Chcete si budovať pevnú rodinu? Toto vám radí veda

Pevná rodina je to najlepšie, čo deťom môžete darovať.
Pevná rodina je to najlepšie, čo deťom môžete darovať. / Foto: Bigstock

Vedci si odjakživa kládli otázky, prečo niektoré rodiny pretrvajú a iné nie. Čo sú fakty, na ktoré dodnes prišli? Ako si vybudovať silnú rodinu?

 

Rodina je základom všetkého. Ak funguje dobre, máme v nej bezpečné útočisko. Sú v nej naši najbližší ľudia, ktorí sú vždy pri nás, aj v tých najhorších časoch. Mnohé roky sa ale vedci zaujímajú o to, prečo niektoré rodiny pretrvajú, zvládnu skúšky v živote a iné nie. Ako docieliť, aby boli rodinná putá pevné a vydržali aj tie najťažšie skúšky?

V jednom z najrozsiahlejších výskumov rodiny sa vedci z Univerzity v Nebraske zamerali na zistenie znakov, čo robí spokojné rodiny po celom svete silnými. Na viac ako 60 štúdiách počas 35 rokov sa zúčastnili desaťtisíce rodín z 50 štátov sveta a 34 krajín. Hoci pri otázke „Čo robí vašu rodinou silnou?“ sa odpovede líšili podľa kultúry. Vedci zosumarizovali ich odpovede do 6 silných stránok, ktoré sú tými „najdôležitejšími ingredienciami“, ako si môžeme vytvoriť to najbezpečnejšie miesto na svete.

 

6 silných stránok silnej rodiny

Uznanie a náklonnosť

Ľudia, ktorí žijú v pevných rodinách sa výrazne zaujímajú jeden o druhého na dennej báze. Nemajú obavy prejavovať si lásku a vyjadrujú si ju nasledovným správaním:

  • vzájomnou starostlivosťou,
  • priateľstvom,
  • rešpektom individuality,
  • hravosťou,
  • humorom.

 

Oddanosť

Členovia rodín, ktoré dobre fungujú, preukazujú silnú oddanosť všetkým členom rodiny. Investujú do spoločných aktivít čas a nedovolia, aby im práca alebo iné priority odoberali priveľa času z ich rodinnej interakcie.  

 

Rodiny si preukazujú oddanosť:

  • dôverou,
  • úprimnosťou,
  • spoľahlivosťou,
  • delením.

 

Pozitívna komunikácia

Úspešné rodiny sú často vo svojej komunikácii orientované na úlohy, identifikujú problémy a diskutujú, ako ich spoločne riešiť. V silných rodinách sa však často komunikuje aj bez zjavného dôvodu. Hovoria a počúvajú sa navzájom len preto, aby zostali spojení.

 

Pozitívna komunikácia sa prejavuje:

  • dávaním komplimentov,
  • delením sa o pocity,
  • vyhýbaním sa zahanbovania,
  • schopnosťou dospieť ku kompromisom,
  • hravosťou,
  • schopnosťou súhlasiť, aj keď nesúhlasíme.

 

Príjemný spoločný čas

V jednej zo štúdií 1500 detí odpovedalo, čo robí rodinu šťastnou. Našlo sa zopár odpovedí, ktoré hovorili o peniazoch, autách či krásnych domoch. Väčšina detí však odpovedala, že je to príjemný spoločný čas, ktorý si dokážu všetci užiť.

 

Tieto kvality robia spoločný čas príjemným:

  • nie veľa času, ale jeho kvalita,
  • spoločné zdieľanie spomienok,
  • užívanie si vzájomnej spoločnosti,
  • jednoduché, nie drahé, spoločné chvíle,
  • zdieľanie zábavných okamihov.

 

Úspešný manažment krízových situácií

Ani silným rodinám sa krízy a stres nevyhýbajú. Nie sú však tak náchylné podľahnúť stresovým situáciám. Radšej využívajú schopnosť riadiť drobné každodenné stresory a veľké krízy efektívne. Vedia, ako sa vyhýbať problémom skôr, ako sa stanú, ale aj ako spolupracovať pri výzvach, ak im do života vstúpia.

 

Rodiny, ktoré dokážu zvládať stres a krízy efektívne, majú tieto kvality:

  • prispôsobivosť,
  • vnímanie kríz ako výziev a príležitostí,
  • spoločný rast pomocou kríz,
  • otvorenosť zmenám.
  • Odolnosť

 

Duchovná pohoda

Napriek tomu, že čoraz menej ľudí sa hlási k viere, duchovná pohoda zohráva neprehliadnuteľnú rolu aj pri budovaní silnej rodiny. Duchovná pohoda môže znamenať organizované vyznávanie viery a návštevy náboženských chrámov, no nie nevyhnutne. Ľudia duchovnú pohodu vo svojom živote opisujú rôznymi spôsobmi: niektorí hovoria o vierovyznaní, iní o vnímaní nádeje či prítomnosti optimizmu v živote. Sú takí, ktorí vnímajú jedinečnosť sveta, alebo hovoria o etických hodnotách v ich živote. Duchovnú pohodu možno preto vnímať ako centrum záujmu o iných, ktorá sa prejavuje predovšetkým delením, láskou a záujmom. Súčasťou duchovnej pohody je nádej, viera, súcit, zdieľanie etických hodnôt a jedinečnosť ľudstva.

