Učitelia by sa nemali pri učení držať mýtov o učebných štýloch, tvrdia vedci

Vedci tvrdia, že učebné štýly  nefungujú a školy by mali do nich prestať investovať.
Vedci tvrdia, že učebné štýly nefungujú a školy by mali do nich prestať investovať. / Foto: Shutterstock

Mnoho sa už popísalo o učebných štýloch. O všetkých z nich sa hovorí, že by sme mali vedieť, aký je náš preferovaný učebný štýl a držať sa ho, čo povedie k lepšiemu a efektívnejšiemu procesu učenia sa, získavania a spracovania informácií.  Avšak mnoho vedcov pred týmto prístupom varuje a hovoria, že môže byť pre ľudí dokonca zničujúci.

Deti, ktoré sa učia na základe ich preferovaného učebného štýlu, nedosahujú lepšie výsledky ako tie, ktoré sa neučia na základe ich preferovaného učebného štýlu. Učebné štýly by sa v školách podľa názoru vedcov nemali používať. Tridsať prominentných vedcov z oblasti neurovedy, vzdelávania a psychológie napísalo list, v ktorom vyjadrili svoje obavy o populárnych učebných štýloch medzi učiteľmi. Tvrdia, že školy by mali dať prednosť už osvedčeným postupom.

V liste hovoria, že takýto prístup je neefektívny, zbytočné míňanie zdrojov a potenciálne nebezpečné, keďže to môže viesť k stálemu prístupu ktorý môže škodiť deťom a ich prístupu využívať a adaptovať sa na rôzne učebné štýly. Vedci, ktorí podpísali tento list tvrdia, že učitelia často podliehajú neuromýtom, teda falošným predstavám o schopnostiach detí. To potom často vedie k zvýšeným očakávaniam a výhovorkám, ktoré procesu učenia skôr ubližujú ako pomáhajú. Táto skupina vedcov spochybňuje teóriu, ktorá tvrdí, že proces učenia je efektívnejší, ak žiaci používajú ich preferované učebné štýly. Niektoré deti majú napríklad identifikovaný počúvací štýl ako dominantný, a preto by sa mali učiť hlavne rozprávaním príbehov či diskusiami, ktoré sú pre nich vhodnejšie ako cvičenia, kde sa píše. Presne toto je teória, ktorá podľa týchto vedcov nefunguje. List tiež popisuje tento prístup ako jeden z množstva bežných neuromýtov, ktoré neprinášajú do vzdelávania nič dobré. Podpísalo ho množstvo vedcov a profesorov z Harvardu, Oxfordu, Cambridgu či University College of London.

Riaditelia niektorých britských škôl tvrdia, že zapál pre učebné štýly postupne opadol, avšak výskum z roku 2012 tvrdí, že medzi učiteľmi vo Veľkej Británii a Holandsku až 80 % učiteľov verilo, že jedinci sa učia lepšie pokiaľ získavajú informácie v ich preferovanom učebnom štýle. Výskum Wellscome Trust v roku 2013 zistil, že až 76 % učiteľov využíva učebné štýly v ich učebných postupoch a na vyučovaní.  Vedci sa snažia zvýšiť všeobecné povedomie o týchto predsudkoch. Upozorňujú na to, že množstvo z týchto teórií nie je podložených žiadnym vedeckým dôkazom. Organizácia Speakezee taktiež začala posielať neurovedcov do škôl, aby zvyšovali toto povedomie medzi žiakmi a učiteľmi.

 

V liste sa tiež uvádza, že učitelia musia byť oboznámení s aktuálnymi dôkazmi, čo sa ukazuje ako efektívna učebná metóda alebo nie, aby školy zbytočne nemíňali peniaze na prístupy a prostriedky, ktoré nefungujú alebo sú neefektívne.  Je ťažké určiť,  ako veľa stojí vzdelávací systém používanie učebných štýlov,  avšak niektoré školy využívajú pomoc externých expertov alebo posielajú svojich učiteľov na špeciálne kurzy. Okrem straty času a peňazí robí tento prístup problém aj pri učení detí.  Učebné štýly nás nútia veriť, že ak sa niečo nevieme naučiť, tak je to preto, že materiál je pre nás nevhodný. Mozog je pre vzdelávanie a učenie sa nevyhnutný, avšak učebné štýly sú len jedným z mohých mýtov týkajúcich sa neurovedy a nemajú nič spoločné so zlepšovaním vzdelávania. Názor, že študenti dosahujú lepšie výsledky, keď sa učia v štýle, ktorý im vyhovuje, nie sú podložené žiadnym hodnotným vedeckým dôkazom. Avšak v liste sa uvádza, že mnoho ľudí verí, že majú preferovaný učebný štýl, jeden z VAK štýlov, konkrétne vizuálny, počúvací alebo kinestetický a učenie využívajúce všetky štýly, môže byť viac zaujímavé.

 

Profesor Bruce Hood z University of Bristol tvrdí, že v posledných anketách sa zistilo že viac ako 85 % riaditeľov škôl verí v učebné štýly a až 66 % ich vo svojich školách používa. Mnoho riaditeľov posiela svojich učiteľov na kurzy a 6 % platí za externých konzultantov. Za rok sa na učebné štýly minie okolo 30 tisíc libier. Geoff Barton, riaditeľ školy v Bury St. Edmunds v Suffolku vo Veľkej Británii, ktorý sa čoskoro stane generálnym sekretárom Asociácie riaditeľov základných a stredných škôl dúfa, že neuromýty sú už za nami.  Barton si myslí, že „móda učebných štýlov už vybledla a bol by prekvapený, keby veľa škôl v tomto prístupe pokračovalo. To znamená, že tvorba vyučovania a učenia by mohla byť pestrejšia a užitočnejšia. Zároveň by mohla motivovať širšiu škálu študentov.  Moderná neuroveda by mala pomôcť učiteľom a študentom vytvoriť reálny proces učenia, reálne učenia s reálnym pokrokom dosahujúc reálne výsledky.

Educational Endowmen Foundation, nezávislá vzdelávacia organizácia, taktiež zverejnila svoje obavy o učebných štýloch. Zdôraznili, že je veľmi málo dôkazov o tom, aby učebné štýly mohli byť považované za spoľahlivé. Taktiež neodporúča, aby sa žiaci učili na základe svojich preferovaných učebných štýlov. Americké ministerstvo školstva odmietlo k tejto téme vydať akékoľvek konkrétne stanovisko, avšak hovorkyňa ministersta sa vyjadrila, že rozhodnutie či používať alebo nepoužívať učebné štýly je čisto na učiteľoch.

 


Oiginál článku nájdete na: heguardian.com
Čítajte viac o téme: Výskum
Zdieľať na facebooku