Ešte donedávna ste robili všetko spolu s dcérkou. Pomáhala vám v kuchyni pripravovať obed, hrali ste sa na kaderníčku a robila vám účesy a keď vyrastie, chcela byť taká super ako mama. Dieťa na vás doslova viselo. Akonáhle sa však otecko objaví po práci vo dverách, silné puto vymizne ako mávnutím čarovného prútika. Pozornosť odteraz patrí iba jemu. S ockom chce ísť dcérka do obchodu, na výlet, na poštu a na prechádzke za ruku pôjde len s ním! Máte pocit, že ste mimo hry? Kde sú hranice? Je to dočasné? Alebo je to trvalý a nemenný stav? Odpovede na otázky sa skrývajú za dvoma slovami: Elektrin komplex.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Elektra
Príbeh o Elektre napísal v staroveku Sofokles. Termín Elektrin komplex je pomenovaný podľa gréckej mýtickej hrdinky, ktorá bola dcérou Agamemnóna a po jeho smrti pripravila s bratom sprisahanie. Zabili matku a aj nového nevlastného otca. Elektra bola podľa mytológie tak psychicky a fyzicky naviazaná na svojho otca, že sa od neho nemohla odlúčiť ani po jeho smrti. Tento príbeh poslúžil psychológom ako vzor na opis vývojového štádia ľudskej osobnosti.
Otcovia majú hlboký dopad na životy svojich dcér
Detstvo je tvárna hmota ľudskej osobnosti. To, aký majú dcéry vzťah s otcami, ovplyvňuje ich citové väzby vo vzťahu k silnejšiemu pohlaviu. Vzťah k otcovi je pre dcéru kľúčovým v otázkach o budúcich partnerstvách. Otec je predstaviteľom mužov, mužského elementu a sveta mužského pohlavia všeobecne. Elektrin komplex sa môže extrémne rozvinúť, ak otec od rodiny odišiel, alebo ak otec vychováva svoju dcéru bez matky. Pokiaľ je otec láskavý, milujúci a o dcéru prejavuje záujem, buduje v jej štruktúre osobnosti sebadôveru a vnútorné presvedčenia o vlastnej osobe a mužoch, ktoré neskôr (ne)vedome aplikuje vo svojom živote. Všetko má však svoju mieru.
Základný pojem vývojovej psychológie
Toto rodinné puto, často zdieľané po celý život, bolo predmetom štúdií mnohých psychológov. V psychoanalýze je tento jav známy ako Elektrin komplex (syndróm). Často spájaný s menom Sigmunda Freuda, ktorý rozpracoval predovšetkým komplex u chlapcov. Pomenovanie v skutočnosti dostal od jeho žiaka a kolegu C. G. Junga. Obaja vo svojich štúdiách analyzovali ľudskú psychiku, význam prvých rokov života pre vývin ľudskej osobnosti, či silný aspekt podvedomia.
Láska dcéry k otcovi a žiarlivosť na matku
Základnou ideou je Freudova teória psychosexuálneho vývinu. Podľa neho si mladé dievčatá začínajú rozvíjať svoje povedomie o ženskom rode na vlastných rodičoch a rozoznávajú rozdiely medzi mužmi a ženami. V určitej fáze vývoja sa dievčatá identifikujú najprv so svojimi matkami, až následne potom rozpoznajú otca ako iný rod. Prečo je to vlastne tak? Podľa Freuda ide o hru podvedomia a tieto procesy si neuvedomujeme.
Pri ženskom komplexe je hlavnou postavou detského záujmu otec, u chlapcov je to matka. Elektrin komplex je názov pre ženskú formu Oidipovho komplexu. Prejavuje sa ako prílišná náklonnosť dcéry k otcovi, spojená s rivalitou voči matke, alebo celkovo ku ktorejkoľvek inej žene v okolí svojho otcovského hrdinu. Objavuje sa v treťom, tzv. falickom štádiu duševného vývoja a osobnosti.
Fascinácia a intenzívnejšia túžba dieťaťa po kontakte s jedným z rodičov je pre dieťa vo veku 3 – 6 rokov úplne prirodzená. Hovoria o tom štúdie o vývine ľudskej osobnosti. V tomto veku je dievča viac citovo priklonené k otcovi a matku akoby odsúva na druhú koľaj. Umocnená citová náklonnosť postupne odznie po 6 roku života dieťaťa, no nemusí to byť vždy pravidlom. Silná túžba dieťaťa po kontakte a citová závislosť môže potrvať až do dospelosti. Žiadny muž nie je „taký ako ocko“! Nastáva proces zbožňovania a idealizácie, i keď realita je často iná. Jej otec je Elektrin hrdina. V partnerstve bude inklinovať k fyzicky či povahovo podobnej typológii, ako je jej otec, ale aj tak nikdy nikto nebude ako otecko. Pretože všetci kandidáti budú porovnávaní s absolútnou špičkou. Číslo jeden je však už dávno obsadené. Rovesníci Elektre väčšinou nič nehovoria. Inklinovanie k starším mužom je viac ako isté.
