Obhrýzanie nechtov alebo cmúľanie prstov nie je nič, čo by sme mali podceňovať. Hovoria o tom, že sa niečo zmenilo a dieťa nie je v pohode.
Neuróza je najčastejšie sa vyskytujúca duševná porucha (až 42 percent zo všetkých chorôb). Je to porucha, pri ktorej sa nezistia organické narušenia nervovej sústavy, ani žiadnych iných telesných orgánov, pričom človek je chorý a aj sa tak cíti. Vznik neurotických problémov u detí najčastejšie úzko súvisí s atmosférou v rodine alebo so situáciou v škole a postavením dieťaťa v škole. V živote vzniká mnoho stresových situácií, avšak k tomu, aby sa u dieťaťa vyvinula neuróza, je potrebná určitá predispozícia. Neuróza je problémom na jednej strane medicínskym, na druhej strane výchovným.
S čím sa pri neurózach u detí možno stretnúť?
1. Dieťa si obhrýza nechty
Tento jav vzniká najčastejšie v predškolskom veku, ale i skôr a trvá väčšinou do puberty, no niekedy môže pretrvávať až do dospelosti. Nechty si obhrýza asi 30 percent detí a rodičia tomuto javu zvyčajne nepripisujú nejaký zvláštny význam. Riešia skôr estetiku rúk ako dôvod vzniku tohto javu. Prečo dochádza k obhrýzaniu nechtov? Je to vo svojej podstate ľahká neuróza, ktorá je vonkajším prejavom vnútorného napätia – dieťa sa dačoho bojí, prežíva nepríjemné situácie, nemá uspokojenú potrebu istoty a bezpečia, nahrádza si tak napríklad aj satie z prsníka alebo z fľaše. Keďže má ohrýzanie nechtov často psychologický podklad, je dobré najprv pátrať po príčine, ktorá tento zlozvyk spôsobila alebo ho udržiava. Rodičia by si mali všímať, v akých situáciách si dieťa nechty obhrýza alebo obtrháva kožu okolo nechtov. Najčastejším podkladom tohto javu býva vnútorné napätie prameniace najčastejšie z konfliktov v materskej škole alebo zo zlých citových vzťahov v rodine. V škole si dieťa obhrýza nechty často preto, lebo sa dostáva do stresu pri skúšaní, pri písaní písomiek alebo keď má konflikty so spolužiakmi. Okrem samotnej neurotickej podstaty tohto javu treba mať na pamäti aj to, že obhrýzanie nechtov zvyšuje riziko vzniku rôznych mikrobiálnych a vírusových infekcií či hnisavých pľuzgierov. Cez sliny sa môžu do poškodenej kože preniesť baktérie, čo spôsobí začervenanie a infekciu. U malých detí hrozí prenos baktérií aj cez znečistené hračky, kde sa baktérie dostanú zo nečistých povrchov cez ohryzené ranky na prstoch.
Ako možno dieťaťu pomôcť?
Vždy je dobré rôznym spôsobom zamestnať ruky tak, aby dieťa nemalo potrebu hrať sa s kožou okolo nechtov alebo si ich dávať do úst. Dieťa za obhrýzanie nechtov nekarhajte a nestrašte ho. Za obhrýzaním nechtov často stoja rôzne obavy, pocity menejcennosti a strach. Oveľa prospešnejšie je dieťa motivovať, pochváliť, keď si nechty neobhrýza. Ak to nepomáha, je dobré kontaktovať detského psychológa, s ktorým sa môžete komplexnejšie zamerať na to, čo tento problém zapríčiňuje.
2. Cmúľanie palca alebo prstov na ruke
U malých bábätiek je satie palčekov veľmi prirodzené a bežné. Používajú ho na upokojenie, utíšenie. Často s palčekom v puse zaspávajú. Niekedy si deti začnú cmúľať palce po ukončení dojčenia. Niektorí odborníci hovoria o „nedokojených“ deťoch – v zmysle, že im bol prsník odopretý v čase, keď na to ešte neboli pripravené a palček je náhrada zaň. V tejto fáze vývinu odborníci považujú cmúľanie prstov za neškodné. V prvom roku života dieťaťa teda vyplýva cmúľanie palca alebo prstov z prirodzenej potreby sať, ale vo vyššom veku to môžete považovať za neurotický návyk. Osvojujú si ho väčšinou veľmi tiché deti ako náhradný podnet pri nedostatku inej stimulácie. Cmúľajú si palec nielen pri zaspávaní, ale aj počas dňa niekedy ešte i vo veku desať rokov. U starších detí je cmúľanie palca vnímané ako zlozvyk alebo ako dôsledok nejakého problému – obvykle emocionálneho (strach, úzkosť). Niekedy si dieťa začne palec cmúľať v období, keď začne chodiť do škôlky. To môže byť spojené s ťažkým prežívaním odlúčenia od mamy a palček pôsobí ako upokojujúco. A môže sa objaviť aj vtedy, kedy je dieťa vystrašené, niečoho sa bojí a palček je jeho bezpečnosť a istota. Môže sa báť hádky v rodine, kriku doma alebo v škôlke. Cmúľanie môže niekedy ovplyvniť nesprávny rast chrupu. Logopédi zase upozorňujú na možné komplikácie pri vyslovovaní niektorých spoluhlások.
