Komunikácia s tínedžermi vie byť značne komplikovaná. Dospievajúce deti sú vo veku, kedy majú prirodzene potrebu rodičom vzdorovať. Ako si v tomto období s deťmi poradiť?
Vzdor môže mať rôzny charakter – od ignorácie, cez odvrávanie, prevracanie očami, kričanie, urážky až po fyzickú agresiu. Ak sa v správaní dieťaťa voči svojmu rodičovi vyskytujú niektoré z uvedených prejavov, je to jeden z aspektov neúcty dieťaťa voči rodičovi. Bežne sa mnohí rodičia snažia neúctivé správanie u svojich detí ospravedlniť, ale jedno je isté – takéto správanie nie je na mieste a vždy treba tínedžerov upozorniť na to, že existujú hranice, ktoré sa prekročiť nemôžu. Pomôže im to následne aj pri budovaní iných zdravých sociálnych vzťahov.
Neúcta dieťaťa v každodennom živote
Deti a tínedžeri majú vždy jasný dôvod, ktorý stojí za ich správaním. Predstavte si situáciu, kedy hovoríte svojmu dospievajúcemu synovi, že si má robiť úlohy a nehrať sa na počítači. On je v tej chvíli rovnako frustrovaný ako vy, preto sa snaží problém vyriešiť po svojom. Vyvolá hádku a v domácnosti sa kričí. Tým, že prejaví voči vám neúctu a vás ako rodiča sa to dotkne, reagujete na jeho nevhodné správanie podobnými odpoveďami. Čo sa ale v tom momente udialo? Váš syn odviedol pozornosť od problému, s ktorým ste za ním prišli a vyvolal vo vás negatívnu odpoveď na jeho správanie, takže koniec koncov spor vyhral a získal nad vami prevahu a moc.
Chýbajúci rešpekt ako súčasť prirodzeného vývinu?
To, že dieťa koná s neúctou a nerešpektuje vás môže byť súčasťou jeho prirodzeného vývinu, kedy sa zbavuje identity mladšieho dieťaťa a snaží sa o vlastnú samostatnosť. Ako sa vyvíja, učí sa aj správnym a adekvátnym reakciám. Vo všeobecnosti platí, že čím je dieťa staršie a samostatnejšie, tým viac reaguje úctivo a s rešpektom. Samozrejme, rešpekt si u detí neviete vybojovať a vynútiť, ale môžete ho deti postupne učiť. A ako hovorí J. Lehman – je dôležité pomenovávať neúctivé správanie, aby neostalo prehliadnuté. Inak totiž môže dôjsť k tomu, že nerešpektujúce správanie sa bude u tínedžerov stupňovať.
Akému správaniu by ste sa mali snažiť v kritických situáciách vyhnúť?
Psychoterapeutka a expertka na komunikáciu Megane Devine radí, aby ste sa vyhli týmto chybám:
Neberte všetko osobne a nereagujte prehnane
Vaše dieťa vás pozná a vie ako na vás. Vie, kde sú vaše slabé miesta a ako vám odpovedať a reagovať na vaše požiadavky, aby vás v sekunde nahnevalo. Je síce ťažké udržať v takých chvíľach svoje správanie pod kontrolou, ale keď ste pod vplyvom silných negatívnych emócií, naozaj neviete konať konštruktívne. Skúste sa teda v podobnej situácii zamerať na to, že aj vy máte nejaké emócie a treba s nimi niečo spraviť, aby napätie nerástlo. Myslite tiež na to, že ak dieťa robí čo od neho požadujete, ale napríklad pri tom frfle alebo povie nejakú negatívnu poznámku, vedzte, že vás chce len nahnevať a snažte sa toto správanie tým svojim nepodporovať.
Nesprávajte sa bez rešpektu k iným ľuďom
Stále platí, že deti od svojich rodičov všetko kopírujú, dokonca aj v tínedžerskom veku. Ak chcete, aby sa vaše dieťa správalo ku vám a k iným ľuďom s úctou, správajte sa tak k svojmu okoliu aj vy. Keď šoférujete, nakupujete v obchode alebo telefonujete s blízkym, sústreďte sa na štýl komunikácie, ktorý voči druhým máte. Ak sa budete správať k svojmu okoliu bez rešpektu a úcty, vaše dieťa si bude myslieť, že je to normálne správanie. Správajte sa tak, ako chcete, aby sa správalo ono. Dávajte v každom jednom okamihu vášmu dieťaťu príklad, ktorý bude hodný nasledovania.
