Aké sú tvrdé a mäkké zručnosti? A prečo nestačia deťom po škole len vedomosti?
V dnešnej dobe dominuje v školách debata o tom, že celý vzdelávací systém by sa mal riadiť programom STEM, teda predmetmi technického smeru. Táto debata sa však dotýka aj humanitných predmetov ako sú história či umenie, na ktorých význam sa postupne zabúda. S nimi však súvisí problematika dôležitých mäkkých zručností (z angl. soft skills), ktoré musia študenti ovládať, aby uspeli nielen v osobnom, ale aj pracovnom živote. To, čo z debaty vyplýva teda je, či sa priveľké zameranie na STEM predmety nevyhýba otázke vzdelávania mäkkých zručností. Je totiž dôležité, aby žiaci ovládali nielen teoretické znalosti, ale mali aj zručnosti, ktoré sú potrebné pre sociálne fungovanie. No v prvom rade sú dôležité pre uplatnenie sa na trhu práce. Aké zručnosti spadajú do kategórie mäkkých zručností a ako ich učiť žiakov v škole?
Tvrdé vs. mäkké zručnosti
Zručnosti delíme na tzv. tvrdé a mäkké zručnosti (z angl. hard vs. soft skills). Medzi tvrdé zručnosti patria všetky tie, ktoré sa žiaci bežne učia v škole. Sú to tiež zručnosti, ktoré sa dajú ľahko vyčísliť. Napríklad, keď sa žiak dobre učí, dostáva za to známky, ktoré sú následne uvedené na jeho záverečnom diplome či vysvedčení. No a na základe týchto známok sa potom posudzuje, nakoľko študent zvládol daný predmet či akou cestou by sa mal v budúcnosti uberať, čo závisí od výsledkov dosiahnutých v príslušnom predmete. Je preto jednoduché odhadnúť a posúdiť stupeň tohto druhu zručností a to najmä vďaka ich merateľnosti.
Naopak mäkké zručnosti je veľmi ťažké kvantifikovať. Žiak môže získať napríklad diplom za schopnosť viesť ľudí, ale ako sa dá táto schopnosť reálne vyčísliť? Je preto ťažké objektívne posudzovať mäkké zručnosti rovnako ako tie tvrdé. Napriek tomu je nesmierne dôležité vedieť, že mäkké zručnosti nemožno ničím nahradiť a sú rovnako dôležité ako tie tvrdé.
Zamestnávateľov v dnešnej dobe zaujímajú nielen vedomosti, ale najmä tie mäkké zručnosti. Pýtajú sa ne svojich zamestnancov, snažia sa porozumieť tomu, ako ich chápu a používajú v pracovnom procese. Preto je nevyhnutné, aby sa týmto zručnostiam žiaci naučili čím skôr, najlepšie v škole. V dnešnom vzdelávacom systéme je síce komplikované, aby sa žiaci priamo stretli s možnosťou viesť tím ľudí alebo kreatívne riadiť vzdelávací proces, učiteľ by im mal aspoň sčasti umožniť, aby si takéto úlohy skúšali a tak získali prehľad o tom, ako sa daná zručnosť používa a čo znamená.
Aké mäkké zručnosti poznáme a ako ich učiť a rozvíjať?
Mäkkých zručností poznáme naozaj mnoho, záleží už iba na jednotlivcovi, ktoré z nich si osvojí a bude na dennej báze používať. Na pracovisku taktiež pochopí, ktoré z nich bude vedieť uplatniť a ktoré nie. Niektoré z mäkkých zručností v sebe zahŕňajú akési podkategórie zručností, ktoré jednotlivcovi pomáhajú pri ich zaraďovaní do svojho života.
Komunikačné zručnosti
Komunikácia je základným kameňom medziľudských vzťahov. Je to kľúč k úspechu, k tímovej práci, k vyjadreniu toho, čo osoba cíti, prežíva či potrebuje. Ak sa bavíme o komunikačných zručnostiach, je potrené si uvedomiť, že človek musí byť jednak dobrým poslucháčom a zároveň dobrým komunikátorom. To znamená, že musí počúvať ostatných a zároveň správne vyjadriť samého seba. V školskej triede sa môžu komunikačným zručnostiam učiť žiaci práve pri práci v tímoch, alebo pri rôznych druhoch prezentácií. Je potrebné, aby získali túto zručnosť čím skôr a pochopili, ako efektívna komunikácia vyzerá.
