Aj diskusiou môžete deti vzdelávať. Ako ju používať na vyučovaní?

Komunikácia, diskusia, kladenie otázok, zdieľanie nápadov, to sú všetko činnosti, ktoré je neustále potrebné na vyučovaní precvičovať a rozvíjať.
Komunikácia, diskusia, kladenie otázok, zdieľanie nápadov, to sú všetko činnosti, ktoré je neustále potrebné na vyučovaní precvičovať a rozvíjať. / Foto: Bigstock

Diskusia učí žiakov akceptovať názory iných a hľadať silné argumenty, aby presvedčili svojich oponentov. Ale to nie je všetko. Diskusia prináša žiakom ešte množstvo ďalších benefitov.

 

Komunikácia, diskusia, kladenie otázok, zdieľanie nápadov, to sú všetko činnosti, ktoré je neustále potrebné na vyučovaní precvičovať a rozvíjať. Pri správne vedenej diskusii sa žiaci môžu mnohému naučiť. A to aj vtedy, ak sa jedná o názory, s ktorými nesúhlasia. 

 

Zásady efektívnej diskusie

Diskusia je výmena názorov medzi dvoma alebo viacerými žiakmi na určitú tému. Je druhom otvorenej konfrontácie myšlienok, pri ktorej si žiaci vymieňajú informácie. V diskusii sa učia používať teoretické poučky v iných súvislostiach, rozlišovať podstatné od nepodstatného a v pamäti si upevňujú to najdôležitejšie. Diskusia dáva žiakom väčší priestor pre tvorivosť, no zároveň si vyžaduje dôslednú prípravu učiteľa i žiakov. Ak nie je diskusia dobre pripravená, môže sa zvrhnúť iba na kladenie otázok. V diskusii si žiaci zvykajú na vzájomnú komunikáciu bez závislosti na pedagógovi. Pre diskusiu platí pravidlo, že žiaci nemôžu hovoriť súčasne. Ak sa toto pravidlo nedodrží, slovná komunikácia (nielen v škole) prestáva byť kvalitná a znehodnocuje sa.  P. Gavora, slovenský vedec, ktorý sa zaoberá aj komunikáciou na vyučovaní, uvádza viacero kritérií dialógu vo vyučovaní, ktoré sa dajú uplatniť aj v rámci diskusie. Sú to napríklad tieto:

• Striedanie replík. Replika je prehovor jedného partnera dialógu a trvá, kým nezačne hovoriť iný partner. Dialóg sa skladá z replík idúcich za sebou. Ak táto podmienka nie je splnená, môže ísť o monológ.

• Striedanie roly hovoriaceho a počúvajúceho. Jeden partner hovorí, druhý počúva, potom si roly vymenia.

• Jeden partner reaguje na druhého partnera. Dialóg je aktívny – partner A vo svojej replike reaguje na partnera B. Tiež by malo prebiehať aktívne počúvanie partnera.    Počúvajúci dáva najavo, že hovoriaceho počúva. Ak tento prvok nie je prítomný, môže to viesť k rozpadu dialógu alebo môže vyvolať stiesnený stav hovoriaceho.

• Hľadanie spoločného významu. Partneri rozhovoru sa usilujú porozumieť si a dospieť k spoločnému významu.

 

Diskusia o určitom probléme je jednou z ciest vytvorenia bezpečného prostredia v triede. Žiaci by mali vedieť, že môžu pred učiteľom a spolužiakmi voľne vyjadriť svoj názor. Diskusii je potrebné žiakov postupne naučiť. Efektívna a zmysluplná diskusia by mala spĺňať tieto kritériá:

1. Každý musí mať šancu povedať svoj názor.

2. Vážime si názory iných, a to aj tie rozdielne od našich.

3. Hovoríme k veci, zreteľne, zrozumiteľne a stručne.

4. Hovorí vždy iba jeden, neskáčeme si do reči.

5. Počúvame pozorne hovoriaceho.

6. Nesnažíme sa vytvárať si domnienky.

7. Každý má právo na omyl, neútočíme na seba.

8. Vedúci diskusie má právo zastaviť tých, ktorí rozprávajú príliš dlho a  povzbudzuje nesmelých.

9. Snažíme sa pôsobiť optimisticky.

10. Diskusia je najplodnejšia vtedy, ak sa zapojí každý.

Tieto princípy slúžia na to, aby bola diskusia konštruktívna, bez zbytočných rozporov a zbytočných časových strát. Od týchto skutočností závisí kvalita riešenia diskutovaného problému.

