Odmieta vaše dieťa chodiť do školy? Trpí fóbiou, separačnou úzkosťou alebo sa z neho stal záškolák? Čo sa za jeho správaním skrýva? Podľa PhDr. Juliány Kordovanovej, detskej klinickej psychologičky a psychoterapeutky, zohrávajú kľúčovú rolu pri zisťovaní týchto informácií o stave dieťaťa práve rodičia.
Fóbia je úzkostná porucha
Najčastejšie sa objavuje medzi šiestym až desiatym rokom, ale vyskytuje sa aj u mladších alebo starších detí. Fóbia je extrémny stav odmietania čohokoľvek, čo je spojené so školským prostredím. Separačnú úzkosť (úzkosť z odlúčenia) pociťuje mnoho žiakov, kým si postupne nezvyknú. „Vo svojej praxi sa stretávam s odmietaním detí chodiť do školy najmä v jesenných mesiacoch. Niekedy je strach taký silný, že ho možno označiť ako fóbia zo školy. Aby sme však mohli diagnostikovať školskú fóbiu, musíme vedieť presnú príčinu, čoho sa dieťa bojí. Pri školskej fóbii sú to situácie týkajúce sa vyučovania a navštevovania školy - strach zo skúšania, z prísneho učiteľa a pod. Treba odlíšiť, nakoľko je strach dieťaťa iracionálny a nakoľko reálny. Strach zo školy a odmietanie chodenia do nej, môže mať napr. dieťa, ktoré je reálne ohrozované šikanovaním zo strany spolužiakov. Zdanlivo iracionálny strach naberá celkom konkrétne rozmery. Vtedy však nehovoríme o školskej fóbii.“ hovorí Kordovanová.
Nie je strach ako strach
„Druhou výnimkou, ktorá sa často skrýva za školskou fóbiu je strach zo separácie od blízkej osoby. Dieťa nechce chodiť do školy kvôli tomu, že trpí nadmerným strachom o rodiča, keď s ním nie je. Školské situácie ako také mu nevadia. Sú to deti nadmerne naviazané na matku, inak bezproblémové, v škole dobre prospievajúce. Ich strach o mamu alebo oboch rodičov ich však núti škole sa vyhýbať. Často somatizujú, trpia rôznymi telesnými ťažkosťami bez adekvátneho lekárskeho nálezu, len aby mohli ostať doma s mamou a nechodiť do školy.“
Prejavy fóbie zo školy
- Aktívne odmieta navštevovať školské zariadenie, opisuje ju veľmi negatívne až dramaticky
- Ak je vaše dieťa úzkostné, pasívnejšie, roztržité, zakríknuté a zamĺknuté a rastie v ňom strach zo školských činností
- Prejavuje známky depresie
- V školskom prostredí plače, je agresívne alebo sa snaží naopak byť stále v centre pozornosti
- V škole sa často snaží pod zámienkami opúšťať triedu
- Predstieranie choroby, pravidelný plač pred nástupom do školy
- Sociálna plachosť s ťažkosťami nadväzovať medziľudské vzťahy
- Malí školáci nevedia zatiaľ dostatočne dobre vyjadrovať svoje pocity slovami, častejšie reagujú psychosomaticky - telesnými ťažkosťami odzrkadľujúcimi psychický problém.
- Prejavuje sa v ňom túžba ostať doma a prehnaná úzkosť z toho, že niečo dôležité zmešká
- Nízke sebaocenenie, prehnaná sebakritika, dieťa sa cíti menejcenné
- Sklon k perfekcionizmu
Mnoho rodičov zaujme tvrdý postoj a snažia sa jednoducho dieťa donútiť k školskej dochádzke. Tým sa však neodstráni úzkosť, z ktorej pramení jeho túžba ostať doma. Ako vnímaví a uvedomelí rodičia by sme sa mali zamyslieť, či sa výkon našej rodičovskej role nepodieľal na posune chovania nežiaducim smerom. Často si to nemusíte ani uvedomovať. Možno patríte k typu, ktorý má sklon svoje potomstvo nadmerne ochraňovať a tak v ňom pestujete nesamostatnosť. Možno vašu spoločnú väzbu s dieťaťom by ste charakterizovali ako mimoriadne silnú. Možno sa dieťa bojí, že neustojí výšku vašich nárokov.
Uznajte pocity svojho dieťaťa
Pri zisťovaní, či ide skutočne o školskú fóbiu vám pomôže psychológ z pedagogicko- psychologickej poradne, alebo lekár psychiater. PhDr. Juliána Kordovanová, psychologička a psychoterapeutka, zo svojej klinickej praxe radí: „Ak sa zistí presná príčina, je možné dieťaťu celkom konkrétne pomôcť. Niekedy stačí nepatrný zásah napr. v podobe rozhovoru rodiča s učiteľom, častejšie sú však potrebné viaceré psychoterapeutické stretnutia so psychológom, aby sa dieťa zbavilo svojho strachu.“ Ako na to? „Vždy je potrebné uznať pocity dieťaťa, nebagatelizovať ich, dieťa si svoje ťažkosti nevymýšľa, ale ich reálne prežíva a u rodiča hľadá pochopenie. Hľadať pozitívne veci dejúce sa v škole a tie dieťaťu vyzdvihovať.“
Strach zo školy môže byť vyvolaný rôznou kombináciou príčin:
- Necitlivý a neprimerane náročný pedagóg, alebo nevhodne zvolený typ štúdia
- Paralyzujúci strach zo školskej neúspešnosti, zlyhania alebo z reakcie rodičov
- Psychická alebo fyzická šikana, výsmechy spolužiakov, konkrétna školská aktivita, ktorá v dieťati vyvoláva strach, napr, telocvik.
- Ak rodinu otriasajú citové, finančné či iné problémy
Otestujte sa, či ide o záškoláctvo alebo fóbiu
Ako od seba odlíšiť tieto dva javy? Možno vám pomôže náš test podľa knihy Ako riešiť problémy detí so školou. Ktoré nasledujúce druhy chovania zo zoznamu považujete pre vaše dieťa za najtypickejšie? Zapíšte si ich.
- Dieťa chýba v škole z času na čas a prerušovane.
- Často sa sťažuje na bolesti žalúdku a hlavy, aby mohlo ostať doma.
- Keď nie je v škole, pohybuje sa v nevhodnej spoločnosti.
- Prejavuje známky úzkosti, ak z nejakého dôvodu nejde do školy, ostane doma.
- Ľahostajný prístup ku školskému prospechu a jednotlivým predmetom.
- V škole absentuje celé dni až týždne.
- Po premeškaní školy nepociťuje žiadnu vinu.
- O tom, že dieťa nebolo v škole sa dozviete až neskôr.
- Pred tým, ako dieťa pravidelne chodilo do školy, malo dobré známky.
10. Prichádza neskoro na vyučovacie hodiny.
11. Úzkosť a panické záchvaty strachu v škole.
Pokiaľ ste zakrúžkovali čísla 2,4,6,7,9 a 11 vaše dieťa trpí školskou fóbiou. Záškoláci bývajú skôr slabší žiaci, ktorí sa vyhýbajú školskému zariadeniu, ale pritom nechcú byť doma. Deti trpiace školskou fóbiou, sú lepšími žiakmi, aspoň do doby, kým nemajú príliš veľa absencií a najradšej by boli stále v domácom prostredí.
Zdroj: M. Martin, C. Waltmanová- Greenwoodová: Jak řešit problémy detí se školou, Lexikon pro rodiče, Portál, 1997
