odrazili od dna.
5. Mnohí povedali, že ja na to nemám
Ľudia okolo nás majú oveľa väčší vplyv na naše výsledky, ako si možno myslíme. Možno ste počuli už o teórii 5 ľudí. Tá spočíva v tom, že stávame sa priemerom 5 najdôležitejších ľudí, ktorí nás obklopujú, s ktorými prežívame najviac času a majú na nás najväčší vplyv. Kto túto teóriu pozná, môže sa z nej lepšie vymaniť ako ten, kto o nej ani len netuší. A preto to, čo nám hovoria iní, neberme si až tak osobne a vážne. Ak niečo nie sú schopní dokázať oni, to neznamená, že to nemôžeme dosiahnuť my. Náš život sa nemá páčiť iným, ale hlavne nám samým. Je síce veľmi dôležité byť k ľuďom dobrý, milý, pomáhať im, ale netreba zabúdať, že dobrý a milý by sme mali byť aj sami k sebe. Občas sa zastavme a prehodnoťme svoje kroky, svoju cestu, situáciu, v ktorej sa momentálne nachádzame a odhodlanie meniť veci k lepšiemu. Všetko sa mení, vyvíja, ale od nás záleží, aký bude náš zajtrajší deň.
