Vzdelávacie mýty, v ktoré veria ľudia všade na svete

Medzinárodné porovnávania nie sú dokonalé, avšak aj vďaka ich výsledkom a porovnaniam dokážeme hľadať pravdu a odkrývať niektoré z mýtov vo vzdelávaní. To nám môže všade na svete pomáhať hľadať lepšie cesty k úspešnému vzdelávaciemu systému.

Medzinárodné testovanie PISA neporovnáva pravidelne len školské systémy všetkých zapojených krajín, ale aj odhaľuje, ako veľa nepravdivých predpokladov stojí v ceste zlepšeniam vo vzdelávacích systémoch v mnohých krajinách. Čo sú tie najčastejšie nepravdy, ktoré si ľudia o vzdelávaní všade na svete myslia?

Deti zo znevýhodneného prostredia musia automaticky podávať slabé výsledky

Učitelia na celom svete sa snažia vo svojich triedach vyrovnávať rozdiely vo výsledkoch detí, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Niektorí však veria, že tento ich hendikep sa s nimi bude niesť celý život a teda táto ich nevýhoda im je osudná. Výsledky PISA však dokazujú, že to nie je pravda a vôbec nie je vopred dané, ako dobre alebo zle sa bude dariť v škole deťom z rôznych sociálnych skupín. V roku 2012 10 percent najviac sociálne znevýhodnených 15-ročných detí v Šanghaji dosiahlo lepšie výsledky z matematiky, ako 10 percent študentov z najviac privilegovaných študentov v Amerike a niektorých Európskych krajín. V rok  2015 10 percent študentov z najviac sociálne znevýhodnených skupín vo Vietname dosiahlo napríklad výsledky porovnateľné s priemerným študentom z krajiny OECD.

Deti z podobných sociálnych skupín môžu mať rovnaké výsledky. Záleží na krajine alebo na konkrétnej škole. Dobré vzdelávacie systémy dokážu zmierniť sociálne nerovnosti. Snažia sa, aby v najťažších triedach pracovali tí najlepší učitelia, tí najlepší lídri viedli školy, kde je najviac výziev v oblasti sociálnych nerovností. Vyrovnané podmienky v triede je ťažké dosiahnuť. A aj to, akým spôsobom vzdelávame deti, ktoré sú najviac zraniteľné ukazuje, kto vlastne sme.

Viac peňazí znamená vždy lepšie vzdelanie

V krajinách, ktoré míňajú viac ako 35 tisíc amerických dolárov na študenta vo veku 6 až 15 rokov, je dôležitý vzťah medzi peniazmi a vzdelaním, avšak v krajinách, ktoré míňajú menej, nie je žiadny vzťah medzi výškou peňazí na študenta a priemernými akademickými výsledkami v krajine. Dokazuje to, že úspech vo vzdelávaní nie je o tom, koľko peňazí vláda minie, ale ako ich minie.

Menej detí v triede znamená lepšie výsledky

Neexistuje žiadny dôkaz, že by deti v menších triedach mali lepšie výsledky. Porovnanie výsledkov z testovania PISA tiež dokazuje, že kvality učiteľa sú dôležitejšie ako veľkosť jeho triedy. Krajiny namiesto toho, aby investovali do malých tried, investujú do lepších príležitostí pre učiteľov ako napríklad pracovný postup, ďalšie vzdelávanie alebo rovnováha v pracovnom živote.

Hoci zredukovanie veľkosti triedy znamená viac možností, akou formou učiť učivo a učitelia môžu využívať aj nové a efektívnejšie postupy, má to aj svoje nevýhody vzhľadom na odmeňovanie učiteľov. Menšie triedy znamenajú v skutočnosti menej zdrojov na výplaty pre učiteľov a taktiež menej finančných zdrojov na ich ďalšie vzdelávanie. V praxi sa ukázalo, že výsledkom menších tried bolo, že krajiny a školy mali menej peňazí na iné zmeny a na zamestnávanie kvalitnejších učiteľov.

