Prečo vzniká u detí autizmus a možno jeho vývin ovplyvniť?
Autizmus je vývinovou poruchou, ktorá sa zvyčajne prejaví u dieťaťa do piatich rokov. Je charakteristická rôznymi aspektmi od sociálnej zručnosti, cez výber hier, tvorivosť, intelekt a podobne. Ako to už u psychických porúch v detskom veku býva, mnohé sú pre rodičov veľkým otáznikom. Najčastejšou otázkou vždy býva, odkiaľ daná porucha prišla, čo sú jej príčiny. A odkiaľ sa vzal u dieťaťa autizmus?
Ako pri všetkom, aj pri diskusii o príčinách autizmu je v spoločnosti veľká diskusia. Niektoré zdroje uvádzajú, že neexistuje jedna konkrétna príčina autizmu. Výskum podľa nich naznačuje, že autizmus sa vyvíja z kombinácie genetických a negenetických faktorov, alebo teda environmentálnych vplyvov. Zvýšené riziko každopádne nemusí ešte znamenať vznik autizmu. Napríklad niektoré génové zmeny spojené s autizmom možno nájsť aj u ľudí, ktorí touto poruchou netrpia. Taktiež platí, že ak existujú určité 'environmentálne vplyvy autizmu', nebudú pôsobiť na každého rovnako. Na niekoho nemusia napríklad zapôsobiť vôbec.
Odborníci vo všeobecnosti uvádzajú pri vzniku autizmu najčastejšie tieto dva rizikové faktory:
- Genetické rizikové faktory: Jedným z možných vysvetlení vzniku autizmu u dieťaťa je jeho výskyt v danej rodine. Týka sa to zmeny určitých génov, ktoré kolujú v rodine. Ak napríklad rodič nesie jednu z týchto génových zmien, môžu sa dostať ku dieťaťu, aj keď rodič autizmus nemá a neprejavil sa uňho.
- Environmentálne rizikové faktory: O environmentálnych rizikových faktoroch hovoríme buď v kontexte toho, či zvyšujú alebo znižujú riziko vzniku autizmu. Medzi tie faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku poruchy patrí napríklad vysoký vek rodičov či komplikácie v tehotenstve a pri pôrode (predčasné narodenie – pred 26.týždňom, nízka pôrodná hmotnosť, viacnásobné tehotenstvo a pod.). Medzi častý mínus, ktorý sa týka faktorov prostredia, ktoré môžu zapríčiňovať vznik autizmu, patrí diskusia o očkovaní. Vedci v posledných dvoch desaťročiach uskutočnili rozsiahly výskum, aby zistili, či existuje súvislosť medzi očkovaním detí a autizmom. Výsledky, ku ktorým dospeli, hlásajú jasné a jednoznačné stanovisko – vakcíny nespôsobujú autizmus.
Podstatou genetických aj negenetických rizikových faktorov autizmu je skutočnosť, že ovplyvňujú tzv. mozgovú biológiu (aktivitu a funkciu mozgu). Zdá sa, že väčšina z rizikových príčin ovplyvňuje kľúčové aspekty včasného vývinu mozgu. Môžu tak napríklad ovplyvniť komunikáciu nervových buniek a tým ich vzájomné pôsobenie a funkciu. Iné faktory zase ovplyvňujú celkové fungovanie celých častí mozgu, nielen na neurónovej úrovni. Skúmanie a diskusia o týchto rozdieloch a príčinách slúži najmä na určenie a stanovenie čo najlepšej možnej liečby a podpory, ktoré môžu život autistických pacientov skvalitňovať.
Výsledky najväčšej štúdie o autizme
V roku 2019 bola publikovaná v časopise JAMA Psychiatry jedna z najrozsiahlejších štúdií o autizme. Vzorku tvorili viac ako 2 milióny detí z piatich krajín sveta. Skúmané boli lekárske záznamy detí narodených v Dánsku, Fínsku, Švédsku, Izraeli a západnej Austrálii v rokoch 1998-2011. Čo bolo jej výsledkom? Daná štúdia opätovne potvrdila, že genetika je v skutočnosti najväčším rizikovým faktorom pri vývine autizmu. Vedci zistili, že autizmus súvisí až na 81% so zdedenými génmi, zatiaľ čo environmentálne faktory predstavujú okolo 20% rizika. Zistilo sa tiež, že tzv. materské faktory, ako hmotnosť matky alebo to, či sa dieťa rodí cisárskym rezom, majú minimálny ba dokonca neexistujúci vplyv na rozvoj autizmu.
Výskum dvojčiat sa ukázal taktiež ako obzvlášť dôležitý pri diskusii o vplyve genetiky na autizmus. Jedna zo štúdií dvojčiat z roku 2016 ukázala, že vývin autizmu súvisí s genetikou na 64 - 91%.
Aj v tomto prípade má však minca dve strany. Vedci ani na základe výsledkov rozsiahlej štúdie nevylučujú ostatné vplyvy, ktoré môžu zapríčiňovať autizmus. Ako povedal Dr. Andrew Adesman z Cohen Childrens Medical Center, New Hyde Park, ktorý neparticipoval na výskume: „Aj keď sú rodiny často do veľkej miery znepokojené práve environmentálnymi faktormi, realitou je, že genetické faktory zohrávajú celkovo oveľa väčšiu úlohu pri vzniku autizmu. Environmentálne vplyvy nie sú teda dominantným rizikom, avšak netreba ich opomínať úplne.“
Autizmus je naozaj rozsiahlou témou, ktorej sa naďalej venuje veľké množstvo výskumníkov a výskumných centier. Platí však to, čo pri iných poruchách – na každý prípad sa treba pozerať individuálne, aj keď sa výskumy snažia poskytnúť všeobecné závery. Aj napriek tomu, že rozsiahla štúdia na 2 miliónoch detí poskytla naozaj podnetné a relevantné zistenia, výskum bude pokračovať aj naďalej, pretože stále exsituje mnoho nezodpovedaných otázok.
