Stereotypy sa začínajú budovať už v detstve. Ako sa im vyhnúť a nezasiať takéto vnímanie svojho okolia aj do mysle našich detí? Ako vychovať novú generáciu otvorenejšiu a rešpektujúcejšiu?
Množstvo ľudí má vypestované určité stereotypy voči rôznym skupinám ľudí. Dôvodov ich vzniku môže byť viacero. Ovplyvňujú ich médiá, rodičia, učitelia i vzdialenejší ľudia, ktorých často stretávame a nahlas škatuľkujú ľudí na základe rôznorodých faktorov. Medzi najčastejšie odlišnosti, podľa ktorých ľudí okolo nás súdime, patrí rasová či náboženská príslušnosť, ale mnohé stereotypy sa zakladajú aj na pohlaví, obľúbenej farbe, či výzore človeka. V dospelosti sú už stereotypy vypestované a je ťažšie sa ich zbaviť. Formujú sa už od útleho detstva a rodičia, učitelia či najbližšie okolie dieťaťa má možnosť ovplyvniť to, či si dieťa takéto škodlivé postoje vytvorí alebo nie.
Večný problém zovšeobecňovania
O stereotypoch a predsudkoch sa rozpráva veľa, avšak často si ľudia mýlia jeden pojem s druhým. Stereotyp je štandardizovanou predstavou jedinca o sebe samom alebo o členoch iných skupín. Je to nekritický úsudok, ktorý predpokladá, že všetci jedinci, ktorí zdieľajú rovnaký typ správania či vlastnosť, sú rovnakí. Typickým stereotypom je napríklad to, že všetci chlapci majú radi modrú farbu a dievčatá ružovú, alebo tvrdenie, že chlapci sú múdrejší a viac nadaní na technické smery než dievčatá, či názor, že ženy patria do domácnosti a mali by sa starať o deti, zatiaľ čo muži by mali byť tí, ktorí zabezpečia rodinu. Alebo tvrdenie, že chlapci neplačú. Stereotypov, ktoré si nevedomky od detstva vo svojej mysli zakoreníme, je mnoho. A predsudok je, na rozdiel od stereotypu, zvyčajne negatívny, iracionálny a riadi sa emóciami. Často je zameraný voči celej skupine alebo voči jednotlivcovi z danej skupiny a orientuje sa rasovo či nábožensky.
Stereotypy a predsudky škodia všetkým
Nezdravé postoje, za ktorými stojí zovšeobecňovanie, neškodia len ľuďom, ktorých nesprávne posudzujeme, ale aj deťom samotným. Život so stereotypmi a predsudkami vedie k nezdravým názorom o sebe samom, o spoločnosti, ale aj k zániku rešpektu či limitovaniu samého seba. Nie je to len niečo negatívne, čo v nás ticho drieme, ale ovplyvňuje to aj naše rozhodovanie a konanie.
Nedávno napríklad vedci v odbornom časopise Science publikovali výskum, ktorý zistil, že už malé dievčatá pochybujú o svojej inteligencii a veria, že geniálnosť je mužskou črtou. „Dievčatá sa stotožňujú s týmto kultúrnym odkazom v skorom veku svojho vývoja veriac, že hoci môžu tvrdo pracovať, nie sú prirodzene skutočne múdre,“ povedala Christia Spears Brown, profesorka psychológie na Kentucky University. Takéto škodlivé vnímanie samých seba však podľa vedcov môže dievčatá brzdiť pri výbere vysoko špecializovanej kariéry napr. v oblasti neurovedy či v technických odboroch.
V ďalšej štúdii zase vedci zistili, že ak deti počuli zovšeobecňovanie, tak už vo veku 5 rokov sa menej delili o zdroje (v prípade výskumu o farebné nálepky) s ľuďmi mimo ich sociálnej skupiny. Podľa vedcov je to dôkazom, že akékoľvek zovšeobecňovanie, dokonca aj pozitívne alebo neutrálne, má tendenciu viesť ľudí vidieť svet cez optiku sociálnych stereotypov. Nezáleží tak podľa nich ani na obsahu viet, aké pri malých deťoch pri vytváraní stereotypov používame, ale na ich forme. Upozorňujú, že je rozdiel ak povieme „Títo moslimovia sú teroristi“ a „Moslimovia sú teroristi.“ V prvom prípade deti aj naďalej budú pozerať na moslimov ako na jednotlivcov, hoci boli všetci zo skupiny označení rovnakou nálepkou, pri druhej konštrukcii vety už budú nahliadať na moslimov ako na niekoho, kto je od všetkých veľmi odlišný.
Ako zabrániť či kontrolovať vznik stereotypov?
Deti by mali vedieť, že stereotypy sú zlé.
