Daniela Metesová: Keď inteligentné dieťa nepodporíme a nestimuluje sa jeho rozvoj, schopnosti sa spriemerujú

Nadané deti nevyrastajú vždy v ideálnych podmienkach, nemajú rodičov, ktorí majú pred menom i za menom akademické tituly. Ako rozpoznať vyššie IQ u detí a pomáhať im v ďalšom rozvoji? Viac nám o tom rozprávala Daniela Metesová z organizácie MENSA a tiež koordinátorka súťaže IQ olympiáda.

 

Malo by nás zaujímať, aké má naše dieťa IQ?

Inteligenčný kvocient je hodnota, ktorú je dobré poznať - primárne však pre učiteľov a vychovávateľov detí. Táto informácia je pre nás dôležitá preto, lebo každý talent treba podporovať, rozvíjať a umožniť mu rásť. Keď inteligentné dieťa nepodporíme a nestimuluje sa jeho rozvoj, schopnosti sa spriemerujú. Aj na základe výšky IQ je možné určiť a prispôsobiť spôsob, ako s dieťaťom pracovať alebo získať vysvetlenie určitého správania. Pre rodičov je výška IQ zaujímavým faktom, no určite by nemala byť smerodajná v prístupe k dieťaťu a „škatuľkovať“ ho, najmä nie v nízkom veku. Niekedy sa totiž môže stať, že už v útlom veku sa dieťa prestane snažiť – lebo je „už“ šikovné alebo sa šikovným nemá šancu stať. U veľmi malých detí sa preto IQ štandardne nemeria, nadanie je možné odpozorovať inými spôsobmi. 

 

Čo nám dokáže napovedať, že má dieťa vyššie IQ?

Prvé signály si všimnú zväčša rodičia. Ich malé dieťa sa učí rýchlejšie, pamätá si viac alebo rieši zložitejšie otázky ako jeho rovesníci. Môže mať jeden alebo viac záujmov, ktoré naozaj naplno rozvíja. V triede to bývajú najčastejšie žiaci s veľa otázkami, kreatívnymi a inovatívnymi odpoveďami a riešeniami – pokiaľ dostanú zo strany učiteľa a spolužiakov priestor. Často sú to ale aj deti, ktoré sú pri pomalšom tempe ostatných detí netrpezlivé a vyrušujú. Inteligentné deti majú vynikajúce schopnosti abstraktného myslenia, vidia súvislosti, ktoré iní nevnímajú, majú potrebu učiť sa rýchlejšie a hlavne často inak ako ostatní.

 

V jednom rozhovore ste o.i. spomenuli aj to, že pri zvyšovaní IQ je veľmi dôležitý vplyv sociálneho prostredia, stimulácia talentu, pracovitosť a kreativita. Môžete to viac rozvinúť? Ako konkrétne podporiť malé deti? 

Deti najlepšie podporíme tak, že sa im budeme venovať, že budeme s nimi tráviť čas, hrať spolu hry, odpovedať na ich zvedavé otázky, čítať knihy. Ale občasná nuda je tiež žiadúca, lebo dieťa častokrát príde s perfektným riešením, ako sa zabaviť a samostatná hra pomáha rozvíjať sústredenie a kreativitu.

 

Hovoríte, že venovať takýmto deťom veľa pozornosti je kľúčové. Ako to ale neprehnať? Mnoho sa dnes hovorí o tzv. helikoptérových rodičoch, ktorí z dieťaťa urobia stred vesmíru a to  nakoniec neprospieva ani deťom, ani rodičom.

Je prirodzené, že keď sa narodí dieťa, väčšinou je pre svoje okolie stredobodom vesmíru. Myslím si, že je to tak správne a prirodzené. Dôležité je ale uvedomiť si, kedy už svojou pozornosťou dieťa oberáme o jeho príležitosti, keday môže samo uspieť, myslieť či rozhodovať sa. Pozorný rodič by mal dieťaťu otvárať dvere, ale nevstupovať do nich s ním.  Ako hovorí najznámejší citát Márie Montessori: „Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“

 

Čo sa deje u detí, ktorých rodičia túto mieru neodhadnú? Môžu tak zastaviť rozvoj potenciálu dieťaťa?

