Poznajú vaše deti chrobáčiky? Zoznámte ich s tými najznámejšími!

S pomaly prichádzajúcim letným počasím môžeme v prírode vidieť okrem vtáčikov, listnatých stromov aj chrobáky. Poznajú vaše deti názvy tých najbežnejších? Prinášame vám zoznam chrobáčikov, ktoré môžete stretnúť na prechádzke v lese, v parku alebo na lúke počas nedeľného pikniku s rodinou.

 

Májka fialová

 

Májka fialová je chrobák z čeľade májkovité. Má skrátené krovky, ktoré len z časti zakrývajú zadoček. Dospelá májka dosahuje veľkosť 10 – 40 mm, samičky sú väčšie ako samčekovia, pretože majú plné bruško vajíčok. Májka má veľmi zaujímavý vývoj, avšak zaujímavosťou je aj to, že v nebezpečenstve, napríklad pri dotyku vylučuje žltkastú tekutinu – hemolymfu, ktorá sa podobá olejovým kvapkám. Tá obsahuje jedovatý alkaloid kantaridín, ktorý môže byť pre človeka smrteľným, postihnuté miesto napríklad na koži sa veľmi ťažko hojí. Májka sa vyskytuje na celom území Slovenska, obľubuje najmä lúky. V blízkosti Bratislavy ju môžete vidieť na Bielej vode, Devínskej Kobyle. Dospelá májka sa živí rastlinnou potravou.

 

Lajniak obyčajný

 

Lajniak obyčajný je chrobák z čeľade lajniakovité. Je dlhý 2 mm, telo má oblé, tvrdé a tmavé, niekedy s modrými odleskami. Má šesť nôh s výbežkami a dve krátke tykadlá. Larvy sa živia trusom bylinožravých zvierat, a preto sa často nachádza pri maštaliach. Tieto chrobáky si kopú chodby, do ktorých kladú svoje vajíčka, tie neskôr prikryjú guličkami trusu, ktoré po vyliahnutí slúžia ako obživa po dobu jedného roka.

 

Roháč veľký

 

Roháč veľký alebo aj roháč obyčajný je chrobák z čeľade roháčovité. Žije najmä v dubových a zmiešaných lesoch na juhu a východe Slovenska. Trávi odumierajúce drevo a urýchľuje tak kolobeh organických látok v prírode. Je najväčší chrobák na Slovensku, dosahuje veľkosť až 80 mm. Dospelé jedince sa objavujú na konci mája do začiatku augusta a sú najviac aktívne vo večerných hodinách. Ich prirodzenými nepriateľmi sú straky, jazvece, líšky, mačky, ježkovia a predovšetkým ďatle.

 

Lajniak skarabeusovitý

 

Lajniak skarabeusovitý patrí medzi teplomilný druh, vyskytujúci sa na stepných a lesostepných stanovištiach, najmä na vápencovom podklade. Je čiernohnedej farby, zadoček má zašpicatený, zadný pár nôh je u oboch pohlaví dlhý a dovnútra zahnutý. Lieta so zatvorenými krovkami, dáva prednosť ovčiemu trusu. Dorastá do dĺžky 6,5 – 12 mm.

 

Kobylka zelená

 

Kobylka zelená je veľký hmyz, dĺžka tela až 46 mm. Vďaka krídlam dobre lieta, môže uletieť aj stovky metrov. Má 30 – 40 mm dlhé tykadlá. Aktívne sú od júna do októbra až novembra. Samčekovania od popoludnia do noci vytrvalo cvrkajú. Dospelé jedince sú dravce, živia sa hlavne hmyzom, ale sú aj bylinožravce. Larvy sa živia voškami. Crvkanie samčekov má prilákať samičky.

 

Fúzač veľký

 

Fúzač veľký alebo aj fúzač obrovský je druh chrobáka z čeľade fúzačovité. Vyskytuje sa od strednej Európy po Prednú Áziu, Stredomorie, sever Afriky v južných predhoriach nižších pohorí, na Slovensku napr. v okolí Bratislavy, Trenčína, Nitry, Košíc. Dosahuje dĺžku 24 – 53 mm. Vyvíja sa najmä v dreve starých stromov (dubov, jaseňoch, brestoch).

 

Zlatoň obyčajný

 

Zlatoň obyčajný je chrobák z čeľade skarabeusovité. Samec a samica sú veľmi podobní vo veľkosti 14 až 20 mm. Sú svetlozelenej farby s leskom, odlíšiť samicu a samčeka je ťažké. Larvy sa živia spráchniveným drevom, kompostom a listami zo stromov. V posledných rokoch napádajú aj plody ovocných stromov, ako sú jablone, slivky, broskyne, tiež ruže.

 

Lienka sedembodková

 

Lienka sedembodková je chrobák z čeľade lienkovité. Dospelá lienka meria 5 – 8 mm. Telo je okrúhle a vypuklé, pronótum často prekrýva hlavu. Sú lesklé a hladké, niekedy ochlpené. Článkové tykadlá majú krátke kyjačikovité zakončenia. Vyskytuje sa v rozličných biotopoch od nížin až po horské oblasti. Žije na rozličných rastlinách, na ktorých larvy prenasledujú vošky. Dospelé lienky sa prebúdzajú v prvých teplých dňoch, spočiatku sa živí nektárom aj peľom, no keď sa objavia prvé vošky, postupne sa stávajú jej hlavnou potravou. Lienka sa môže dožiť až 15 rokov.

 

Chrúst obyčajný

 

Chrúst obyčajný je chrobák z čeľade skarabeusovité. Meria až 30 mm, lieta zvyčajne za súmraku, kedy môže svojimi náletmi obťažovať človeka. Vyskytuje sa v Európe a zasahuje tiež do mierneho pásma Ázie. V polovici 20. storočia bol kvôli používaní pesticídov takmer vyhubený, ale dnes sa jeho stav opäť zvyšuje. Pre chrústa obyčajného je charakteristické hnedé sfarbenie a zlaté chĺpky pod krovkami. Samec má na tykadlovej paličke 7 lístkov, zatiaľ čo samička ich má iba 6.

 

Bystruška potočná

 

Bystruška potočná je nelietavý druh z čeľade bystruškovité. Patrí medzi najväčšie chrobáky v Európe, dorastá do dĺžky 20 až 33 mm. Jej telo je čiernej farby s miernym leskom. Krovky sú zvýraznené hlbokými jamami, čo ju ľahko odlišuje od ostatných druhov. Vyskytuje sa zriedka a to najmä v juhovýchodnej, strednej a východnej Európe. Na Slovensku je jej výskyt roztrúseným, prebýva vo vlhkých lesných spoločenstvách, močiaroch a na brehoch potokov od 300 do 1 200 m n. m. Je úzko naviazaná na potoky a vodné plochy. Zimuje v odumretom dreve alebo v podzemí na brehoch potokov, loví aj pod vodou a to najmä slimáky, malé kôrovce, hmyz a jeho larvy, žubrienky a malé ryby. Bystruška je aktívna najmä v noci.