S uvoľňovaním opatrení prichádza pre ľudí možnosť opustiť svoje domovy a prísť opäť do kontaktu s vonkajším svetom. Po dlhých dňoch, kedy bolo nutné zdržiavať sa primárne vo svojich domácnostiach, mnoho ľudí tento príkaz prijalo a zvyklo si naň. Niektorí z nich sa vďaka tomu dostali do stavu, kedy sa z možnosti vyjsť z domu až tak netešia.
Strach z vychádzania von
Možno ste už počuli o viacerých syndrómoch, ktoré sa viažu ku konkrétnym strachom a fóbiám. Známe je napríklad FOMO (z angl. fear of missing out), kedy má človek potrebu byť prítomný v každej diskusii, pri každom stretnutí, aby o nič neprišiel. V dnešnej dobe sa ale čoraz viac stretávame s pojmom FOGO. Ide o tzv. syndróm FOGO (z angl. fear of going out, v prekl. strach z vychádzania von).
FOGO sa začína častejšie vyskytovať počas aktuálnej pandemickej situácie, kedy sú ľudia nútení zostať doma. A hoci sa v niektorých krajinách postupne uvoľňujú nariadené opatrenia a majú možnosť ísť von, existuje skupina ľudí, ktorá má z toho obavy. Odborníci tvrdia, že ľudia trpiaci FOGO berú pandémiu ako dobrú príležitosť preto, aby nemuseli chodiť von a medzi ľudí. Slúži im to ako akási výhovorka. Avšak klinický poradca z Anxiety Canada, M. Antczak tvrdí, že ľudia musia s tými obavami bojovať. Pretože chodiť von medzi ostatných ľudí je prirodzené a dôležité, ba priam nevyhnutné. Ľudia totiž potrebujú sociálne interakcie, stretnutia s priateľmi či s kolegami v práci, aby ostali v psychickej pohode.
FOGO a návrat do školy
Syndrómom FOGO však netrpia iba dospelí. Čoraz viac sa s ním stretávajú aj rodičia detí, najmä pri aktuálnej otázke návratu do školy. Na začiatku si museli deti zvykať na to, že sa budú učiť z domu. Rodičov to stálo veľa úsilia, zabezpečiť im vhodné podmienky a motivovať ich, aby to zvládali. Teraz, keď je možnosť vrátiť sa do školských lavíc k svojim kamarátom, veľa detí tento návrat odmieta a bojí sa ho.
Ako hovorí školská a klinická psychologička R. Koslowitz, ľudia sú adaptívni. Každý z nás sa postupom času adaptuje na to, aká je realita. Keďže sme boli dlho nútení prispôsobiť sa nariadeniam vlády a tomu, aké sú opatrenia, na tento životný štýl sme si zvykli. Psychologička preto rodičov upozorňuje, že to, že sa deti boja vyjsť z domu a ísť napríklad do školy je momentálne normálne, pretože si zvykli na opak a žili v ňom dosť dlhú dobu na to, aby im tieto nové podnety pripadali strašidelné i ohrozujúce.
Koslowitz preto rodičom pri konzultáciách pomáha objasniť, že deti s FOGO prežívajú rovnaký pocit neistoty, aký majú, keď sa stretnú s ničím úplne novým. Keď stretnú agresívneho štekajúceho psa, keď vidia obrovskú horskú dráhu a podobne. Je to pre nich niečo nové a musia sa naučiť, aké riziko z toho plynie a zároveň, že sa im nemôže nič stať. Tým, že si deti zvykli na to, že sú aktuálne doma a to, že by mali vyjsť do sveta je niečo rovnako neisté, ako uvedené apsekty, treba s nimi komunikovať práve o týchto ich neistotách.
Začnite postupne
Keď hovoríme o syndróme FOGO u detí, Koslovitz odporúča zvoliť nasledovný postup pri riešení tohto problému:
- Pomenujte veci pravým menom. - Sadnite si s deťmi a porozprávajte sa s nimi o tom, čo prežívajú. Ako sa cítia po tom, čo ste im povedali, že pôjdu opätovne do školy. Keď nahlas pomenujú emócie a problémy, môže to mať ľahší priebeh pri ich samotnom prežívaní.
- Riešte jadro problému. - Ak už viete, z čoho presne má vaše dieťa strach a neistotu, pokúste sa spoločne nastaviť plán riešenia. Porozprávajte sa o tom, čo by pre dieťa najlepšie fungovalo, ako si to predstavuje, že by to mohlo zvládnuť. Snažte sa ho čo najviac podporiť, pochopiť a dať mu dospelácku radu v tom zmysle, že to určite spoločne zvládnete.
- Nezabudnite na maličké a postupné kroky. - Keď sa vám podarí s dieťaťom nastaviť plán, ako na to, nezabudnite, že všetko sa musí diať postupne. Zvoľte malé kroky, aby celý návrat do školy mal plynulý priebeh. Mozog dieťaťa sa totiž musí adaptovať opäť na novú situáciu a môže mu to chvíľku trvať.
S Koslowitz sa stotožňuje aj Antczak. Tvrdí, že ak je syndróm FOGO rozvinutý u človeka v plnej miere, je potrebné s návratom do spoločnosti prichádzať pomaly. Prikláňa sa k tomu, že všetko má svoj čas. Takýto človek nemusí ísť hneď do najväčšieho nákupného centra v meste, stačí keď vyjde pred svoj dom a dá si prechádzku vo svojom okolí približne 30 minút. Ak je problém v stretávaní sa s väčšou skupinou ľudí, dobré je sa na začiatok dohodnúť len s jedným priateľom, aby úzkosť nenarastala a osoba to zvládla bez väčších komplikácií.
Po čase FOGO opäť vystrieda FOMO
Možno sa to teraz ľuďom, ktorí prežívajú FOGO, môže zdať nepredstaviteľné, ale tým, ako sa bude svet čoraz viac a viac otvárať, zistia, že ste tam kde predtým. A namiesto strachu z toho, že sa do spoločnosti opätovne zapoja po odluke a pobyte v domácnosti zistia, že v nej potrebujú byť stále, aby niečo nezmeškali.