Je to možné. Deťom helikoptérových rodičov, ktoré zostanú stredom vesmíru, potom chýba základné sociálne cítenie, je pre nich ťažké brať ohľad na ostatných. Nepoznajú a neprekonávajú prekážky, lebo rodičia im ich odstránili. Môžu byť menej vytrvalé, pretože dostanú všetko bez toho, aby vynakladali nejakú námahu či usilovnosť. Je dôležité určiť deťom hranice, to znamená vedieť povedať aj „nie“ a nepovoliť, aj keď sa dieťa hnevá. Našu lásku nestratí, ani my jeho. Odmena za svoje vlastné výsledky je určite cennejšia ako získanie niečoho zadarmo. Veľmi často dávam za príklad situáciu, keď dieťa dostane balíček cukríkov zadarmo alebo získa jediný cukrík za výhru trebárs skákania vo vreci. Z ktorého sa dieťa teší viac?

 

Okrem IQ sa dnes veľa hovorí aj o EQ, teda o emocionálnej inteligencii. Ktoré z nich je pre úspech a šťastie človeka dôležitejšie?

Toto je naozaj ťažká otázka. Hovorí sa, že EQ má viac spoločného so šťastím a životnými úspechmi ako IQ. Základný rozdiel medzi IQ a EQ je ten, že emocionálnu inteligenciu sa dokážeme čiastočne naučiť, natrénovať, s istou výškou IQ sme sa však už narodili – a riešenie logických úloh ho dokáže len mierne pozdvihnúť. Ja osobne som presvedčená, že sociálne vzťahy sú veľmi dôležité a v tých pomáha najmä EQ, v pracovnom živote je to zas kombinácia IQ a EQ.

Má spoločenský status rodiny, či už ide o rodinu z lepších pomerov alebo chudobnejšiu rodinu, vplyv na výšku IQ dieťaťa?

Sociálny status rodiny nemá žiaden vplyv na výšku IQ dieťaťa – je však dôležité, aké prostredie dieťa formuje, aké dostáva podnety, či má príležitosť rozvíjať sa, rásť a venovať sa aj svojim záľubám. Je samozrejmé, že pokiaľ dieťa rieši základné existenčné otázky, chodí sporadicky do školy, dostáva zlé známky, tak sa to s ním ťahá. Zlá alebo žiadna stredná škola, nemotivujúce zamestnanie. Nik nebude od takéhoto žiaka očakávať inovatívne odpovede a riešenia či nebodaj ho pošle na IQ test, hoci s trochou podpory to mohlo byť úplne inak.

 

Ako môže podporovať v rozvoji dieťa rodina, ktorá si napríklad nemôže dovoliť rôzne rozvíjajúce kurzy pre dieťa?

Základom je s dieťaťom tráviť čas a venovať sa mu. Obzvlášť pri malých deťoch je to častokrát „len“ o spoločnom čítaní kníh, nápisov na ulici, pomenúvaní vecí okolo seba, spievaní, hraní bežných hier ako človeče, nehnevaj sa, počítaní na prstoch, kreslení. Tiež aj o tej prospešnej nude, ktorú nezaháňame pri prvej príležitosti mobilom, tabletom či televíziou. Návštevy miestnej knižnice, múzeí, galérií sú vo väčších mestách tiež zvyčajne finančne dostupné.

 

Môže mať dieťa vysoké IQ aj keď má napríklad rodičov, starých rodičov a dve-tri generácie dozadu, ktorí nemali povedzme vysokoškolské vzdelanie? Neboli vedení ku vzdelaniu, umeniu, literatúre, jednoducho nemali podnetné zázemie?