Kreativita
Jednou z najviac podceňovaných mäkkých zručností je kreativita. Niektorí jej miesto v ľudskom živote úplne opomínajú a pritom je tak dôležitá a nenahraditeľná. Veľa ľudí sa počas svojho života hýbe v zabehnutých koľajách. Robia veci tým istým spôsobom, podľa určitých pravidiel. Kreatívni ľudia sú schopní vidieť veci z rôznych uhlov pohľadu, vedia prinášať inovatívne riešenia, návrhy a pod. v akejkoľvek oblasti. Keď má človek nové nápady, z akejkoľvek stereotypnej a rutinnej činnosti vie urobiť razom novinku. U detí je schopnosť kreatívneho myslenia častejšia ako u dospelých, no rokmi sa vytráca. Školský systém potláča kreativitu dnešných detí. Preto je na mieste, aby mali deti priestor na to, aby vyjadrili svoje nápady a riešenia. Skúste im počas vyučovania zadať rôzne druhy úloh, nad ktorými je potrebné sa zamyslieť a prísť na viaceré riešenia.
Prispôsobivosť
V dnešných školách sú žiaci vedení k tomu, aby sa naučili riadiť určitým zabehnutým rozvrhom a pravidlami. Na jednej strane to má zmysel, pretože sa im v škole ľahšie pohybuje a vedia, čo ich čaká. Keď však žiaci odídu zo školy a prídu do práce, razom sa stretnú s tým, že nie všetko ide vždy tak, ako je naplánované. Schopnosť prispôsobiť sa neočakávaným situáciám a zmenám je dôležité učiť žiakov postupne. V takom prípade ich žiadna situácia, ktorá sa vyskytne neočakávane nerozhádže a budú vedieť, ako správne zareagovať.
Vystupovanie na verejnosti
Na prvý pohľad sa môže zdať, že táto zručnosť je veľmi podobná komunikačným zručnostiam. Dá sa tam síce nájsť nejaká zhoda, ale stále platí, že pri hovorení na verejnosti sa od človeka vyžaduje vlastný a jedinečný súbor komunikačných zručností. Keď ľudia hovoria pred ostatnými, je potrebné, aby to spĺňalo hneď niekoľko podmienok a kritérií: prejav musí byť podaný zrozumiteľne a sebaisto, musí mať logiku a musí vedieť zaujať. Ten, ktorý hovorí pred ostatnými by mal vedieť, ako zaujať a zapôsobiť na poslucháčov, teda aby si poslucháči z jeho slov zapamätali čo najviac. Hovoreniu na verejnosti ako mäkkej zručnosti je možné sa naučiť prezentovaním rôznych projektov a prác v školskej triede. V takomto prípade sa žiak učí pracovať s počiatočnou trémou, s tým, ako meniť hlas, ako sa prispôsobiť publiku či ako dostať spätnú väzbu. Pre mnohých žiakov je prezentovanie pred celou triedou hororom, ale ani nevedia, aké prospešné to pre nich bude, ak sa raz budú musieť postaviť pred svojich kolegov v práci a predniesť tam pracovné výsledky.
Tímová práca
Tímová práca je zručnosť, ktorú možno rozvíjať asi najľahšie, pretože povaha školskej triedy vytvára prostredie, v ktorom je najlepšie možné ju uplatniť. Tímová práca vyžaduje, aby študenti navzájom spolupracovali pri dosahovaní určitého cieľa. Tímová práca je tiež skvelá v tom, že spája okrem schopnosti spolupracovať aj ďalšie mäkké zručnosti ako schopnosť komunikovať či prezentovať svoje nápady, poprípade zapojiť do hry svoju kreativitu. Pri tímovej práci sa tiež žiaci učia tomu, čo budú vo svojom budúcnom zamestnaní využívať pravidelne a tým je akceptovanie hierarchie a rolí v skupine či tíme. Žiaci sa vďaka tímovej práci naučia, ktorá pozícia či rola v skupine im vyhovuje, čo následne vedia lepšie uchopiť v práci. Niektorí žiaci sú skôr aktívni a asertívni, majú radi hlavné slovo, iní sú naopak tichší či dokonca pasívnejší. Nie je na tom nič zlé, je len potrebné, aby si žiak uvedomil svoje postavenie v skupine a patrične s ním vedel pracovať.
Dnešný svet práce preferuje stále viac a viac mäkké zručnosti. V porovnaní s tým však školský systém stále zotrváva pri učení najmä tvrdých zručností. Je preto dôležité, aby si učiteľ uvedomil význam a dôležitosť mäkkých zručností a v rámci svojej hodiny sa ich snažil zaradiť do vzdelávacieho procesu.
