Každému z nás vyhovuje iný štýl učenia sa. Vysvetlenie nám dáva Kolbova teória, ktorá rozlišuje ľudí na základe prijímania a spracovania informácií.
Čo je to Kolbova teória?
David A. Kolb v roku 1984 publikoval knihu Experiential Learning: Experience As The Source Of Learning And Development, v ktorej rozvinul teóriu ľudského učenia sa. Podľa tohto modelu, učenie je najlepšie ako koncept procesu, nemalo by sa súdiť podľa výsledkov. Učenie je nepretržitý proces založený na skúsenosti a je to proces adaptácie. Zahŕňa prenos informácií medzi osobou a prostredím a vyžaduje riešenie konfliktov medzi diskutujúcimi oproti spôsobu adaptácie. Učenie je proces vytvárajúci znalosť, ktorá je výsledkom transakcie medzi sociálnou znalosťou a osobnou znalosťou.
Kolb taktiež definoval tri štádiá ľudského vývinu a tvrdí, že schopnosť ľudí učiť sa, podľa ním navrhnutého cyklu učenia, sa zlepšuje počas dospievania. Prvým štádiom je získavanie. Je to obodobie od narodenia sa do veku predškoláka, kedy sa vyvíjajú základné schopnosti a kongnitívne štruktúry. Druhým štádiom je špecializácia, kam patria roky človeka strávené v škole, prvé pracovné skúsenosti a skorá dospelosť. V tomto období sa vyvíja špecializovaný cyklus učenia, tvorený socilizáciou, vzdelávaním a organizáciou. Tretie štádium je integrácia, ktorá začína po druhom štádiu. V integrácii nedominuje vzdelávací štýl v osobnom ani v pracovnom živote.
Učebný štýl je produktom dvoch volieb, ktoré robíme alebo preferujeme, a ktoré si navzájom odporujú. Konkrétny zážitok (CE), kedy sa človek potrebuje chytiť konkrétnej veci verzus abstraktný koncept (AC), kedy sa človek snaží veci analyzovať a myslieť logicky. Druhá voľba nastáva pri spracúvaní informácií. Prvý typ ľudí potrebuje experimentovať s vecou (AE) a druhý typ ľudí veci reflektívne pozoruje (RO), počúva, hovorí o nich a hodnotí. Kombináciou týchto dvoch spôsobov Kolb vytvoril model, na základe ktorého ľudí zaraďuje do jedného zo 4 spôsobov prijímania a spracovávania informácií.
Aké typy ľudí nájdeme v Kolbovej teórii?
Novátori- dominuje prežívanie
Je to konkrétny a reflektívny učebný štýl. Patria sem ľudia, ktorí kombinujú cítenie (CE) a reflektívne pozorovanie (RO). Vyhovuje im prijímanie informácií v konkrétnej podobe a spracúvajú ich pomalšie. Sú schopní pozrieť sa na veci z inej perspektívy, sú citliví a radšej sa pozerajú ako konajú. Používajú predstavivosť na riešenie problémov. Radi riešia problémy a otázky, učia sa počúvaním a vzájomnou výmenou názorov. Sú kreatívni a najlepšie výkony podávajú v situáciach, ktoré si vyžadujú tvorenie nápadov. Myslenie a poznávanie sa u nich rozvíja viacerými smermi a preto mávajú veľa nápadov. Zaujímajú sa o ľudí, majú veľkú predstavivosť a sú emociálne založení. Veľmi často majú sklony k umeniu. Volia si štúdium humanitných a umeleckých študijných odborov. Vyhovuje im tímová práca a nevadí im dostávať spätnú väzbu. Ich cieľom je byť zapojený do dôležitých vecí. Hľadajú význam a motivuje ich zvedavosť.
