31.5.2021 - Naučiť deti kriticky myslieť, argumentovať a zlepšiť úroveň finančnej gramotnosti. Také sú hlavné ciele, ktoré naplnil pilotný ročník programu FinQ. Jeho výsledky prezentovali autori aj účastníci v panelovej diskusii. Do edukatívneho programu sa zapojilo 25 základných, stredných škôl a gymnázií z celého Slovenska.
Inovatívny spôsob finančného vzdelávania pilotne absolvovalo prvých 1385 žiakov. Naučili sa ako jednoducho vytvoriť rodinný rozpočet, prečo je dôležitý tzv. finančný vankúš alebo ako vkladať peniaze do banky. Bez memorovania a s praktickými informáciami. Zo života a bežnej praxe. A práve to bola hlavná pridaná hodnota celého vzdelávacieho programu.
V ankete o tom, čo konkrétne dal tento program jednotlivým žiakom, najviac rezonovali odpovede, že si napríklad už teraz začali sami šetriť a viac chápať zmysel tvorby rodinného rozpočtu. Iní žiaci si zas uvedomujú prečo je dôležité vytvárať 20% rezervu z príjmov a neminúť všetko. No našli sa aj takí, ktorí začali presviedčať svojich rodičov, aby sa nebáli investovať svoje voľné peniaze. „Zarobia im viac, akoby ich mali mať len na účte, kde je nulový úrok,“ vysvetľoval v ankete absolvent tohto vzdelávania.
Žiakom sa najviac páčili témy ako peniaze vo svete, či zostavovanie rodinného rozpočtu. Okrem toho obľúbené boli aj jednoduchšie témy ako bankomat a platobné karty. „Deti veľmi zaujala téma bankomat, keďže niektorí si mysleli, že jednoducho prídu k bankomatu, poprosia o peniaze a tie peniaze tam proste dostanú,“ pedagogička Ľubomíra Čontošová, zo Základnej školy v Budimíre. Úsmevne dodáva, že medzi žiakmi sa našli aj takí, ktorí si mysleli, že vreckové sa preto tak volá, lebo „peniaze vyberie maminka z ockovho vrecka.“
Z prieskumu medzi rodičmi vyplynulo, že takmer 20 % detí sa začalo téme financií venovať aj mimo školy a majú tendenciu doma s rodičmi o téme peňazí diskutovať viac než pred zapojením do programu FinQ. Viacero žiakov pri prieskume avizovalo záujem venovať sa téme financií hlbšie, ako aj záujem študovať financie na vysokej škole.
Inovatívny a inkluzívny program finančného vzdelávania
Výsledky pilotného testovania FinQ ukázali, že program podľa Dariny De Jaegher, ktorá je jeho autorkou a hlavnou expertkou, dokáže priviesť žiakov tých istých ročníkov na rovnakú úroveň bez ohľadu na ich sociálny status či zázemie, alebo na úroveň školy, ktorú navštevujú. Tvrdí, že žiaci najúspešnejších škôl mali nazačiatku vyššiu úroveň finančnej gramotnosti v porovnaní so žiakmi z iných škôl. A práve takýto žiaci urobili veľký progres a po absolvovaní programu FinQ, dobehli úroveň svojich rovesníkov. „Program FinQ sa tak ukázal ako nielen veľmi moderný a inovatívny, ale najmä ako inkluzívny.“
O financiách sa učia na reálnych príkladoch
Najväčší progres zaznamenali žiaci prvého stupňa základných škôl, zatiaľ čo žiaci druhého stupňa a gymnázií sa udržali na už dosiahnutej úrovni kompetencií. U mladších žiakov bol takisto zaznamenaný nárast motivácie učiť sa a vzdelávať sa novou formou aj napriek tomu, že program FinQ hodnotili ako náročný. Až 60 % opýtaných žiakov by chcelo v programe pokračovať tak ako doteraz a až 30 % by dokonca privítalo, aby bol program ešte o čosi náročnejší. Vyučovanie FinQ totiž neprebieha klasickým spôsobom. Deti sa o financiách učia na reálnych príkladoch zo života v rámci hodín ako slovenský jazyk, matematika, dejepis či občianska náuka.