Viac času stráveného pri učení prináša lepšie výsledky

Školské systémy sa líšia v mnohých veciach, jednou z nich aj množstvo času, ktoré dieťa strávi učením sa v škole, ale aj po vyučovacej dobe. Asi v každej krajine sa toto množstvo času spája v našich predstavách s lepšími výsledkami. Výsledky PISA testovaní a porovnanie jednotlivých krajín však ukazujú že to nie je až tak úplne pravda. Deti, ktoré trávia viac času v škole a majú dlhšie hodiny, majú aj horšie výsledky v testovaní. Je to možné pripísať faktu, že výsledky vzdelávania sú vždy odrazom kvality a množstvo príležitostí na učenie. Pokiaľ je teda kvalita nízka, nepomôže ani zvýšenie počtu hodín, ktoré dieťa strávi učením. Ak sa však kvalita vyučovania zvýši, dieťa môže dosiahnuť výborné výsledky aj bez toho, aby strávilo viac hodín učením sa. Takou krajinou je napríklad Japonsko a Kórea, kde deti dosiahli rovnaké výsledky vo vede, avšak v Japonsku strávia deti priemerne 41 hodín týždenne učením sa, zatiaľ čo v Kórei až 50. Tieto rozdiely je možné pripísať rozdielom vo vzdelávacom systéme, jeho kvalite alebo efektivitou vyučovania.

Väčšina rodičov by si želala, aby deti strávili čas učením sa prioritne v škole a aby po vyučovaní mali čas na mimoškolské aktivity, na ktorých si rozvíjajú sociálne a emočné schopnosti. Vyrovnaný systém existuje napríklad v Austrálii, Českej Republike, ale aj Fínsku, Estónsku, Švajčiarsku a Nemecku.

Samostatou kapitolou, pri ktorej sa vedú spory učiteľov, rodičov a vedcov sú aj domáce úlohy. Výsledky PISA 2015 však priniesli jasné odpovede aj na tieto otázky a dohady v spoločnosti. Okrem toho, že domáce úlohy podľa zistení OECD prispievajú k pretrvávajúcej nerovnosti žiakov, nepomáhajú im ani dosahovať lepšie výsledky. Touto problematikou sa už dodnes zaoberali viacerí vedci a dospeli k podobnému záveru. Výskumník Mikki (2006) tiež napríklad zistil, že krajiny, kde zadávajú viac domácich úloh z matematiky, majú celkovo horšie výsledky testov ako žiaci z krajín, kde ich nedostávajú až toľko. Podobne sa tejto problematike rozsiahlo venoval aj expert na vzdelávnanie a rodičovstvo Alfie Kohn vo svojej knihe The Homework Myth – Why our kids get too much of bad things, kde opisuje nielen to, že domáce úlohy majú zanedbateľný dopad na výsledky žiakov, ale upozorňuje aj na to, že negatívne ovplyvňujú vzťahy s rodičmi alebo celkový vzťah detí k škole a ich záujem o učenie.

Úspech je o zdedenom talente

PISA okrem iného zisťovala, čo si študenti myslia o sebe a o tom, vďaka čomu sú úspešní v škole. V mnohých prípadoch študenti vinili všetkých ostatných, ale nie seba. Vo Francúzsku sa žiaci vyjadrili, že učivo je príliš ťažké, alebo učiteľ mal nezaujímavý prístup k učeniu. Niektorí povedali, že nemali šťastie a asi polovica žiakov povedala, že učiteľ nie je schopný dobre vysvetliť preberanú látku.  Naopak, v Singapure študenti veria, že ich úspech záleží len na tom, ako sa sami snažia a veria učiteľom, že sa im snažia pomôcť uspieť.

