Sebapoznanie je schopnosť porozumieť svojim myšlienkam a pocitom. Akonáhle človek sám seba lepšie pozná, stáva sa sebavedomejším, rozumie tomu, čo robí a prečo to robí a začína mať väčší vplyv aj na svoje okolie. Sebapoznaniu by mal byť venovaný priestor aj v škole. Pozrime sa na niekoľko aktivít, ktoré pomáhajú žiakom lepšie spoznávať samých seba.
Aj keď učiva, ktoré musí učiteľ počas školského roka prebrať, je veľmi veľa, určite sa občas nájde čas na to, aby žiakom vytvoril priestor aj na zamýšľanie sa nad sebou samými. Napríklad na výtvarnej, literárnej výchove, v škole v prírode alebo na triednických hodinách. Pri sebapoznávaní sa žiaci učia žiť v súlade so sebou. Keď dieťa môže spoznávať samo seba, postupne sa u neho formuje aj jeho sebaúcta. Keď má vytvorené podmienky, aby si uvedomovalo svoju vlastnú hodnotu, zároveň dokáže vnímať aj hodnotu iných ľudí. Skúsenosť dieťaťa s hľadaním vlastnej identity sa začína narodením a pomaly narastá každým dňom. Je založená na vplyvoch prostredia, rodičovskej výchove, aktivitách v rodine, na práci v škole, na citových väzbách k blízkym ľuďom. Aj učitelia môžu deťom pomôcť v procese hľadania vlastnej identity, a to napríklad pomocou rôznych hier a aktivít. Existuje niekoľko jednoduchých cvičení, ktoré môžu v tejto oblasti deťom pomôcť.
Báseň o sebe
Žiaci radi píšu básne aj o sebe. Pomôcť im môžete aj tak, že im napíšete na tabuľu začiatky veršov, ktoré potom oni dopisujú. Básne sa môžu, ale aj nemusia rýmovať.
Volám sa ......................................................
Mojím domovom je .......................................
Rada rozprávam o ........................................
Nerada hovorím o..........................................
Často sa mi zdá, že .......................................
Teší ma..........................................................
Trápi ma........................................................
Prajem si........................................................
Kto som?
Navrhnite žiakom v triede, aby každý nakreslil sám seba. Po dokončení kresieb ba sa mali pokúsiť napísať básničku o sebe pod názvom Kto som. Báseň sa nemusí rýmovať. Motivujte ich k tomu, aby písali o tom, čo radi robia, čo ich baví, čo sa im páči a nepáči, po čom túžia a podobne. Pre žiakov nie je nič zaujímavejšie ako oni sami, a preto ich táto téma určite zaujme. Táto aktivita pomáha hlavne tým žiakom, ktorí sú zakomplexovaní a majú nízke sebavedomie. Cvičenie sa dá využiť aj so staršími žiakmi na slohovej výchove pri opisnom slohovom postupe.
Môj odznak
Z výkresu vystrihnite menší kruh, ktorý si neskôr žiaci špendlíkom pripevnia na tričko alebo sveter. Kruh rozdeľte na tri časti. Do jednej časti si žiaci napíšu, čo chcú, aby sa spolužiaci o nich dozvedeli, do druhej časti napíšu, aký je ich najobľúbenejší koníček a do tretej časti napíšu, po čom najviac túžia. Po dopísaní si „odznak „ pripevnia na tričko a môžu ho tam mať celý deň alebo aj viac dní. Vďaka tejto aktivite si nielen žiaci viac uvedomia určité svoje sny, túžby a hodnoty, ale zároveň hravou formou o nich informujú aj svojich spolužiakov. Táto aktivita je vhodná pre mladších žiakov.
Báseň piatich zmyslov
V tejto technike zapájame do procesu tvorby textu zmyslové vnímanie, ale zároveň ich motivujeme uvažovať aj o sebe a svojom svete. Zámerne predkladáme žiakom istú štruktúru. Prvé slová vo veršoch vyvolávajú reakciu žiakov na doplnenie začatého verša pomocou konkretizácie svojho zmyslového vnemu.
1. riadok: Vyzerám ako ...
2. riadok: Zniem ako ...
3. riadok: Voniam ako ...
4. riadok: Chutím ako ...
5. riadok: A keď sa ma dotkneš ...
Napríklad:
1. riadok: Vyzerám ako vysoká jedľa.
2. riadok: Zniem ako víchrica v zasneženom lese.
