V školách sa bežne vyučuje o zdravom životnom štýle, avšak duševné zdravie sa často zanedbáva. Ak by sa ale v školách o ňom hovorilo, prospech by z toho mali nielen žiaci, ale aj ich rodina, učitelia a celá spoločnosť.
V súčasnosti ešte stále existuje určitá stigma okolo problémov s duševným zdravím a táto téma je často vnímaná ako tabu. Mentálne problémy sa ale objavujú počas celého života a u dieťaťa je škola najčastejšie miestom, kde sa problémy medzi rovesníkmi najviac prejavia. Tlak na deti sa zo všetkých strán stále zvyšuje a mnohé nie sú bez podpory schopné ho spracovať. Skôr či neskôr sa preto doživotne stávajú pacientmi psychiatrických ambulancií. Učia sa v škole o zdravom životnom štýle, o rizikách fajčenia či používania drog, skorom sexuálnom živote, no nevedia takmer nič o tom, aký vplyv má každodenný stres na ich telo, nepoznajú varovné príznaky úzkosti či depresie, ktoré sú často spúšťačom mnohých psychických ochorení. Nevedia, ako úzkosti predísť, ani ako sa zbaviť negatívneho stresu.
Bolo by teda prospešné pre všetkých, ak by škola vedela dieťa podporiť aj po psychickej stránke, napríklad mentoringom či konzultáciami. Školy by sa mohli zamerať na to, aby vedeli deti takýmto problémom predchádzať. Zasahovať už pri vážnych stavoch je totiž pre všetkých to najťažšie.
Prevencia sa vyplatí štátu nielen z finančného hľadiska, ale pomôže najmä deťom a možno i celkovej atmosfére v školách. Vytvoria si zvyky, stratégie a schopnosti na to, aby si dokázali ochrániť svoje duševné zdravie. Ak sú schopnosti na zachovanie dobrého duševného zdravia učené na školách, a aplikované deťmi aj mimo školského prostredia, môže mať takéto učenie významný dopad na celú spoločnosť.
Od čoho závisí duševné zdravie?
Stav nášho duševného zdravia záleží od metakognitívnej samoregulácie a toho, či máme pocit, že náš život má zmysel.
Metakognitívna samoregulácia je spojená s reflektívnou sebakontrolou. Je to schopnosť všimnúť si, čo sa deje s naším telom, v našej hlave, a efektívne manažovať našu pozornosť a emócie. Znamená to napríklad to, že si dieťa dokáže všimnúť, ako sa obáva každej písomky, alebo že má bolesti brucha, ak má rozprávať pred celou triedou. Pokiaľ si dieťa dokáže všimnúť tieto prvé príznaky problémov, dokáže aplikovať určité stratégie na zredukovanie stresu. Dieťa môže napríklad presmerovať svoju pozornosť. Podstatné však je, že dieťa dokáže rozoznať príznaky problémov s duševným zdravím, ktoré zažíva, a predísť tomu, aby tieto problémy prerástli do klinických zdravotných problémov. Psychické ochorenia ľudí totiž vo väčšine prípadov sprevádzajú celý život a vážym spôsobom ovplyvňujú kvalitu ich celého života a pracovných či intímnych vzťahov.
Druhou dôležitou zložku je to, či si myslíme, že náš život má zmysel. Výskum zistil, že deti, ktoré majú pocit, že ich život má zmysel, trpia menej depresiou. Tento zmysel môže existovať vo viacerých formách, napríklad vo forme kariéry, kedy dieťa pracuje na tom, aby získalo svoju vysnenú kariéru a má motiváciu na to, aby bolo v niečom dobré. Okrem toho môže mať tento zmysel ochranný účinok na mentálne zdravie dieťaťa. Namiesto toho, aby sa sústredilo iba na svoje úspechy či kariéru, môže nájsť hlbší zmysel v tom, že sa spojí s niečím väčším, napríklad s prírodou, náboženstvom, alebo sa snaží prispieť k nejakej pozitívnej veci.
Podporenie metakognitívnej sebaregulácie a pocitu, že život má zmysel nie je kľúčový iba pre blaho dieťaťa, ale môže zlepšiť aj jeho akademické výsledky. Napríklad chronicky zvýšený level stresu, spojený s nezdravým spánkovým režimom a nadmernou úzkosťou, môže negatívne ovplyvniť učenie a výsledky na skúškach či písomkách. Efektívna sebaregulácia môže pozitívne ovplyvniť akademický výkon. Učenie dieťaťa môže motivovať aj to, ak vidí v živote zmysel svojej existencie a chce spraviť pozitívny rozdiel.
Prečítajte si tiež:
Deti trápia čoraz častejšie duševné problémy. S čím bojujú najčastejšie?
Aj školy môžu u dieťaťa posilniť schopnosti vedúce k lepšiemu duševnému zdraviu
Školy by v prvom rade mali začať v skorom veku a neskončiť, pokiaľ dieťa zo školy neodíde. Ak sa však dieťa zúčastní iba stručných nekoncepčných programov, dlhodobé účinky sa nedostavia. Na to, aby bol rozvoj schopností nutných pre dobré psychické zdravie efektívny, prístup k ich učeniu by mal byť pestrý a zahŕňať napríklad odbornú prípravu na udržanie pozornosti, všímavosť a vzdelávanie o strese. Okrem základných terapeutických stratégií zameraných na kognitívne správanie by sa však deti mali naučiť aj vďačnosti, súcitu, reflexné skúmanie vlastného života vrátane spirituálnej dimenzie.
Benefity by získali aj učitelia
Takýto učebný plán by si vyžiadal radikálne zmeny v učení. Okrem toho by sústredenie na mentálne zdravie žiakov znamenalo aj zameranie sa na blaho učiteľa, pretože učiteľ, ktorý je neustále v strese a necíti sa dobre, nedokáže odučiť efektívnu hodinu zameranú na mentálne zdravie. Napriek tomu, že takáto zmena by bola obrovská, stála by za to, pretože vplyv na celú spoločnosť by bol jednoznače pozitívny.
Zdroj: theconversation.com