Určite. Vzdelanie a nadpriemerná inteligencia nemusia byť v korelácii. Je veľmi veľa nadpriemerne intelektovo zdatných ľudí bez vysokoškolského titulu. Rozpoznať ich môžete napríklad aj podľa toho, že vynikajú vo svojej profesii,  pretože si vedia vybudovať svoje vlastné know-how, riešia problémy novými, nezaužívanými spôsobmi. Ich rodičia mohli alebo nemuseli byť vysoko inteligentní, len možno zo spoločenskej, rodinnej alebo vlastnej príčiny nevyštudovali. Pred 50 rokmi nebol určite taký veľký dôraz na nutnosť vysokoškolského vzdelania ako dnes a nebolo ani tak masovo dostupné. Hoci rodičia dospievajúcich detí sa aj teraz musia boriť s otázkami – načo mám študovať, keď niekto neštudoval a zarába oveľa lepšie ako môj vzdelaný učiteľ?

 

Čo by ste mu vy odpovedali na takúto otázku?

Študuj, uč sa a vzdelávaj, pokojne choď aj do zahraničia, zapájaj sa do komunitných činností. Rozšíriš si obzory, spoznáš nových ľudí. Vystúpiš zo svojej komfortnej zóny, občas sa budeš musieť prekonať, ale potrénuješ si svoje mozgové závity. Hoci je možné, že nič priamo zo svojho štúdia nevyužiješ, štatisticky je vyššia pravdepodobnosť, že budeš viac zarábať s titulom. Druhá vec je ale neadekvátne finančné ohodnotenie učiteľov.

 

Ako vyzerá situácia so školami pre nadané deti? Máme dostatok špeciálnych škôl pre nadané deti?

Dnes už máme školy aj triedy so zameraním na nadané deti, ale stále ich nie je dostatok. Určite však môžu byť nápomocné aj voľnočasové aktivity pre nadané deti – ani tých na Slovensku, žiaľ, stále nie je dostatok. Deti s hudobným nadaním či malí športovci to majú ľahšie. Hudobne nadané dieťa zamieri do ktorejkoľvek najbližšej základnej umeleckej školy, to s pohybovým nadaním – častokrát vedené rodičmi už v útlom veku – zas do miestneho športového klubu. Tým, čo majú nadané deti vo svojom okolí, by som odporučila napríklad letné tábory pre nadané deti či detskú Mensu.

 

Vy takéto deti podporujete v rozvoji napríklad aj organizáciou IQ olympiády. Táto súťaž ma prekvapila tým, že vôbec tu nejde o preverovanie memorovaných vedomostí. Prečo?

Existujúce súťaže boli a sú zamerané jednostranne, orientujú sa zvyčajne na jeden predmet bez širšieho záberu. To bolo podnetom k vzniku IQ olympiády, ktorá preveruje najmä schopnosť rýchlo a správne logicky uvažovať.

 

 

Tento rok prevzala záštitu nad desiatym ročníkom prezidentka Zuzana Čaputová. Do súťaže sa každý rok prihlási okolo 15 tisíc žiakov. Pre koho je táto súťaž určená?

Súťaž sme ukotvili vekovo na druhý stupeň ZŠ – žiačky a žiakov 5. až 9. ročníka ZŠ a prímy až kvarty osemročných gymnázií. Veľký prínos totiž vidíme v objavovaní a povzbudzovaní talentu identifikovaného u tejto vekovej skupiny. Účasť v IQ olympiáde je pre dievčatá, chlapcov i školy bezplatná, čiže naozaj môže mať dosah na každého žiaka v cieľovej skupine.

 

Aktuálne je spustené prihlasovanie, ktoré sa ukončí do konca marca, takže presný počet prihlásených bude známy po tomto dátume. Čo vieme ale už teraz,  olympiáda je postupová s tromi kolami a účasť je bezplatná. V čom je prínos IQ olympiády pre spoločnosť, učiteľov, rodičov a najmä samotných žiakov?

