Každé dieťa má svoje špecifické obavy a trápenia, no existujú určité úzkostné stavy, ktoré by sme si ako dobrí rodičia mali všimnúť. Aký je rozdiel medzi strachom, úzkosťou a fóbiou? Ako pomôcť svojim malým ratolestiam poradiť si so svojim strachom a prijať ho ako pomocníka v živote?
Strach nie je zlý
Strach je poznávací, myšlienkový proces. Čím lepšie sa vám podarí naučiť dieťa rozumnému a logickému prístupu k veci, z ktorých má strach, tým ho ľahšie prekoná. Skúste vysvetliť svojmu potomkovi, že strach je vlastne priateľom- pomocníkom, ktorý ľuďom pomáha vyhnúť sa nebezpečenstvu v živote. Strach nás učí správať sa bezpečne. Primeraná miera bojazlivosti je pre každého človeka potrebná a dokonca nevyhnutná. Nedovoľte, aby dieťa bolo ovplyvňované vašim strachom, alebo strachom niekoho iného. Nedovoľte, aby sa niekto iný vysmieval z jeho prežívania strachu, alebo ho v ňom podporoval známymi vetami: Príde si po teba zlý ujo, čarodejnica ťa vezme do rozprávky, nevymýšľaj si, nič tam nie je, neklam...“
- Nezľahčujte citové prejavy a reakcie dieťaťa, má na to právo
- Ani to nedovoľte nikomu inému
- Pre dieťa je strach reálny, živý a prítomný
Typológia strachu u detí
Psychológovia rozdeľujú strachy do dvoch kategórii. Prvým je strach, ktorý prežíva každé dieťa (závisí od dĺžky a intenzity) a patrí to k jeho vývinu osobnosti. Medzi vývojovo podmienené strachy patrí napr. strach z neznámeho, z odlúčenia, z bolesti a zranenia, z tmy a prírodnej katastrofy, z cudzích ľudí, nadprirodzena, zo smrti a konečnosti seba a blízkych. Prejde si nimi každé dieťa a neobišli ani nás.
Druhá kategória, sú sociálne strachy. Podmienené výchovou a socializovaním. Možno sa pýtate, ako vy ako rodič môžete za strach svojho dieťaťa? Najčastejšími dôvodom je málo rodinnej lásky, citové vákuum, príliš prísny alebo naopak príliš benevolentny výchovný štýl, opičia láska, ale ja rozvod, či zmena bydliska. Často sa stáva, že rodičia prenesú svoj strach na dieťa, bez toho, aby si to uvedomovali.
Ako rozoznať strach a kedy ide o fóbiu?
Strach vychádza z učitého predmetu alebo situácie. Dieťa pocíti strach napríklad vtedy, ak na neho vybehne zúrivý pes. Fóbia je charakterizovaná ako strach z dôsledkov. Vedie k tomu, že sa dieťa snaží za každú cenu vyhnúť situáciám, kedy by sa mohlo ocitnúť v blízkosti predmetu, alebo javu, z ktorého má paralyzujúci strach. Fóbia sa obvykle nemení s vekom dieťaťa. Prejavy môže byť tak intenzívne do takej miery, že dieťa nie je schopné akejkoľvek inej činnosti. Napríklad ak dieťa trpí fóbiou z predstavy, že bude pohryzené psom a nie z predstavy samotného psa. Fóbiu nevieme dieťaťu vysvetliť tak, aby si ju vedelo zracionalizovať a ovládať svojou vôľou. Fóbické prejavy, ktoré je potrebne akútne riešiť sú: zmena osobnosti dieťaťa z pokojného na agresívne, zajakávanie, pomočovanie, nočný des, uzavretie sa do seba.
Bojí sa vaše dieťa, alebo trpí úzkosťou?
Úzkosť je nepríjemný duševný stav. Dieťa prežíva obavu bez zjavnej príčiny. Je úzkostlivé, nepretžite sa bojí a hlavne všetkého. Úzkostlivé dieťa je často impulzívne a rozrušené, aj keď nie je priamo pred objektom svojho strachu. Ak úzkostlivé správanie pretrváva, je potrebné vyhľadať terapeutickú pomoc.
Strach
- Myšlienkový (kognitívny) proces
- Intelektové zhodnotenie hroziacej situácie
- Je odkazom na niečo, čo sa má prihodiť v budúcnosti
- Aktivuje sa, ak je dieťa psychicky, alebo fyzicky vystavené určitej situácii
- Strach môže byť reálny alebo nereálny
Úzkosť
- Emotívny proces, citová reakcia, osobnostná črta
- Citové zhodnotenie hroziacej situácie
- Úzkosť sa objavuje už len pri pomyslení na hroziacu situáciu
- Emocionálna reakcia, nie intelektová
- Psychosomatické problémy: búšenie srdca, potenie, bolesti žalúdka a hlavy
- Problémy so zaspávaním, či neurotické ťažkosti (časté žmurkanie očí, mimické trhanie, nutkavá potreba hrania sa s prstami).
Kreatívne stratégie na zvládanie strachu
Autorka knihy Som rodič a čo s tým? radí, že deťom môžete pomôcť vyznať sa vo svojom strachu a pomaly ho s vašou pomocou prekonávať. Naučte dieťa hodnotiť svoj strach na stupnici od 1- 10, menšie detiformou odstupňovania po kolená, po bruško. Možno nabudúce povie, že sa bojí menej ako predtým. Terapeutka Mária Tóthová Šimčáková radí, neupriamovať sa na strachy. Napríklad ak sa dieťa bojí psov, neprechádzať na druhú stranu ulice iba preto, aby ste sa mu vyhli. Tak len utvrdíte dieťa v jeho strachu, že psov sa treba skutočne báť. Vymyslite si s malým bojazlivcom niekoľko formuliek: „Zvládnem to, dýcham a strach odchádza...“
Kúpte, alebo spoločne vyrobte dieťaťu talizman na ochranu pred všetkým zlým. Nič nepokazíte ani relaxačnými technikami. Vizualizácia je hra na predstavivosť. Napr. let na lietajúcom koberci, z ktorého sa dieťa díva na objekt svojho strachu a analýza jeho pocitov. Rozprávajte mu príbehy o odvážnom dieťati, alebo mu ponúknite spomienky z vlastného detstva. Kresba je často terapeutická pomôcka aj pre rodičov. Nakreslenie na papier toho, čoho sa dieťa najviac bojí a zároveň pokrčenie a vyhodenie, môže mať užitočný efekt. Pretože s papierom odišiel aj strach. Nakreslené dobré strašidlo ako plagát na stene, môže poslúžiť ako ochrana pred bytosťami, duchmi, či strašidlami. Dôležité je, že dieťa tomu uverí. Ak sa deti boja niektorých zo zvierat, kúpte mu zvieraciu encyklopédiu a predstavujte im zvieratká v rozprávkovej forme. Takto si živočícha môže pozrieť zblízka. Vytvoríte tak priestor pre pochopenie, že nie sú až také nebezpečné, alebo že možno práve oni majú väčší strach z ľudí. Vernou imitáciou zvieraťa je plyšová hračka, ktorá vášmu potomkovi pomôže sa nebáť.
Zdroj: Mária Tóthová Šimčáková: Som rodič a čo s tým?, Rady rodičom pri výchove detí do 6 rokov, Fortuna Libri, 2014, ISBN 978-80-8142-316-1
