4 spôsoby, ako si prestať predstavovať to najhoršie, čo sa môže stať

Predstava zlých a nepríjemných situácií, bez ohľadu na to, či sú opodstatnené, alebo nie, vytvárajú okolo človeka negatívnu energiu.
Predstava zlých a nepríjemných situácií, bez ohľadu na to, či sú opodstatnené, alebo nie, vytvárajú okolo človeka negatívnu energiu. / Foto: Bigstock

Predstava zlých a nepríjemných situácií, bez ohľadu na to, či sú opodstatnené, alebo nie, vytvárajú okolo človeka negatívnu energiu. Tá zakrýva všetko pozitívne a navodzuje dojem blížiacej sa pohromy. Ako si tieto myšlienky udržať  ďalej od seba a nevyrábať si zbytočné negatívne a obmedzujúce predstavy?

 

Keď si predstavujeme budúce udalosti, zažívame emocionálnu reakciu na príbeh, ktorý vytvárame. Túto reakciu používame na určenie toho, ako sa budeme cítiť v budúcnosti. Ale tento spôsob predpovedania budúcnosti je často nesprávny, pretože si nedokážeme predstaviť všetko, čo sa môže stať. To môže viesť k tomu, že si v hlave vytvoríme nesprávnu emocionálnu reakciu na budúce situácie.

Predstavte si dvoch ľudí, ktorí majú ísť na pohovor do práce. Jeden sa možno zamyslí nad tým, aké otázky asi dostane a v duchu si začne hovoriť odpovede. Zároveň si predstavuje, že pohovor bude prebiehať v príjemnej atmosfére. Druhému človeku predstava o pohovore spôsobí, že sa bude celú noc prehadzovať a premýšľať o každom najhoršom možnom scenári. Ak má človek tendenciu robiť to druhé, pravdepodobne má sklony na vytváranie katastrofických predstáv. Vytváranie katastrofických myšlienok je  tendencia predpokladať to najhoršie, keď si predstavujete budúcu situáciu. Tieto predstavy vo vašej hlave existujú aj vtedy, keď máte dôkaz, že to nie je najpravdepodobnejší výsledok. Ľudia, ktorí majú radi všetko pod kontrolou, a preto netolerujú neistotu, majú väčšie sklony ku katastrofickému mysleniu. Súvisí to s úzkosťou. Katastrofizácia vychádza z presvedčenia, že predstavovaním si toho, čo by sa mohlo pokaziť, sa dokážeme lepšie chrániť pred poškodením, a to fyzickým aj psychickým. Táto tendencia je však užitočná iba vtedy, ak dokážete správne predpovedať, čo sa stane v určitej situácii a ako sa budete cítiť.

Viera v to, čo sa stane v budúcnosti, môže mať veľký vplyv na správanie. Napríklad u ľudí, ktorí sú optimistickí v nazeraní na budúcnosť, je väčšia pravdepodobnosť, že budú ochotní skúšať nové veci. Ľudia, ktorí si budúcnosť predstavujú negatívne, si vytvárajú menšiu šancu skúšať nové veci. A keď aj vyskúšajú niečo nové, s väčšou pravdepodobnosťou si všímajú len to, čo sa pokazilo. Toto sa im uchová v pamäti, a tak si vytvoria ďalší dôvod na to, prečo by v budúcnosti nemali skúšať nové veci. Výsledkom je, že negatívny prístup môže viesť k nadmernému stresu a úzkosti a môže im zabrániť robiť veci, ktoré by ich aj mohli baviť. Ak máte pocit, že aj vy máte sklony predstavovať si veci v tom najhoršom možnom svetle a chcete to zmeniť, skúste vyskúšať niekoľko nasledujúcich spôsobov, ktoré vám môžu pomôcť preladiť vaše myslenie.

 

1. Rozhodujte sa ráno

Často sa v noci obávame o budúcnosť. Keď spíme, aktivita v racionálnej časti nášho mozgu je znížená a aktivita v emocionálnejšej časti mozgu je zvýšená. V dôsledku toho máme tendenciu používať náš emocionálny mozog na predstavy o budúcnosti, keď sme v noci hore a nespíme. Nedostatok spánku môže zároveň spôsobiť, že sme citlivejší na veci, ktoré považujeme za ohrozujúce. To môže viesť k tomu, že sa viac sústreďujeme na to, čo sa môže pokaziť. Aj v dôsledku neustáleho nočného premýšľania sme potom náchylnejší všetko vidieť v čiernych farbách. Z tohto dôvodu je dobré počkať s rozhodnutiami do rána, keď je mozog oddýchnutý a sme racionálnejšie naladení.