IQ olympiádu často vyhrávajú deti, o ktorých to ani spolužiaci, ani učitelia nepredpokladali. Často sú tieto deti utiahnuté a snažia sa nevytŕčať z davu, alebo, naopak, sú to drzí „flákači“, ktorým to však úžasne páli.  Prínosom je určite rozvoj logického myslenia a tvorivosti u žiakov, zvýšenie matematickej gramotnosti a praktickej zručnosti s minimálnou časovou investíciou od učiteľa či školy.

Keďže ide o najinteligentnejšie dievčatá a chlapcov Slovenska, finále IQ olympiády organizujeme v prestížnych, reprezentatívnych priestoroch v rôznych kútoch Slovenska. Finále sme už organizovali na Oravskom hrade, Smolenickom zámku či v Sobášnom paláci v Bytči. Jubilejný 10. ročník pripravujeme na Bratislavskom hrade. Chceme im aj týmto spôsobom povedať: ste pre nás, pre našu krajinu dôležití a my urobíme všetko pre to, aby ste svoj talent v prospech Slovenska aj využili.

 

Úlohy v IQ olympiáde umožňujú deťom pri riešení zadania využiť vlastnú kreativitu. Test je špeciálne odborne upravený pre deti a preveruje schopnosti logicky uvažovať. Umožňuje spoznať pamäťové dispozície účastníkov či schopnosť samostatného vyvodenia logického úsudku a rýchleho uvažovania. Je potrebná špeciálna príprava na takýto typ súťaže?

Žiaci sa na IQ olympiádu nemusia zvlášť pripravovať, do súťaže sa tak zapájajú aj „pasívni“ géniovia, ktorí pri minimálnej námahe v prípade úspechu dostávajú stimul, aby sa zlepšovali. Baví ich to,  nemusia sedieť nad knihami a učiť sa častokrát nudné, strohé fakty. Používajú len hlavu a logické myslenie. Pre väčšinu zapojených je to istý druh zábavy. Samozrejme, pokiaľ chce rodič či učiteľ dieťa v príprave povzbudiť, odporúčame riešenie rôznych logických úloh, postupností či slovných prešmyčiek.

 

Štatisticky je v populácii 0,2 percenta géniov, kde inteligenčný kvocient presahuje 140. Meria IQ olympiáda žiakom samotné IQ?

Výstupom z jednotlivých kôl IQ olympiády nie je hodnota inteligenčného kvocientu, tú vám za drobný poplatok zmerajú na testovaní IQ v Mense. /pozn.red.: Mensa Slovensko je neziskovou medzinárodnou organizáciou združujúcou nadpriemerne inteligentných ľudí. Je súčasťou materskej organizácie Mensa International./ Úlohy, ktoré naši účastníci riešia, sú zamerané všestranne, a pokrývajú tak rôzne druhy intelektového nadania. Ako som už spomenula predtým, IQ olympiáda meria schopnosť rýchlo a správne logicky uvažovať – na konci je výsledková listina so zoznamom získaných bodov jednotlivých žiakov.

 

Ako sa prihlásiť na IQ olympiádu a čo ešte treba vedieť?

Registrácia žiakov prebieha prostredníctvom internetovej stránky www.iqolympiada.sk  do 31. marca 2021. Prvé kolo bude prebiehať on-line v termíne 12. – 18. apríla 2021, trvá iba 30 minút počas ktorých žiaci vyberajú jedinú správnu odpoveď na 25 otázok. Žiaci môžu súťažiť aj doma alebo kdekoľvek s pripojením na internet. Do štyroch regionálnych kôl postúpi 240 najlepších a v celoslovenskom kole bude 60 riešiteľov. Olympiádu začali organizovať nadšenci z Mensy v roku 2011 a vtedy sa zúčastnilo 46 detí. Postupne záujem rástol, v roku 2017 už bola súťaž celoslovenská a každý rok sa do nej zapojí až do 15-tisíc detí.