3. riadok: Voniam ako hora po búrke.
4. riadok: Chutím ako sladké maliny.
5. riadok: A keď sa ma dotkneš, zoberiem ťa so sebou do lesa.
(Na základe techniky zisťujeme, že žiačka má silný vzťah k prírode.)
Cinquain (päťlístok, päťriadková báseň)
Metóda, pomocou ktorej môžeme dosiahnuť syntézu vedomostí. Pomenovanie pochádza z francúzštiny a je odvodené od slova cinq - päť. Ide vlastne o päťveršovú báseň, ktorá zhŕňa myšlienky a informácie v podobe stručných výrazov, ktoré opisujú jednu tému.
Pravidlá:
1.verš: jednoslovné pomenovanie témy -podstatné meno.
2.verš: dvojslovný opis témy-dve prídavné mená.
3.verš: trojslovné vyjadrenie činnosti-tri slovesá.
4.verš: štvorslovné vyjadrenie pocitu, emocionálneho vzťahu k téme.
5.verš: jednoslovné synonymum témy.
Pomocou päťlístka môžu žiaci písať aj o sebe.
Napríklad:
Denisa
pracovitá, kamarátska
tancujem, recitujem, lyžujem sa
najradšej mám svoj humor
všestranná
Čo si na sebe vážim?
V prvej fáze tejto aktivity žiaci odpovedajú na nasledujúce otázky:
Čo si na sebe vážim?
Kedy som bol/a na seba hrdá/hrdý?
Kedy som sa cítil/a odvážne?
V druhej fáze si žiaci sadnú do kruhu. Každý si vyberie jednu z troch odpovedí a bude mať tri minúty na to, aby rozprával. Povie tiež, prečo si vybral odpoveď práve na tú otázku a nie inú.
List pre moje JA
Povedzte žiakom, aby napísali list sami sebe. Nech napíšu, čo majú na sebe radi takým spôsobom, akoby to písali niekomu inému. Toto cvičenie je dôležitou technikou, ktorá pomáha dvíhať sebavedomie, pretože rozvíja pocit hrdosti na vlastné pozitívne vlastnosti a úspechy. Toto cvičenie je veľkým povzbudením pre tých žiakov, ktorí majú nedostatočnú sebadôveru. Tiež sú podporovaní v tom, aby si vážili vlastný názor na seba a nespoliehali sa na to, že ich niekto iný pochváli alebo sa vyjadrí, čo si o nich myslí.
Príbeh o sebe
Deti rady počúvajú príbehy o sebe a často vyzývajú dospelých, aby im rozprávali o tom, ako sa narodili, ako sa rodina cítila, keď prišla maminka s bábätkom z pôrodnice, ako sa naučili chodiť, rozprávať, ako prežili prvý deň v škôlke a podobne. Aj keď rodičia ten istý príbeh už pri niekoľkých príležitostiach rozprávali, deti ho potrebujú počuť znovu a znovu. Ide o významný spôsob, ako sa o sebe niečo dozvedajú. Preto je dôležité, aby opakovane počúvali príbehy o sebe. Príbehom môžete venovať čas aj na vyučovaní. Žiakom povedzte, aby si deň vopred doma pripravili príbeh, ktorý chcú porozprávať svojim spolužiakom. Na ďalší deň v triede si sadnú do kruhu a každý žiak má niekoľko minút na to, aby porozprával príbeh o sebe. V ďalšej časti pracujú vo dvojiciach tak, že nerozprávajú o sebe, ale porozprávajú spolužiakovi z dvojice príbeh o ňom. Pre deti je dôležité niečo vedieť o svojej minulosti a hovoriť o nej aj iným, lebo práve táto skutočnosť im pomáha budovať sebaúctu.
Predstav sa niekomu, kto ťa nepozná
Pri tejto aktivite učiteľ povie žiakom, aby si pripravili krátke rozprávanie o sebe tak, aby niekto úplne neznámy pochopil za niekoľko minút, s kým sa vlastne stretol. Svoje rozprávanie môžu vyskúšať aj vo dvojiciach formou dialógu. Jeden žiak je cudzinec, druhý hrá sám seba. Potom sa vymenia.
ZDROJE:
Fostering identity joy and skill development
Plummer, Deborah M.: Skupinové hry pro rozvíjení sebeúcty dětí
Klaus W. Vopel: Skupinové hry pro život
Lucia Capacchione: Tvořivý denník pro děti