 

2. Naučte svojho vnútorného kritika byť súcitnejším

Človek si môže katastrofické veci predstavovať aj preto, lebo je na seba prísny a jeho vnútorný hlas je veľmi kritický. Keď máte tento pocit, skúste si predstaviť svojho vnútorného kritika v takej pozícii, ako keby ste sa na neho pozerali očami niekoho iného. Aký jazyk by ste použili, keď hovoríte o niekom inom v podobnej situácii? Je jazyk, ktorý používa váš vnútorný kritik naozaj až taký prísny, ako keď premýšľate o sebe? Keď sa odborníci ľudí na toto pýtajú, väčšinou povedia nie. Ak zistíte, že vzhľadom na svoju osobu používate príliš tvrdé slová, skúste prejsť na láskavejší spôsob rozprávania so sebou samým.


 

3. Pokúste sa vymýšľať príbehy s dobrým koncom

Aj keď ste v minulosti prežili nepríjemné situácie, to neznamená že by to tak malo skončiť aj v budúcnosti. Ak máte tendenciu myslieť katastroficky v súvislosti s budúcimi udalosťami, skúste sa namiesto toho zamyslieť nad spôsobmi, ako by táto udalosť mohla dopadnúť dobre. Predstavujte si nejaký pozitívny spôsob, ako by sa situácia mohla vyriešiť. Premýšľajte nad tým, ktoré riešenie by vám pomohlo cítiť sa menej úzkostlivo. Toto riešenie si potom často predstavujte. Ďalšou stratégiou je vymyslieť nielen jeden, ale niekoľko pravdepodobných príbehov o tom, čo sa môže stať v súvislosti s určitou situáciou. Ak sa rozhodnete zamerať sa na príbehy s pozitívnym výsledkom, môže vám to tiež pomôcť, aby ste sa cítili menej znepokojení alebo vystresovaní.

 

4. Buďte k sebe láskaví

Pri premýšľaní o svojej budúcnosti sa snažte byť k sebe súcitnejší.  Súcit a empatia sa v priebehu rokov sformovali preto, aby ľuďom pomáhali dobre komunikovať a vytvárať krásne vzťahy s ostatnými. Súcit a empatia ako také sa väčšinou nevnímajú ako niečo, čo by človek mohol využiť aj sám pre seba. Život však ukazuje, že musíte myslieť aj na seba a nielen na iných. Na toto by mali myslieť hlavne tí ľudia, ktorí sa výrazne obetujú pre iných. Takže je načase prejavovať súcit a empatiu aj sebe. Ale maličkosti, ako napríklad otázka, akú radu by ste mohli dať priateľovi vo vašej situácii, vám môžu pomôcť dostať sa do kontaktu so sebou samým a so svojím vnútorným hlasom. Časté precvičovanie súcitu a empatie vám môže pomôcť nájsť riešenia tam, kde by ste sa inak nevedeli vôbec sústrediť na problém.

 

Oplatí sa venovať mentálnej hygiene rovnako, ako to robíme pri telesnej hygiene. A treba to robiť pravidelne. Nestačí raz začas vypustiť tlakový ventil, napätie treba uvoľňovať priebežne. Zahltená myseľ je ustráchaná myseľ, ktorá sa bojí viac než je nutné. Vždy, keď nachytáte myseľ, ako odbieha niekde, kde nemusí, spomeňte si na Johna Miltona a urobte si jasno v tom, či ste v pekle alebo v nebi, lebo: „Myseľ je sama sebe priestorom. Z pekla dokáže urobiť nebo a z neba zase peklo.“ Neustále si tiež pripomínajte, že veci, ktorých sa obávate, sa nikdy nemusia stať, a ak sa niečo z toho aj stane, pravdepodobne to dopadne oveľa lepšie, ako si myslíte.

Čítajte viac o téme: Strach, Nastavenie mysle
Zdieľať na facebooku