Analytici- dominuje vnímanie
Je to abstraktný a reflektívny štýl. Patria sem ľudia, ktorí využívajú abstraktný koncept (AC) a reflektívne pozorovanie (RO). Vyhovuje im logický prístup, myšlienky a logické koncepty sú doležitejšie než ľudia. Vyžadujú vysvetlenie namiesto praktickej skúsenosti. Vynikajú v pochopení informácií a organizovaní ich do logického formátu. Učia sa premýšľaním a detaily sú pre nich dôležité. Nezaujímajú ich až tak ľudia, ako abstraktné koncepty. Oveľa viac ich priťahujú logicky znejúce teórie, ako praktické prístupy. Často pracujú ako vedci. V procese učenia sa im vyhovujú čítania, prednášky, analytické modely. Potrebujú dostatok času na premýšľanie. Vyhľadávajú osobné uspokojenie a intelektuálne poznanie. Ich cieľom je byť uznávaný za vysokú intelektuálnu úroveň a racionalitu. Vyhľadávajú názory expertov, motivuje ich dokonalosť, ale sú príliš kritickí a zabúdajú na praktické aplikácie.
Praktici- dominuje myslenie
Je to abstraktný a aktívny učebný štýl, tvorený kombináciou abstraktného konceptu(AC) a experimentovaním s vecami(AE). Ľudia tohto typu vnímajú informácie v abstraktnej podobe a spracúvajú ich aktívne. Dokážu riešiť problémy a svoje zistenia používajú na riešenie praktických problémov. Problémy riešia hľadaním odpovedí na otázky. Majú radi technické úlohy, neprejavujú záujem o ľudí a medziľudské problémy. Ľudia tohto typu radi experimentujú s novými nápadmi a pracujú s praktickými aplikáciami. Zručnosti si chcú osvojiť sami a fakty získavajú sami. Veľmi rýchlo dokážu dospieť k správnej odpovedi. Často si volia štúdium aplikovaných prírodovedných študijných odborov. Chcú byť považovaní za výkonných, no všetko spochybňujú a netolerujú nejasné a komplikované nápady. Motivujú ich problémy, vyhľadávajú bezpečnosť a istotu. Najlepšie sa učí kladením otázok, psychomotorickými skúsenosťami, testovaním hypotéz, metódou rozhovoru. Ich slabou stránkou je to, že riešia aj nesprávne definované problémy.
Dynamickí žiaci- dominuje konanie
Je to konkrétny a aktívny učebný štýl. Tvorí ho kombinácia cítenia (CE) a experimentovania s vecami (AE). Ľudia tohto typu sa viac spoliehajú na intuíciu ako na logiku. Používajú analýzy iných ľudí a sami preferujú praktický prístup. Nechajú sa zlákať novými výzvami a experimentmi, často sa spoliehajú na druhých, než by radšej spravili vlastnú analýzu. Spájajú poznatky a prax, učia sa metódou pokus-omyl. Majú radi zmeny a radi riskujú. Vyhovuje im práca v tíme. Radi si dávajú osobné ciele. Často vykonávajú technické povolania a povolania v oblasti obchodu a služieb. Ich cieľom je vytvoriť funkčné veci, motivuje ich výsledok práce a konečný produkt. Často bývajú extroverti a sú veľmi netrpezliví. Hľadajú skryté možnosti. Preberajú úlohu vodcu a chcú problémy riešiť, ale často robia činnosti, ktoré vôbec nie sú potrebné alebo vyvodzujú závery bez uvažovania.
Niektorí ľudia preferujú jeden štýl, a s druhým sa cítia vyslovene nepohodlne. U väčšiny sa však učebné štýly prelínajú, a preto nie je vždy ľahké určiť, ktorý je ten dominujúci.
Kolbov cyklus učenia
Teória zároveň vysvetľuje aj cyklus experimentálneho učenia sa, ktorý sa vzťahuje na všetkých ľudí. Cyklus pozostáva zo všetkých 4 typov a môže začať v ktoromkoľvek bode.
- Konkrétna skúsenosť
- Reflexia, uvažovanie nad prežitou skúsenosťou
- Vytváranie abstraktných konceptov a predstáv
- Experimentovanie so závermi, tvorba nových konceptov
Kolbova teória sa prelína s teóriami osobností, napríklad MBTI typológiou. Kolbovou teóriu sa inšpirovali aj Peter Honey a Alan Mumford, ktorí vytvorili veľmi podobnú teóriu. V tejto teórii sú tiež 4 typy ľudí a korešponduje s Kolbovým cyklom učenia sa.
- Aktivisti- 1. fáza
- Reflektori- 2. fáza
- Teoretici- 3. fáza
- Pragmatici- 4. fáza