„Uprednostňovanie otca pred matkou sa deje častejšie ako si myslíme. Otázka je, či to matke vadí alebo nie. Pomerne dosť oteckov je v súčasnosti s dieťaťom na materskej dovolenke, trávia s deťmi viac času ako matka, preberajú tak na seba materskú rolu, aj keď sú
muži. Mamička musí rátať, že ak je ona v práci a dieťa s otcom, dieťa môže viac uprednostňovať jeho. To isté platí aj u starších detí. Ak je otec ten, kto sa im viac venuje, môžu ho deti viac uprednostňovať, mať práve v ňom dôverníka pre svoje tajomstvá. Nevidím v tom nič zlé. Ak sa však už mamička cíti, že je na druhej koľaji, je vylučovaná zo spoločných aktivít dieťaťa a otca a táto situácia jej nevyhovuje, je čas na zmenu. Pri mladších deťoch, ktoré sa rady hrajú, je potrebné pracovať na kvalite vzťahu práve pomocou spoločnej hry.“ radí detská klinická psychologička a psychoterapeutka PhDr. Juliána Kordovanová.
Prípad Elektra v praxi
Elektry sa nedokážu od svojho otca odpútať. Citová väzba sa môže prejavovať v rôznej miere. Žiarlivostné útoky nie sú výnimkou. Ak sa dievča nedostane za dočasné štádium vnímania matky ako svojej konkurencie, tak následne bude naďalej hľadať v budúcich vzťahoch svojho otca. V nezdravých prípadoch sa majiteľka tohto komplexu nevie od svojho otca odpútať ani v dospelosti a náklonnosť prerastie do foriem závislosti. Ak sa jej aj podarí odseparovať fyzicky, určite nie mentálne.
Čo treba a netreba robiť?
Možno sa niekedy cítite ako najhoršia mama na svete. Aj keď sa snažíte, ste trpezlivá, vysvetľujete, stále vymášľate nové hry a stratégie vo výchove, ale vaša dcérka neustále všetko bojkotuje, vás ignoruje, alebo nepočúva dobré mienené rady (len tie oteckove), chce zaspávať len s ockom a nakŕmiť ju smie len on? Spozornite!
„Mamička by si mala nájsť aspoň hodinu denne a túto hodinu stráviť intenzívnou spoločnou hrou s dieťaťom podľa jeho predstáv a pravidiel. Deťom do cca 9-10 rokov sa hra ráta najviac, oveľa viac než stokrát povedané mám ťa rada. Pri starších deťoch a adolescentoch sú to napr. spoločné výlety, ale aj spoločná práca - v kuchyni, na záhrade a pod., ktorá pomáha utužovať vzťahy. Samozrejme, ak sa popri tom mama a dieťa rozprávajú. Mama by mala najmä počúvať, bez snahy svojmu adolescentovi radiť, či snažiť sa ho zmeniť. Počúvať a svoje dospievajúce dieťa akceptovať také aké je - to je cesta k zlepšeniu vzájomných vzťahov. Ak by mali mamičky pocit, že nech sa akokoľvek snažia a nič nezaberá, môžu so svojim dieťaťom navštíviť detského psychológa. Môže to byť aj skryté ublíženie, ktoré deti trápi a bráni im nadviazať intenzívnejší vzťah s mamou. Častejšie je to ale problém vzájomnej komunikácie, ktorá je dlhodobo neefektívna a pre obe strany zraňujúca.“ tvrdí PhDr. Juliána Kordovanová.
Komplex by nemal narušiť tri oblasti vzťahov – otec, dcéra, matka. Ak sa triáda naruší, prejavuje sa ako spojenectvo proti tretiemu v rôznych formách. Oteckom to v nevedomosti často lichotí. Oteckove malé dievčatko má často výsadu jeho pozornosti a náklonnosti, často aj v dospelosti, i na úkor ďalších súrodencov. To je však nebezpečné územie. Výchova je láska a príklad, preto by práve otec mal držať kontrolu a nepodporovať túto bojovú pozíciu. Obaja rodičia by mali ísť dieťaťu príkladom.