Nestavajte sa vždy na stranu svojho dieťaťa
Predstavte si situáciu, že domov zo školy príde vaše dieťa, ktoré sa veľmi hnevá, napríklad na učiteľku, ktorá mu zadala priveľa domácich úloh. Je síce pochopiteľné, že je vám vášho dieťaťa ľúto a chcete sa postaviť na jeho stranu. Ale! Ak to urobíte a budete to v podobných situáciách robiť pravidelne, dieťa sa naučí, že je v poriadku na všetko frflať, nadávať na školu, na učiteľky a podobne. Skôr sa mu v takýchto situáciách snažte vysvetliť, prečo to má zmysel a snažte sa ho v zvládnutí učiva povzbudiť.
Nezabudnite si všímať dobré a pozitívne správanie
Je dôležité upozorniť deti a dospievajúcich na nevhodné správanie. Zároveň je ale dôležité poukázať na správanie, ktoré je pozitívne a správne. Ak si všimnete, že váš dospievajúci syn urobil niečo dobré, oceňte ho za to. Možno práve to, že jeho pozitívne správanie vyzdvihnete a venujete mu pozornosť, bude ho to motivovať k tomu, aby podobné správanie opakoval častejšie.
Nevynucujte si rešpekt
Mnoho rodičov hovorí: „Som tvoj rodič a ty ma budeš rešpektovať.“ Znie vám to povedome? Mocou a tlakom však rodičia nikdy nič nedosiahnu. Nič, čo by fungovalo dlhodobo a prirodzene. Podobne je to aj pri úcte k rodičom. Tínedžer vás ako rodiča nerešpektuje automaticky. Je to súčasťou dozrievania v tomto období a veľa rodičov s tým zápasí. Musíte si uvedomiť, že ak budete na neúctivé správanie dieťaťa reagovať podobne a vyžadovať si tak rešpekt nútene, nedosiahnete čo chcete. Psychoterapeutka M. Devine radí, že by ste sa nemali zameriavať na riešenie emócií dieťaťa voči vám, ale sústrediť sa na riešenie konkrétneho správania. James a Janet Lehmanovci hovoria, že ak sa dieťa správa neúctivo, môžete mu povedať: „Toto pravidlo sa ti nemusí páčiť, ale musíš ho dodržiavať. To, že si nahnevaný neznamená, že ma môžeš urážať.“
Čo naopak v podobnej situácií vyskúšať?
To, čomu sa treba vyhnúť pri nerešpektujúcom správaní zo strany dieťaťa, je zrejmé. Čo však môžete ako rodič urobiť, aby boli vaše reakcie adekvátne? Ako môžete na neúctivé správanie vášho dieťaťa reagovať? Skúste sa na chvíľku zastaviť, zhlboka sa nadýchnuť a nechať si tak priestor na uvedomenie si neadekvátneho správania zo strany vášho dieťaťa. Nie je nič zlé na tom, keď si doprajete čas. Zároveň je taktiež na mieste prejaviť voči dospievajúcemu empatiu a pochopenie. Keď tínedžeri vidia, že sa ich rodičia snažia pochopiť, väčšinou zmäknú. Použiť môžete tiež slová uistenia, že ich máte radi a všetko bude v poriadku prípadne im jednoducho dopriať čas, aby si problém, ktorému čelia, spracovali.
Neúcta zo strany detí a dospievajúcich vie byť pre rodičov bolestivým obdobím. Každý sa snaží dieťa pochopiť, no nejde to ľahko, ak je k vám dieťa nepríjemné, drzé či dokonca agresívne. Ak zachováte aj v takýchto chvíľach pokoj a rozvahu, môže to byť kľúčom k úspechu a dobrým vzťahom v budúcnosti.
