Keď sa prechádzate po pláži alebo po kúpalisku, určite aj vy často vidíte deti s tabletom alebo s mobilom v ruke. Určite to vnímate ako samozrejmosť, možno aj ako vec prestíže a súčasť modernej doby. Ďalší by možno povedali, prečo to ešte stále niekoho trápi, na čo sa o tom toľko píše, nechajte deti tak, ako to majú najradšej. Nestarajte sa do nich. Život je už taký a bez tých mobilov a tabletov sa aj tak už do konca života ani nepohnú. Pokým si dieťa v mobile alebo v tablete niečo aj prečíta, situácia nie je až tak vážna, ale ak vo voľných chvíľach sleduje len rôzne filmy, videonahrávky a prezerá si rôzne obrázky a vtipy, situácia už môže byť vážnejšia. Prečo? No je to hlavne preto, lebo divák má všetko naservírované a nemusí nijako namáhať svoje mozgové závity. Toto nie sú len obyčajné výmysly pedagógov a psychológov, ktorí bijú na poplach, ale podobné názory zdieľajú aj mnohí neurovedci, ktorí už dlhé roky sledujú, čo sa deje v mozgu, ak dieťa vôbec nečíta.
Nemecký neurovedec Manfred Spitzer tvrdí, že je ohrozená naša civilizácia. Prečo? Digitálne médiá nás zbavujú nutnosti vykonávať duševnú prácu. To, čo sme pred pár rokmi vykonávali pomocou rozumu, dnes často za nás robia počítače, organizéry, navigácie. A tak digitálne médiá začínajú nahrádzať ľudský rozum. Stále menej sme nútení ho používať. Rozumové a vôľové vlastnosti degradujú. Stále viac sa spoliehame na pomoc a asistenciu digitálnych médií ako na svoj rozum. Dá sa konštatovať, že prehnané a nekontrolované využívanie digitálnych médií vedie k oslabeniu rozumových a intelektuálnych schopností. Mozog je ako sval. Musí byť trénovaný. Pokiaľ strácame vlastné duševné úsilie, stráca mozog svoje vlastnosti a výkonnosť. V mnohých prípadoch hrozí až závislosť. Nervové spoje odumierajú. Oslabuje sa pamäť a schopnosť učenia. Neurovedec Manfred Spitzer tiež tvrdí, že vinou digitálnych médií klesá schopnosť učenia a výsledkom sú poruchy osobnosti a čítania, úzkosť, otupenie, poruchy spánku a depresie.
Je až prekvapujúce, že zatiaľ čo pre väčšinu detí v minulosti bolo úplne prirodzené, že trávili voľný čas s knihou v ruke, celá rada dnešných detí v živote nič neprečítala. Mám na mysli celú jednu knihu. Nemám na mysli krátke ukážky diel v učebnici literárnej výchovy alebo odborné texty v iných učebniciach. Mám na mysli normálne, súvislé, pravidelné čítanie nejakého románu, rozprávky a podobne. Takéto klasické čítanie knihy sa pre veľa detí javí ako veľmi statické, zdĺhavé, nezáživné a nudné. Problém je hlavne so sústredenosťou. Dnešné deti s ňou majú čoraz väčší problém. Kvôli tomuto sa potom nedokážu zahĺbiť do čítania na dlhšiu dobu, nedá sa im ponoriť do deja a aj z tohto dôvodu považujú knihy za nudné. Pre niektoré deti je čítanie skutočným utrpením. Urobia všetko preto, aby nemuseli čítať. A popri tom knihy majú aj v dnešnej dobe pre ich rozvoj obrovský význam. Podporujú predstavivosť a nútia premýšľať, rozvíjajú fantáziu, slovnú zásobu, dávajú deťom možnosť snívať, spoznávajú povahy a osudy iných ľudí. Žiaci, ktorí veľa čítajú, takmer nikdy nemajú problém s pravopisom aj keď sa neučia poučky. Jednoducho ten pravopis majú v sebe. Majú ho načítaný z kníh. V neposlednom rade aj mnohé vedecké výskumy v oblasti gramotnosti nám ukazujú, že deti, ktoré vyrastajú v prostredí, kde si rodičia knihy nielenže vážia, ale im ich aj čítajú, čím zároveň sú pre ne vzormi, deti z takéhoto prostredia prichádzajú do škôl lepšie pripravené na vzdelávací proces a následne dosahujú i lepšie študijné výsledky.
Pri čítaní dej neplynie tak rýchlo ako v televízii, a tak má dieťa väčšiu šancu detailnejšie ho precítiť a zároveň rozvinúť svoje emócie. Kniha poskytuje väčší priestor a slobodu na premýšľanie a precítenie práve vďaka vlastnému tempu čítania. Dej rozprávky v televízii plynie rýchlo, dieťa nemá dostatočný priestor na rozvinutie vlastného ja, nemá čas fantazírovať, predpovedať dej alebo záver. Skôr, než sa k tejto činnosti jeho myseľ dostane, niekto iný vždy za neho všetko vyrieši. A tak dieťa stráca slobodu rozhodovania, je vedené len k jednému záveru, jednej možnosti, nestíha si vytvárať vlastné predstavy a myšlienky. Naopak kniha túto možnosť dieťaťu dáva.