Na základe výsledkov testovania vyšlo najavo, že študenti, ktorí veria, že ich úspech závisí od nich samých majú aj omnoho lepšie výsledky. Avšak, ak učitelia neveria, že žiaci sa dokážu rozvíjať napriek ťažkému učivu, cítia sa previnilo, ak majú tlačiť na žiakov, ktorí majú o niečo horšie výsledky. Na základe porovnaní medzi známkami a výkonom žiakov vyplýva, že učitelia majú menšie očakávania od študentov zo slabšieho sociálneho prostredia. Je možné, že od nich majú nižšie očakávanie aj ich vlastní rodičia. Toto je obrovskou prekážkou vo vzdelávacom systéme, a je nepravdepodobné, že sa to zmení, pokiaľ sa nezmení zmýšľanie rodičov. Rodičia by mali veriť, že ich dieťa je schopné dokázať všetko s dostatočnou podporou a snahou.

Viac predmetov v školách pripraví deti na život lepšie

Veľa krajín rozširuje ponuku vyučovaných predmetov. Jedným z príkladov je predmet zameraný na vzdelávanie v oblasti financií. Avšak výsledky PISA neukázali žiadny vzťah medzi týmto predmetom a finančnou gramotnosťou žiakov. V niektorých systémoch bez predmetu zameraného na finančné vzdelávanie mali žiaci dokonca lepšie výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Je to spôsobené pravdepodobne tým, že venovali viac času matematike. Tie najúspešnejšie vzdelávacie systémy nemajú obrovskú ponuku predmetov, ale zameriavajú sa na pár predmetov, ktoré berú do hĺbky a učia sa ich aplikovať na ostatné predmety- ako napríklad matematiku na finančné záležitosti.

Najlepší absolventi škôl sú zárukou kvalitného školstva

Jedným z najrozšírenejších mýtov je, že tí najlepší žiaci by mali byť učitelia. Často sa používa ako výhovorka v krajinách so slabším vzdelávacím systémom, že učitelia sú ľudia, ktoré nedosahovali žiadne špeciálne výsledky na škole. Krajiny, ktoré majú lepšie vzdelávacie systémy venujú viac času tomu, koho zamestnajú ako učiteľa, a pracujú na tom, aby ich učitelia boli dobrí a ešte lepší. Avšak v skutočnosti, učitelia nedosahujú lepšie výsledky v matematických testoch ani testoch zameraných na gramotnosť, než ostatní absolventi vysokých škôl. Výnimky existujú, jednou z nich je Slovenská a Česká Republika, ale aj Dánsko, Estónsko a Švédsko. Krajiny by sa teda mali zamerať na to, aby dokázali zlákať tých najlepších študentov na učiteľskú kariéru a venovať viac zdrojov na vzdelávanie učiteľov. Inak je to ako začarovaný kruh, z ktorého je veľmi ťažké vystúpiť. Tie najlepšie vzdelávacie systémy sú však v krajinách, kde sú učitelia vnímaní s rešpektom, ako profesionáli s prístupom k ďalšiemu vzdelávaniu.

Selekcia žiakov na základe schopností zaručuje zlepšenie akademických výsledkov krajiny

Už od nepamäti sa učitelia snažili vymyslieť taký školský systém, ktorý by čo najlepšie odrážal individuálne potreby jednotlivcov. V niektorých krajinách existuje systém, ktorý nerozdeľuje žiakov a teda poskytuje všetkým rovnaké možnosti. Záleží na škole a konkrétnom učiteľovi, ako bude zaobchádzať so schopnosťami žiakov. Iné krajiny majú systém, ktorý rozdeľuje žiakov na základe ich schopností a záujmov s cieľom poskytnúť čo najlepšie možné vzdelanie nadaným žiakom a plne rozvinúť ich akademický potenciál. Avšak PISA ukazuje, že tie najlepšie vzdelávacie systémy sú tie, ktoré sú tvorené kombináciu obidvoch systémov. Žiadna z krajín, kde je vzdelanie rozdelené na základe preferencií a schopností žiaka, sa neumiestnila medzi najlepšími desiatimi krajinami v akademických výsledkoch.