 

Výhody, ktoré diskusia prináša žiakom

Diskusia prináša žiakom mnoho výhod. Pozrime sa na ne:

  • Podporuje zaujatie perspektívy a pochopenie rôznych uhlov pohľadu.
  • Podporuje empatiu a otvorenú myseľ.
  • Rozvíja dôveru.
  • Podporuje organizáciu a štruktúru v myslení, písaní a hovorení.
  • Pomáha precvičovať argumentačné písanie.
  • Rozvíja zručnosti v oblasti gramotnosti.
  • Rozširuje slovnú zásobu.
  • Umožňuje spochybňovať falošné správy.
  • Buduje zručnosti v oblasti výskumu.
  • Zlepšuje schopnosť jasne vysvetľovať pojmy.
  • Zdokonaľuje schopnosť tvoriť otázky.
  • Podporuje pozorné a premyslené počúvanie.
  • Rozvíja schopnosť písať poznámky.
  • Umožňuje prispôsobenie sa rôznym typom ľudí.
  • Podporuje vodcovské schopnosti.
  • Zlepšuje spoluprácu a tímovú prácu.
  • Zlepšuje schopnosť viesť pracovný pohovor.
  • Podporuje občiansku angažovanosť.
  • Rozvíja záujem o pochopenie sociálnych problémov.
  • Podporuje schopnosti obhájiť sa.

 

Diskusia podporuje aj aktívne počúvanie 

Ak chcú žiaci efektívne diskutovať, musia vedieť aj počúvať. Pozorné a zámerné počúvanie je jednou z najdôležitejších schopností vyučovaných práve prostredníctvom diskusie, pretože je nemožné zúčastniť sa diskusie bez štruktúrovaného zapisovania poznámok a schopnosti súčasne počúvať a syntetizovať. Ak je diskusia spravodlivo podporovaná, môže mladým ľuďom dodať sebadôveru a zručnosti potrebné na to, aby sa v budúcnosti mohli orientovať v reálnom živote.  

 

Ako pripraviť žiakov na diskusiu?

1. Diskusiu limitujte na 15 - 20 minút v rámci vyučovacej hodiny. Nielenže budú žiaci viac sústredení, keďže bude diskusia na tému kratšia, viac si z nej zapamätajú a odnesú.

 

2. Vhodné je sedieť tak, aby žiaci na seba videli. Môžete využiť kruh.

 

3. Zapíšte otázku alebo tému diskusie na tabuľu alebo premietnite ju cez dataprojektor.

 

4. Dohodnite si pravidlá pred diskusiou. Napríklad by mal byť udržiavaný očný kontakt s tým, kto hovorí. Žiaci by mali počkať, kým ostatní prestanú hovoriť. Mali by tiež rešpektovať názor iných. Nemali by používať výraznú kritiku a mali by mať dohodnuté pravidlá a signály pri odklone od témy. Diskusiu môžete navodiť otázkou, citáciou alebo situáciou. Ak položíte otázku, musí to byť zaujímavá a podnetná otázka, ktorá ihneď spustí v hlavách žiakov brainstorming. Výstižná citácia, hypotetická situácia alebo opis určitej udalosti pomôžu navodiť živú a podnetnú diskusiu.

 

5. Vytvorte časový priestor na poznačenie myšlienok.

Hoci ste si na diskusiu vymedzili približne 20 minút, je dobré uvažovať aj o mini prestávkach trvajúcich pol minúty až minútu. Počas nej si žiaci zapíšu, čo bolo dosiaľ oddiskutované, poznačia si dôležité body a myšlienky a pouvažujú, akým smerom by mohli diskusiu ďalej posunúť.

 

6. Minimálne vstupujte do komunikácie žiakov

Pedagóg by mal čo najmenej vstupovať  do konverzácie, úlohou učiteľa je ju facilitovať, podporovať. Vstupuje do diskusie, ak žiaci odbiehajú veľmi od témy alebo keď konverzácia viazne. V tejto časti podporuje žiakov, ktorí sú aktívni, oslovuje tých, ktorí sa k téme nevyjadrili, aby vyjadrili svoj názor na danú tému. V diskusii sa môže stať, že bude prevládať jednotný názor na určitú tému, často to však tak na druhý pohľad nemusí byť. Tichí študenti môžu byť tí, ktorí majú opačný názor, len sú nesmelí ho vyjadriť. A tu je dôležitá rola učiteľa, aby týchto žiakov povzbudil.

 

7. Motivujte žiakov k používaniu faktov a dôkazov 

Vyzývajte žiakov, aby svoje názory a tézy podložili dôkazmi, faktami alebo relevantnými empirickými skúsenosťami. Treba vysvetľovať, že hoci na väčšinu javov v spoločnosti je dobré mať podložené argumenty a nie je správne zakladať svoje rozprávanie na emóciách, nakoľko argumenty a rozhodnutia založené na emočných vstupoch vo väčšine prípadov nie sú tie správne.

 

8. Dôležité je tiež správne diskusiu ukončiť

Požiadajte žiakov, aby napísali otázky, ktoré sa vynorili počas diskusie a boli zodpovedané a tiež tie, ktoré zodpovedané neboli. Ďalších žiakov požiadajte o napísanie krátkeho zhrnutia diskusie, k  čomu táto diskusia dospela a taktiež trvajte na tom, aby sa pokúsili vyvodiť konečný záver diskusie.

 


Zdroje:
GAVORA, P.: Žiak a text 
GAVORA, P.: Učiteľ a žiaci v komunikácii
ŠUBRTOVÁ, Z.: Diskuse jako pedagogická metoda

Čítajte viac o téme: Lepšie školstvo, Komunikácia
Zdieľať na facebooku