Dnešný svet je preplnený úžasnými lákadlami od výmyslu sveta. Niekedy sa teda nečudujem, že deti na knihu nemajú čas, jednoducho si nevytvorili v dennom režime pre ňu priestor, pretože ju nepovažujú za dôležitú. Často sa hovorí, že deti sú zrkadlami rodičov a spoločnosti, v ktorej žijú. A možno veľa detí nečíta preto, lebo vie a cíti, že čítaniu sa v spoločnosti nepripisuje veľký význam. Vedci zistili, že dieťa, ktoré zažilo s knihou veľa krásnych a silných zážitkov, rado sa k nej po celý život vracia. A tak my dospelí by sme mali myslieť na to, ako urobiť pre deti knihu zaujímavou. Mali by sme im dopriať spoznať nadšenie, ohúrenie, očarenie z čítania. Spoločne hľadať, vymýšľať, prežívať zážitky spojené s knihou.
S knihami je dobré začať čo najskôr. Ak dieťaťu odmalička čítate a ono samo vás vidí s knihou v ruke, pravdepodobne si čítanie zamiluje len tak mimochodom. V nasledujúcich článkoch sa nachádza niekoľko návodov, ako to urobiť čo najefektívnejšie.
Potom sú aj deti, ktoré aj napriek snahe rodičov knihy odmietajú, a tie, v ktorých ich rodina lásku k čítaniu nepodporuje.
U týchto dvoch skupín detí budete mať, v snahe prebudiť v nich chuť prečítať si cez prázdniny nejakú knihu, situáciu trochu sťaženú, napriek tomu sa netreba vzdávať. Možno vám pomôže niektorý z nasledujúcich tipov.
Nech si dieťa knihu vyberie
Skúste vziať svoje dieťa do knižnice či kníhkupectva a nechajte ho, nech si vyberie knihu, ktorá sa mu zapáči. Musíte však mať situáciu aspoň trochu pod kontrolou. Mali by ste myslieť na to, aké sú čitateľské schopnosti dieťaťa - podľa toho skontrolujte veľkosť písma v knihe a tiež jej tému. Príliš jednoduché texty budú dieťa nudiť, príliš zložitým neporozumie a od čítania ho to odradí.
Časopisy alebo audioknihy
Dieťa nemusí začať čítať rovno knihu. Pokojne sa môže začítať do časopisu, komiksu, novín. Celkom dobrým začiatkom môžu byť aj audioknihy. Hoci ich dieťa nečíta, rozvíja si pri ich počúvaní fantáziu a učí sa porozumieť textom. Audiokniha môže dieťa motivovať aj k čítaniu kníh.
Čitateľské kútiky
Ak vám to možnosti v byte dovoľujú, skúste v ňom vytvoriť malý čitateľský kútik vyhradený pre chvíľky s knižkou - stačí malá knižnica, lampa a kresielko. Deti majú rady, keď je nejaký kútik vyhradený len im. Navyše, ak budú ukryté pred okolitým svetom, pomôže im to v sústredení sa na čítanie. Vôbec nebude na škodu, ak sa s čítaním uchýlite do kútika niekedy aj vy. A úplne najlepšie bude, keď vás pri tom dieťa uvidí. Ísť príkladom, je asi najlepší spôsob, ako ku knihám dieťa prilákať. Môžete tiež v čitateľskom kúte čítať nahlas. Chvíľu môžete čítať nahlas vy, chvíľu váš potomok. Ak rodičia hlasné čítanie nezanedbávajú a pokračuje sa v tomto i v škole, dochádza k tomu, že deti začínajú postupne chápať, aké sú knihy pre ne dôležité a akú radosť im môže samotné čítanie prinášať. Zároveň tiež týmto dávame deťom na vedomie, aký význam či hodnotu prisudzujeme čítaniu my dospelí. Takýto čitateľský kútik si môžete vytvoriť aj na kúpalisku alebo pri mori. Ľahnite si pod strom alebo dáždnik a chvíle oddychu medzi plávaním si môžete spoločne spríjemňovať čítaním. Dieťa si ľahko na tento rituál zvykne.
Debatujte o knihách
To, že vaše dieťa číta, je úžasné. Ale ešte väčšiu radosť má vtedy, keď môže o tom, čo prečítalo, rozprávať. Takže s ním o knihách hovorte, zaujímajte sa o to, čo práve číta, rozoberajte s ním dej knihy, skrátka mu dajte najavo svoj záujem. Podporujte v ňom jeho nový koníček a dajte mu najavo, že vás to teší. Tipy na otázky, čo sa dieťaťa pýtať, nájdete aj v článku Knihy majú v detskom veku magickú moc, využite ich silu.
Leto a prázdniny sú ideálnou dobou na rúcanie stereotypov. A tak vám držím palce, aby sa vaše deti dokázali popri iných činnostiach zamilovať aj do kníh. Podobne ako iné vymoženosti tejto doby, knihy majú tiež zázračnú moc robiť svet zaujímavým.