Ako v tomto prípade dieťaťu pomôcť?
Je to veľmi individuálne. Ak je dieťa už staršie, je potrebné mu to stále pripomínať a vysvetľovať. Ale bez posmievania a strašenia. V niektorých rodinách funguje systém odmeny – za niekoľko dní bez cmúľania palčeka dieťatko dostane ocenenie, malú oslavu, či drobnú hračku. Trávte s dieťaťom veľa času, hrajte sa, hovorte spolu. Veľa ho objímajte. Doprajte dieťaťu radosť z vecí, ktoré ho bavia. Ak dieťatko používa palček na zaspávanie, buďte v tomto čase pri ňom, hladkajte ho, chyťte mu rúčku a jemne mu ju masírujte.
3. Tiky u detí
Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk, majú nutkavý ráz. Charakterizujú ich napríklad rýchle bezúčelné pohyby, žmurkanie, potrhávanie hlavou, trhavé pohyby končatinami, pokašlávanie a podobne. Niekedy sa tieto návyky vyvinú z účelových pohybov – napríklad pohodením hlavy si dieťa odstraňuje vlasy z čela. Aj keď mu už vlasy ostrihajú, pohyby naďalej robí. Základná príčina tikov zostáva neznáma. Donedávna vládlo presvedčenie, že tiky sú symptómom neurózy, v súčasnosti tvorí tiková porucha samostatnú diagnostickú kategóriu. Na vzniku tikových porúch sa podieľa viacero faktorov:
- dedičnosť
- neurobiologické faktory
- vonkajšie rizikové faktory
Môžeme rozlíšiť tri druhy tikových porúch:
Prechodnú tikovú poruchu – objavujú sa tiky jednoduché, motorické, väčšinou v oblasti mimického svalstva, vzácne i hlasové, ale nevyskytujú sa súčasne. Ochorenie netrvá dlhšie ako rok a je typické pre predškolský vek.
Chronickú motorickú alebo hlasovú tikovú poruchu – vyskytujú sa jednoduché i komplexné motorické i hlasové tiky (nie súčasne), priebeh je chronický, intenzita tikov sa nemení celé týždne či mesiace. Začína v detstve a prechádza do dospelosti.
Tourettov syndróm – mnohopočetné väčšinou komplexné motorické i hlasové tiky, ktoré sa vyskytujú aspoň v niektorých obdobiach súčasne, majú premenlivú intenzitu, častý výskyt koprolálií (vyslovovanie urážlivých slov a viet), echolálií (opakovanie po druhých), echopraxií (kopírovanie konania inej osoby). Porucha začína obvykle v detstve okolo 7. roku, pretrváva do dospelosti so zmiernením príznakov pred pubertou.
Pri riešení tohto problému je potrebné spolupracovať s lekárom.
V článku sú spomenuté tri najčastejšie prejavy neurotického správania, ktoré sa u detí prejavujú. Okrem už spomenutých prejavov, sa u detí môžete stretnúť aj s pomočovaním, námesačnosťou, nočným desom, poruchami reči, zajakavosťou, s nechutenstvom, ale aj s rôznymi problémami v správaní. Odborníci sa zhodujú v tom, že základnou podstatou odstránenia problémov je to, aby dieťa malo v rodine pocit bezpečia a pochopenia pre svoje starosti (nech sa nám zdajú akokoľvek malé alebo malicherné). Rodina (aj keď nie je úplná) by mala byť tým miestom, kam sa dieťa môže vrátiť a bezpečne zdieľať svoje zážitky, poznanie, radosti a aj obavy. Rodičia by mali poznať možnosti a schopnosti svojich detí a svoje nároky prispôsobiť dieťaťu. Nezriedka sú za neurotickými problémami detí ich ambiciózni rodičia, ktorí preceňujú význam školských známok, úhľadného písma alebo prvenstiev v súťažiach. Aj rodič, ktorý sám trpí neurózou, môže byť problémom. Tým, že je sám často podráždený, prepracovaný, ľahko podľahne afektu – prenáša svoje psychické vypätie na celú rodinu. V takomto prípade je samozrejme prvoradé, aby terapiu absolvoval rodič, pretože inak sa problém prehlbuje.
Podarilo sa vám zbaviť u detí cmúľania prstov alebo obhrýzania nechtov? Podeľte sa s nami o vaše pozitívne skúsenosti v diskusii pod článkom!
Zdroj: Dorota Kopasová: Načúvaj dieťaťu (psychológ šepká)