Napriek tomu, že nie všetky stereotypy sú nevyhnutne negatívne, väčšina z nich negatívna je. Pre dieťa je dôležité, aby si to dokázalo uvedomiť. Názory detí sa formujú najmä vplyvom rodičov a médií už od skorého raného veku, preto je dôležité, aby si deti vedeli uvedomiť, čo to stereotyp či predsudok je, prečo nie je správny, ale aj ako na takéto správanie reagovať. Dieťa by malo chápať, že je nesprávne hovoriť o niekom jazykom, ktorý ho diskriminuje. Najviac sa dá ublížiť práve slovami a dieťa by si toho malo byť vedomé čím skôr.
Už vo veku 2 až 6 rokov si deti začínajú uvedomovať vlastnú identitu a získavajú rodové stereotypy (chlapci sa hrajú s autíčkami a dievčatá s bábikami, dievčatá sú vždy čisté a upravené, ale chlapci nie, dievčatá sú citlivé a chlapci silní a neplačú). Pre deti v takomto veku je dobré, ak si uvedomia, že ak bude chlapec plakať, neznamená to automaticky, že je baba, ale deti by mali chápať, že existuje viacero spôsobov, ako sa môže osoba správať nezávisle od pohlavia. Dobré je používať konkrétne príklady.
Buďte dieťaťu príkladom.
Deti sa často priučia stereotypom od dospelých, ktorí deťom nevedome stereotypy podsúvajú. Pokiaľ budete vy, ako rodič, pred svojim dieťaťom používať nesprávny jazyk a používať stereotypy či diskriminovať ľudí na základe rasovej príslušnosti či výzoru, dieťa bude po vás opakovať. Avšak pokiaľ dieťa pochopí na základe vášho príkladu, že takéto správanie nie je správne a akceptovateľné, je pravdepodobné, že bude váš príklad nasledovať. Nepoužívajte špecifické tvrdenia, neškatuľkujte ľudí a nikomu nedávajte ‘‘nálepky‘‘. Sústreďte sa na jednotlivých ľudí namiesto toho, aby ste sa sústredili na skupinu ľudí, a naučte to aj vaše dieťa.
Veďte dieťa k citlivosti a empatii.
Je dôležité, aby dieťa bolo citlivé a empatické voči ostatným v jeho okolí, pretože empatia mu pomôže predchádzať osobným konfliktom, pochopiť ostatných a vyhnúť sa stereotypom a škatuľkovaniu. Využite knihy či filmy na to, aby sa dieťa dokázalo vžiť do životných príbehov iných ľudí.
Rozprávajte sa s dieťaťom a uvádzajte konkrétne príklady.
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa si osvojilo stereotypy voči určitým skupinám ľudí, čo najviac diskutujte. Pokiaľ sa nedozviete, kde je chyba, nemôžete ju napraviť. Pri rozhovore s dieťaťom buďte úprimní a priami, snažte sa dieťa pochopiť a zistiť, prečo tieto stereotypy vznikli. Profesorka psychológie Marjorie Rhodes z New York University radí, aby sme sa pýtali dieťaťa: „Prečo si to myslíš?“ Tvrdí, že nezávisle od dôvodu vzniku, či už dieťaťu príde určitá skupinka ľudí vtipná, alebo ju jednoducho nemá rado, pre dieťa je dôležité, aby sme ho v konverzácii naviedli od skupiny k jednotlivcom. Myslí si, že by sme mali deťom dávať konkrétne príklady ako napr. ak by syn povedal, že ženy sa musia starať o domácnosť a deti, môžete mu pripomenúť reálny pár, ktorý pozná: „Pamätáš sa, ako bol ujo Marek s deťmi na materskej a teta Klára chodila do práce? Fungovalo im to veľmi dobre a všetci boli spokojní.“
Pracujte s médiami.
Deti vo veku 7 až 10 rokov si s pohlavím začínajú spájať prácu, vlastnosti a predmety v škole. Postupne si začínajú hľadať viac kamarátov medzi deťmi rovnakého pohlavia. Už v tomto veku je možné pracovať s médiami. Skúste využiť filmy, ktoré sa napr. nespájajú s rodovými stereotypmi. Práve v médiách je možné nájsť mnoho stereotypov, už v programoch zameraných pre malé deti. Všetky princezné majú dlhé vlasy, super hrdinovia veľké svaly a chlapec vždy zachráni dievča. Avšak v neskoršom veku sa superhrdina zmení na agresívneho a princezné slabú. Pýtajte sa detí, čo si myslia o svojich hrdinoch z rozprávok, ako reálne sú zobrazené pohlavia v televízii, ale aj o rozdieloch vo videohrách pre chlapcov a dievčatách či v hudbe. Avšak rodičia majú možnosť kontrolovať to, čo deti mediálne konzumujú, preto by ste túto možnosť mali využiť.
