Vianoce deti prežívajú naozaj veľmi intenzívne. Zodpovedne sa na Štedrý deň pripravujú – poslúchajú, otvárajú okienka na adventnom kalendári a čakajú veľké vyvrcholenie. U rodičov preto často vzniká dilema, čím všetkým ich pod vianočným stromčekom potešiť a hlavne nesklamať. Dopriať im všetko, čo sme našli v liste Ježiškovi alebo aj niečo navyše?
Podľa sociálneho pedagóga PhDr. Milana Antaša je prirodzené, že všetci chceme, aby naše Vianoce mali hodnotu. Často však zabúdame, že hodnota nie je to, čo kupujeme, ale čo v kruhu najbližších prežívame.
Množstvo hračiek Vianoce nerobí
Aký pocit hojnosti a štedrosti je pre človeka dnešnej doby dôležitý? Vyvážená hojnosť neznamená, že sa musíme kvôli Vianociam zadĺžiť, ale že dieťaťu ponúkneme hojnosť a štedrosť aj inak.
Často vzniká mylná predstava, že ak má byť pre nás niečo hodnotné, musí to byť drahé. Stali sme sa nenápadne obeťou dojímavých reklám, kde si deti rozbaľujú darčeky od výmyslu sveta a sú pri tom šťastné. Čaro Vianoc však súvisí s psychikou, emočným stavom a nie s množstvom materiálnych vecí. Podľa Milana Antaša by sme sa nemali nechať prevalcovať reklamou, ale hľadať hodnoty inde: „Deti sú naším zrkadlom. Niekedy krásnym benátskym a niekedy pokriveným, ako z kráľovstva krivých zrkadiel. A keď si dokážeme odpovedať na otázku, čo deťom zrkadlíme, budeme vedieť odpovedať aj na každoročné otázky patriace k Vianociam. Prijali sme komerčné správanie vo svojom vlastnom živote? Pravidlá spoločnosti, v ktorej žijeme, sú nastavené práve tak. Je iba na nás, či sa týmto pravidlám dokážeme postaviť alebo nie. Ak nie, nečudujme sa, že sú naše deti také isté - chcú mať za každú cenu to, čo je atraktívne, módne, značkové, drahé - to čo ich v očiach rovesníkov robí hodnotnými, atraktívnymi, príťažlivými, značkovými. Ak sa my dokážeme postaviť konzumu, odmietnuť agresívnu reklamu a prestaneme akceptovať začiatok Vianoc v septembri, ak si vybudujeme zázemie priateľov, rodinu v ktorej je dôležité byť a nie mať a ak mať, tak mať hlavne lásku, úctu, spolupatričnosť, tak aj naše deti budú zrkadlom, v ktorom sa zrkadlia tieto hodnoty a budú sa tešiť na Vianoce s nami. Budú sa tešiť na darčeky, ktoré sú pre radosť a potešenie a neostanú odhodené v kúte, medzi ďalšími nepotrebnými vecami.“
Čo si deti najviac pamätajú z Vianoc?
Obhliadnite sa za svojím vlastným detstvom. Na ten čas, keď sa nám tajil dych. Vybavujú sa nám vône, magické svetlo sviečok a svetielok, spoločné pečenie perníkov, úsmev mamy v zástere, či otecka, s vianočným stromom na chrbte, alebo sviatočná návšteva starých rodičov a vianočné sánkovanie. Alebo spoločné pozeranie vianočných rozprávok s teplým čajom v ruke a snehom za oknom. Vybavujeme si predovšetkým spomienky na spoločný čas s rodičmi a súrodencami a širšou rodinou. Že sme sa ako deti cítili milovaní a v bezpečí. Našim deťom sa snažíme predĺžiť tú magickú chvíľu a možno sa im snažíme dať všetko to, čo nám chýbalo v detstve. Potom si deti spájajú vianočné sviatky pokoja, hojnosti a radosti len s materiálnymi darmi. Aké hodnoty môžu rodičia ponúknuť svojim deťom výmenou za materiálnu stránku vianočného času?
Deti si nezapamätajú dokonale uprataný byt, ale naveky si budú hýčkať v srdci spomienku na to, či ste boli rodičom, ktorý si našiel čas, aby im prečítal rozprávku, alebo sa s nimi porozprával pri prechádzkach po zasneženej krajine, či postavil bunker zo snehu. Deti si zapamätajú, že ste ich vedome počúvali a trpezlivo odpovedali na ich nekonečné otázky. To budú ich drahocenné spomienky.
„Ak svoje deti ešte dokážeme odpojiť od nablýskanej virtuálnej reality a zájdeme s nimi do lesa, medzi stromy obsypané snehom, zoberieme ich posánkovať, vyšantiť sa, budú mať zážitky na celý život, skúsenosť, ktorá sa im vždy pripomenie pri výchove vlastných detí. Dávajme si darčeky lásky každý deň a Vianoce nech sú pre nás naozaj sviatkami pokoja a nie diabolského stresu z nakupovania nepotrebných vecí. Skúsme byť príkladom pre naše deti,“ hovorí Antaš.
A koľko hračiek je na Vianoce tak akurát?
Hovorí sa, že hračka pre dieťa nie je iba predmet, ale znamená pre neho slobodu, pretože s ňou narába tak, ako samo chce. Napriek tomu nemusíme dať deťom všetko, na čo si pomyslia. Zoznamy želaní našich ratolestí môžu byť nekonečné. Dieťa si pri písaní listu Ježiškovi dokáže vybaviť všetky najnovšie vianočné reklamy, krúžkuje si výber hračiek v letáku, alebo je túžba sprostredkovaná cez spolužiakov, kamarátov a rodiny. Koľko hračiek pod vianočným stromčekom je teda tak akurát?
Ideálne je, ak dáte deťom limity už pri tvorbe listu Ježiškovi. Nebudete sa cítiť trápne, že nedokážete naplniť všetky detské túžby. Je dobré mať darčekov menej, lebo deti si potom skutočne vážia veci viac. Existuje krásne pravidlo, ktoré dnes už využíva viacero rodín. Každé dieťa si vyberie jeden veľký darček a dva menšie, zo série užitočných pre každodenný život a nakoniec jeden vlastnoručne vyrobený počas adventných nedieľ, kedy sa každý zavrie do „kreatívnej miestnosti“ a dar pre svojich blízkych vlastnoručne vyrobí. Tým majú deti jednak dosť času naozaj si premyslieť, čo by si skutočne želali a rozhodne nebudú zavalení darčekmi.
