Deti už majú za sebou prvé školské týždne. No čo robiť, ak odmietajú chodiť do školy?
Určitá neochota detí ísť do školy je úplne normálna, avšak pre niektorých rodičov tento problém prerástol do úplne iných rozmerov a neochota ich dieťaťa prerástla do psychologického problému. V súčasnosti 1 až 2 % detí zažívajú odmietanie školskej dochádzky a z pomyslenia na školu sú vážne zúfalé.
Na rozdiel od záškoláctva, tieto deti nemajú žiadne iné problémy so správaním. Ich rodičia vedia, kde sú, pretože aj napriek všetkej snahe nie sú v škole, ale doma. Odmietnutie chodiť do školy je bežné ak je dieťa dlhší čas preč zo školy, napríklad kvôli chorobe alebo po dlhších prázdninách, či po veľkej zmene ako je začiatok novej školy, alebo zmena školy zo základnej na strednú. Za túto diagnózu však nie je možné viniť iba jeden faktor, pretože sa väčšinou jedná o viac ako jeden problém. Dieťa sa môže báť zlyhania, rodičia môžu byť až príliš ochranárski, dieťa môže byť v škole šikanované, alebo môže cítiť priveľký tlak byť akademicky úspešné.
Čo môžete urobiť?
Výskum odporúča držať sa nasledovných krokov, ak chceme dochádzku úzkostného dieťaťa a jeho začlenenie zlepšiť.
1. Požiadajte o pomoc
Školy a rodičia často čakajú, kým začnú konať, pokiaľ sa problém nezdá byť naozaj vážny. Každý vymeškaný deň má však dopad na akademické úspechy dieťaťa. Neustále vymeškávanie sa spája s vyššou mierou nedokončenia školy, problémami s emóciami, správaním, a slabým sociálnym prispôsobením sa. Na to, aby boli dopady na tieto oblasti minimálne, je dôležité, aby rodičia konali rýchlo. Ak je to potrebné, vyhľadajte odbornú pomoc.
2. Zistite dôvody nechuti chodenia do školy
Využite moment, kedy ste aj vy aj vaše dieťa pokojní. Spýtajte sa dieťaťa na to, čo je najväčšou výzvou na chodení do školy. Spolu možno dokážete vyriešiť tieto problémy a vytvoriť plán na zvládnutie situácie. Pre mladšie deti, ktoré ešte nedokážu presne opísať svoje pocity, môžete využiť nasledujúcu pomôcku:
Pozorovanie: „Všimol som si, že ráno pôsobíš rozrušene a často chceš zostať doma.“
Uistenie: „Všetci sa niekedy niečoho bojíme a niekedy sa cítime nepríjemne.“
Presmerovanie: „Chodenie do školy je dôležité. Čo môžeme urobiť pre to, aby si tam chodil radšej?“
3. Buďte milý, ale neústupný rodič
Je dôležité, aby dieťa videlo vašu láskavosť, keďže si práve prechádza niečím ťažkým. Počúvajte, keď vám vaše dieťa rozpráva, čo ho trápi, ponúknite mu vašu fyzickú náklonnosť a zostaňte pokojní, aj keď je dieťa frustrované. Podporujte ho, avšak nevyhýbajte sa tomu, čo vo vašom dieťati úzkosť spôsobuje, pretože v konečnom dôsledku by to úzkosť iba zhoršilo.
Buďte láskavý, ale neústupný vo svojom odhodlaní pomôcť dieťaťu prekonať jeho strach. Dbajte na to, aby chápalo, že viete, aké je to preň ťažké, avšak spolu môžete daný problém zvládnuť. Do školy by však dieťa chodiť malo, pretože každý jeden deň sa počíta.
4. Rozprávajte sa s dieťaťom jasne a zrozumiteľne
Záleží aj na tom, ako sa s dieťaťom rozprávate. Predstavte si nasledujúci scenár:
Je 7 hodín a z domu potrebujete odísť o 7:30, aj keď viete, že dieťa potrebuje viac spánku. Sedíte na posteli a pýtate sa dieťaťa: „Ako sa dnes cítiš?“ Dieťa povie, že sa bojí a do školy dnes nejde. Vy poviete: „Bolo by dobré, aby si tam išiel.“‘ Dieťa aj tak odmietne ísť do školy. Vy sa nahneváte, poviete dieťaťu, že toto robiť nemôže, a z detskej izby odídete.
Dieťa má iba krátky čas na to, aby sa pripravilo, a aj keď ho podporujete a bojíte sa oň, vaše slová nie sú jednoznačné. Dieťaťu viac pomôže ak:
- Zobudíte dieťa každý deň v rovnakom čase, aby malo dosť času pripraviť sa do školy.
- Budete s dieťaťom jasne komunikovať, napríklad mu poviete, že je čas vstávať do školy, alebo že mu nemôžete dovoliť zostať doma.
- Sústredíte sa na jednotlivé kroky rána, ak dieťa začne pôsobiť úzkostlivo: najprv raňajky, potom pobalenie sa do školy, a tak ďalej.
5. Deň by mal mať jasnú rutinu
Často sa stáva, že aj aktivity mierené na to, aby sa dieťa uvoľnilo a išlo do školy, majú úplne opačný účinok, ako bolo pôvodne mierené, a radšej by zostali doma. Dieťa by radšej zostalo doma, celý deň bolo v posteli, relaxovalo, pozeralo televíziu a užilo si pozornosť rodiča. Ak dieťa zostane doma, malo by mať rovnakú rutinu, akoby išlo do školy:
- Vstať a obliecť sa v rovnakom čase, ako keby išlo do školy.
- Limitovaný prístup k počítaču a televízii v čase, kedy by bolo v škole.
- Dieťa by si malo spraviť domáce úlohy.
- Limitovaný čas s rodičom v čase, kedy by dieťa bolo normálne v škole.
- Limitovaný počet aktivít mimo domu, ako napríklad nakupovanie.
6. Vytvorte si systém
Mali by ste jasne komunikovať so všetkými, kto je zapojený v procese dieťaťa chodenia do školy: dieťa, škola, rodičia, ale napríklad aj detský lekár. V škole sa deti často prezentujú, ako choré a trpiace bolesťami hlavy či žalúdka. Ak sa bojíte, mali by ste zobrať dieťa k doktorovi, pretože príčina by mohla byť aj fyzická. Pokiaľ však nie sú zjavné žiadne fyzické choroby, detské sťažnosti sa spájajú s úzkosťou dieťaťa.
Porozprávajte sa s triednym učiteľom vášho dieťaťa o tom, čo dieťa trápi. Môžu vám pomôcť s riešením problémov vo vzdelávacej alebo sociálnej oblasti.
Tieto problémy môžu byť rovnako nepríjemné pre vás, ako pre vaše dieťaťa. Avšak so správnou podporou a včasným zásahom dieťa môže svoje problémy prekonať a opäť sa začať tešiť do školy. Trpezlivosť, vytrvalosť a otvorenosť k vyriešeniu problému sú v tomto prípade kľúčové.