 

Nový rozsiahly výskum z Harvardu sa tiež venoval vplyvu duchovna na silu rodiny a zistil, že modlitby a účasť na bohoslužbách v detstve sa spájajú so zdravšími životnými rozhodnutiami a lepšou mentálnou, fyzickou a emocionálnou pohodou u dospievajúcich a mladých dospelých. Profesor Tyler J. VanderWheele z tímu výskumníkov tejto štúdie tvrdí, že rodičia, ktorí vychovávajú svoje deti vo viere, si môžu byť istí, že prinášajú deťom psychologické a behaviorálne benefity, ktoré si so sebou ponesú až do dospelosti. Profesor si myslí, že pozitívny efekt duchovne zameraných detí spôsobuje napríklad vyššia orientácia na druhých ľudí, pomoc iným, schopnosť odpúšťať, menší záujem o drogy či nezodpovedné sexuálne správanie alebo lepšie porozumenie sebe počas kritického obdobia dospievania.

 

Čo hovoria o silnej rodine niektoré ďalšie výskumy?

Ak ste nezadaný, pamätajte, že to, čo sa stane pred manželstvom ovplyvňuje kvalitu vášho zväzku v budúcnosti

Manželský efekt začína dávno predtým, ako pár kráča uličkou k oltáru, naznačujú viacerí vedci. Kvalitu ich budúceho manželstva podľa nich ovplyvňuje aj správanie ako odkladanie manželstva, nezáväzný sex či spolužitie.

 

Profesor Jason Carroll z Brigham Young University v článku o príprave na manželský život napríklad opisuje „paradox spolužitia.“ Ľudia vo viere, že spolužitím predídu manželským omylom, začínajú spolu žiť a pustia sa na tzv. skúšobnú jazdu. A niet divu, lebo sa to zdá logické. Dnes už máme ale 30 rokov výskumu za sebou a tie hovoria opak. Jason Carroll tvrdí, že „propagovaná cesta, ktorou kráča mnoho mladých ľudí v snahe lepšie sa pripraviť na manželstvo, má v skutočnosti úplne opačný efekt, ako by mala mať.“ Hoci to podľa neho niektoré posledné štúdie snažia spochybniť, neexistuje podľa neho žiadna štúdia, ktorá by priniesla dôkazy, že spolužitie pred manželstvom vás pred rozvodom ochráni.

Jason Carroll hovorí tiež o paradoxe obdobia sexuálneho experimentovania. Žijeme v presvedčení, že čím viac sexuálnych partnerov pred svadbou máme, tým lepšie, lebo sa potom „ľahšie usadíme“. Podľa neho to nie je pravda a máme k dispozícii desiatky štúdií, ktoré dokazujú, že čím viac sexuálnych skúseností a partnerov máme, tým existuje väčšie riziko rozvodu, keď vstúpime do manželstva.

 

Ak ešte nie ste v manželstve, nevychovávajte spolu deti

Manželstvo je stále tým najlepším prostredím na výchovu detí. Napriek tomu, že trend spoločného bývania spolu s deťmi bez manželstva je čoraz rozšírenejší, spolužitie sa manželstvu nevyrovná. W. Bradford Wilcox, profesor z Univerzity vo Virginii a z Inštitútu pre výskum rodiny, ponúkol až 10 dôvodov na oddialenie rodičovstva až do manželstva.

Upozorňuje, že deti v manželstve vyrastajú v stabilnejšom prostredí. Manželstvá majú väčšiu šancu vydržať v porovnaní so spolužitím, deti vychované v manželstve majú nižšiu pravdepodobnosť, že zažijú chudobu, a tiež, že manželstvo je najlepšie na vytvorenie vzťahu medzi otcom a deťmi.

 

Menej času pred obrazovkou a viac času spolu

Jednu z najväčších výziev moderného rodiča je neustály boj o to, koľko času dieťa smie stráviť pred obrazovkou, a koľko času by pred obrazovkou stráviť chcelo. O negatívnom vplyve obrazovky na dieťa sa vie v súčasnosti veľa. Jedným z vedúcich výskumníkov v oblasti vplyvu obrazoviek na mentálne zdravie tínedžerov je profesorka Jean Twenge, autorka knihy iGen. Tvrdí, že deti a tínedžeri, ktorí strávia väčšinu času pred obrazovkou, majú horšie psychické zdravie. Sú menej zvedavé, ľahšie rozptýliteľné, ťažšie sa im hľadajú kamaráti, kontroluje hnev, či dokončujú úlohy. Tínedžeri, ktorí trávia až príliš veľa času pred obrazovkou, mali dvakrát častejšie diagnostikovanú s depresiu alebo úzkosť.


Americká akadémia pediatrov tiež vydala novú správu, v ktorej radí, aby malé deti trávili menej času pred obrazovkami a navrhuje pediatrom, aby deťom predpísali hru s rodičmi. Neštruktúrovaná hra je pre dieťa tou najlepšou možnou aktivitou, najmä ak sa jedná o hru s tradičnými hračkami, s rovesníkmi alebo o samote, a spája sa s dôverou v samého seba. Rodičia by preto mali myslieť na to, aby bol čas detí pred obrazovkou obmedzený.

Čítajte viac o téme: Výskum
Zdieľať na facebooku