Veľkým pozitívom, ktoré ocenili samotní žiaci je fakt, že nešlo o memorovanie vedomostí. Program bol totiž zameraný viac prakticky. Žiaci sa nezameriavali iba na vedomosti a zručnosti, ale hlavne sa naučili kriticky myslieť. „Súčasťou tohto vzdelávania bolo aj vyhodnocovanie, argumentovanie a v konečnom dôsledku sa žiaci naučili aj prijímať dobré rozhodnutia v premenlivom svete financií,“ myslí si to predseda správnej rady Nadácie Slovenskej sporiteľne, Štefan Máj. Podľa neho veľmi záleží na tom, aby mali žiaci prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v oblasti finančnej kultúry. „Aby sme deťom dali šancu na úspech v živote, začať treba už na školách. Toto bol hlavný dôvod, prečo sme iniciovali vznik programu FinQ. Tešíme sa, že program FinQ je pripravený rozšíriť sa na ďalšie školy.“
Memorovanie nenaučí deti kriticky myslieť
Program FinQ rozvíja v žiakoch viaceré schopnosti. Čítanie s porozumením, korektné argumentovanie, alebo overovanie hypotéz. „Sú nesmierne dôležité preto, aby sa človek dokázal orientovať v súčasných udalostiach. Naučil sa, ktorým informáciám môže dôverovať, a aby sa vedel správne rozhodovať nielen v oblasti financií, ale aj zdravia či politiky,“ ohodnotil program psychológ Jakub Šrol. Tvrdí, že ide preto o schopnosti, ktoré deťom pomáhajú dvojako. Nielen úspešne absolvovať ich školské vzdelávanie, ale informácie z tohto programu zužitkujú aj v živote.
Faktom však je, že práve vyššie spomenuté schopnosti sú vo výučbe rozvíjané málo. Potvrdili to aj výsledky medzinárodných porovnaní, konkrétne testovanie PISA. „Naznačujú, že slovenskí stredoškoláci v týchto schopnostiach zaostávajú za mnohými inými rozvinutými krajinami,”objasňuje Šrol.
Zlepšiť úroveň kritického myslenia, schopnosti argumentácie si kladie za cieľ aj program FinQ. Ako povedala Darina De Jaegher, autorka a hlavná expertka programu, vytvára sa tak priestor pre diskusie, ale aj samostatné myslenie. Nechýba reflexia a kontextové uvažovanie. „Napriek náročnosti žiakov baví. Konkretizuje žiakom abstraktné učivo a jeho využitie v reálnom živote.“
Vzdelávali sa nielen žiaci, ale aj pedagógovia
Program FinQ nebol novinkou len pre žiakov, ale najskôr aj pre pedagógov. Práve tí absolvovali rozsiahle školenia a sami sa museli naučiť, akou formou majú žiakom podávať informácie.
Pedagógovia kladne hodnotia najmä metodiku, ktorú autori programu zostavili a podľa ktorej počas roka postupovali. „Je vidno, že to robili ľudia, ktorí si dali predtým námahu a pozreli sa na školské vzdelávacie programy. Skutočne vytvorili zmysluplný materiál, ktorý je hotový pre učiteľa a ktorý vie priamo implementovať na vyučovacej hodine,“ skonštatovala učiteľka Edita Križanová zo SOŠ Veterinárnej v Nitre.
Do pilotného ročníka programu FinQ bolo zapojených 25 základných, stredných odborných škôl a gymnázií z celého Slovenska. Program obsiahol žiakov tried z rôznych ročníkov, sociálneho zázemia a úrovne školy. „Projekt predčil moje očakávania. Zapojili sa učitelia, ktorí s obavou sledovali, či nebudú zaťažení,“ povedal Pavel Sadloň, prezident Zväzu školských asociácií a združení Slovenskej republiky, člen Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií a riaditeľ Gymnázia Ladislava Sáru.
Úroveň finančnej kultúry a gramotnosti sa merala na začiatku a na konci ročníka v pilotných a kontrolných triedach. Po úspešnom pilotnom ročníku pripravujú autori programu a Nadácia Slovenskej sporiteľne ďalší ročník. Záujem škôl z celého Slovenska bol enormný už pri pilotnom ročníku, kedy sa do programu prihlásilo takmer 200 škôl. Viac informácií o druhom ročníku bude zverejnených už čoskoro.
