Zatiaľ čo testovanie vytvára medzi žiakmi a učiteľmi bariéry, pestovanie dobrých vzťahov tieto bariéry dokáže odbúravať.
Školské prostredie okrem iného znamená aj neustále testovanie schopností žiakov či nasledovanie predpísaných osnov. Nie každému však takéto podmienky vyhovujú. Medzi frustrovanými sa nenachádzajú len žiaci, ale aj učitelia, čo v niektorých prípadoch môže byť aj dôvodom, prečo sa rozhodnú učiteľskú profesiu opustiť.
Jedným z týchto prípadov bola aj mladá učiteľka v americkom štáte Georgia, ktorá sa rozhodla zo školského prostredia odísť. Avšak po roku práce v súkromnom sektore sa rozhodla vrátiť. Napriek tomu, že jej práca vyhovovala, rozhodla sa k učiteľskému povolaniu vrátiť, pretože jej prišla nezaujímavá, trochu nudná a nenapĺňala ju. Nevrátila sa však do svojej starej školy. Zatiaľ, čo v starej škole boli dôležité výsledky v testoch a nasledovanie osnov, v novej škole sa kládol dôraz na medziľudské vzťahy. Nie na výsledky v testoch a to opäť oživilo jej nadšenie pre učenie.
Dôraz na vzťahy bol tým najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní sa, či sa má vrátiť k starej práci. Žiadna škola však nie je perfektná, aj v tej novej sú pravidlá, ktoré nedávajú zmysel. Avšak páči sa jej to, že si môže vyberať, čo bude učiť a ako to bude učiť. Má rada svojich žiakov a páči sa jej, že jej hlavnou úlohou je vybudovať si s deťmi dobré vzťahy. Mnoho z detí pochádza z domácností s nízkym príjmom, sú cudzinci, majú mnohé osobné problémy, a vo všeobecnosti reprezentujú demografickú skupinu, ktorej výsledky v testoch nie sú práve najlepšie. Avšak našiel sa riaditeľ školy, ktorý sa namiesto toho, aby tlačil na výborné výsledky v testoch rozhodol zamerať sa na to, aby sa žiaci aj učitelia cítili v škole príjemne.
Čo pomáha učiteľom formovať vzťahy so žiakmi?
Pre túto konkrétnu učiteľku sa jedná o obrovský skok zo školy, ktorú opustila z dôvodu frustrácie. Vedenie školy vytvorilo mnoho bariér medzi študentmi a učiteľmi, ktoré viedli k tomu, že jedna skupinka vnímala druhú ako mimozemšťanov a nedokázali si vytvoriť spojenie. Pevne stanovené osnovy zredukovali flexibitu učiteľov a neriadili sa tým, čo žiaci potrebovali najviac. Takáto bariéra je pritom v školských osnovách úplne bežná. Predpokladá sa, že všetky deti sú rovnaké, rovnako chápu učivo a majú rovnaké potreby. Avšak každý, kto má doma viac ako jedno dieťa vie, že aj súrodenci, ktorí by si mali byť aspoň trošku podobní, môžu byť úplne rozdielni. Čo potom s deťmi, ktoré sú odlišné ešte viac?
Učiteľ by mal reagovať na to, čo vie o deťoch, nie na to, čo hovorí učebnica
Inštrukcie učiteľa, ktoré reagujú iba na text v učebnici a ostatné úlohy, namiesto toho, aby reagovali na to, čo učiteľ vie o deťoch, vytvára viac bariér medzi učiteľom a žiakmi, ale aj medzi žiakmi a školou. Ak sa jedná o školu, kde sú deti z rodín s nižším príjmom, alebo nerozumejú poriadne jazyku, riziko sa ešte zväčšuje.
Testy kazia vzťah učiteľa a žiaka
Testy ešte viac kazia vzťah medzi učiteľom a žiakom. Avšak puto medzi učiteľom a žiakom je dôležité, pretože môže viesť k cenným informáciám o žiakovi, ktoré zase povedú k lepšie miereným inštrukciám aj pri testovacích otázkach. Obrovskou nevýhodou testov je, že inštrukcie sú v tej najviac zredukovanej forme, ktorá nepodporuje myslenia žiaka. Vybratie najlepšej odpovede z troch alebo štyroch otázok nevedie k tomu, aby sa žiak skutočne začal zaujímať o učivo.
Sú školy, kde sú učitelia odrádzaní od toho, aby učili akoukoľvek metódou, ktorá nie je úplne overená. Avšak to znamená koniec všetkým kreatívnym metódam, konštruktívnemu mysleniu či otvoreným koncom. Zameranie sa na vybratie správnej odpovede zo štyroch možností slúži iba na diagnostické účely. Deti si rýchlo uvedomia, o čo sa jedná, a ich záujem o dané učivo zmizne.
Budovanie vzťahov je lepšie ako testovanie
Budovanie vzťahov neprebieha otázkou so štyrmi možnými odpoveďami. Vzťahy vznikajú na základe skutočnej a úprimnej interakcie, vzájomného počúvania sa, starostlivosti, vďačnosti, odpovedaniu na to, čo je skutočne dôležité a na konštruktívnom myslení, keď sa zjavia spoločné problémy. Tento proces nie je pevne daný a ničím obmedzený. Vyučovanie a učenie sa by nemalo byť prezentované ako niečo statické s vopred danými odpoveďami. Týmto spôsobom sa možnosť rastu žiaka na aktívneho občana v sociálnom svete ničí.
Tí, čo sú však zodpovední sa vedenie škôl, nemajú vždy vôľu alebo odvahu na to, aby zmenili spôsob známkovania žiakov, a posunuli sa z odfajkovania správnych odpovedí na lepšie odpovedanie na potreby žiakov. Prax ukazuje, že kde-tu sa nájdu školy, kde sa pri vyučovaní kladie väčší dôraz na medziľudské vzťahy, ako na testovanie žiakov. Hoci je ich stále ako šafranu.
Zdroj: ajc.com
