http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako ovplyvňuje 6 základných emócií naše správanie?

Dominika Neprašová
Autor článku
Foto: Unsplash
  Foto: Unsplash

Človek má k dispozícií široký repertoár najrôznejších emócií. Objavujú sa skoro stále, ovplyvňujú naše správanie, myslenie, vnímanie či interakciu s druhými ľuďmi. Niekedy máme dokonca pocit, že sa danou emóciou riadime. Hovoríme často: „Neviem riešiť veci s chladnou hlavou, som tak veľmi nahnevaný/á.“ Emócií je veľmi veľa, no v roku 1970 prišiel americký psychológ Paul Eckman s tímom výskumníkov na ich zásadnú klasifikáciu. Aká to je a ako emócie, ktoré identifikovali, ovplyvňujú ľudské správanie?

 

Existuje viacero psychologických teórií a je na odborníkoch, ktorej z nich sa pri rozprávaní o emóciách držia. Veľmi prevratnou kategorizáciou emócií a ich opisom sa zaoberal tím výskumníkov na čele s Paulom Eckmanom. Ten tvrdil, že v ľudskom správaní sa objavuje šesť základných emócií, ktoré sú spoločné všetkým ľuďom. Naprieč kultúram, krajinám či iným odlišnostiam. Identifikoval šesť emócií: radosť, smútok, znechutenie, strach, prekvapeniehnev. Počas svojej práce neskôr trval na tom, aby medzi tieto emócie boli zaradené aj emócie ako hanba, pýcha, rozpaky či vzrušenie.

 

Ďalší z psychológov zaoberajúcich sa emóciami Robert Plutchik hovoril o kombinovaní emócií. Hovoril o tom, že podobne ako sa miešajú a kombinujú farby, kombinujú sa aj emócie a vytvárajú rozličné pocity. To znamená, že Eckmanove základné emócie slúžia ako akési stavebné kamene, z ktorých vznikajú odvodené zložitejšie pocity. Napríklad základné emócie ako šťastie či dôvera môžu vytvoriť pocit lásky. Čo je zaujímavé, v roku 2017 bola zrealizovaná štúdia ktorej autori tvrdia, že existuje až 27 základných druhov emócií. Taktiež však hovoria o tom, podobne ako Plutchik, že emócie nestoja izolovane, ale sa v ľudskom správaní kombinujú.

 

Pozrime sa ale teraz na Eckmanových šesť základných emócií a na to, aký vplyv majú na správanie ľudí:

 

Radosť

Zo všetkých identifikovaných emócií je radosť tou, o ktorú sa všetci ľudia usilujú čo najviac. Radosť alebo šťastie je zvyčajne definované ako príjemný stav spojený s pocitmi ako spokojnosť, uspokojenie či pohoda. Výskum v oblasti šťastia vzrástol najmä okolo roku 1960, kedy vznikla jedna z oblastí psychológie venujúca sa práve tejto emócií – pozitívna psychológia.  Každá emócia je vyjadriteľná rôznymi spôsobmi. Pri radosti a šťastí je to úsmev, relaxovaná poloha či príjemný tón hlasu. Zaujímavé je, že zatiaľ čo šťastie prežívajú všetci ľudia na svete, každý ho prežíva trošku inak a hlavne – dôvody k šťastiu vnímame všetci rozdielne. Kým niekde, vo vyspelých krajinách je dôvodom ku šťastiu kúpa nového auta či dobre platená práca, v rozvojových krajinách je to naopak zdravie a schopnosť postarať sa o rodinu. Z toho vyplýva, že to, čo robí ľudí šťastnými, je naozaj individuálne. Čo sa ale potvrdilo ako všeobecne platné je fakt, že šťastie je spájané so zdravím. Tým psychickým i fyzickým. No a v neposlednom rade má súvis s dlhovekosťou či šťastnými vzťahmi a manželstvom. Naopak, nešťastie je často spájané so stresom, úzkosťou či osamelosťou a zvyčajne vedie k chorobám a nižšej spokojnosti so životom.

 

Smútok

Smútok je emócia charakterizovaná ako prechodný stav charakterizovaný pocitmi ako sú skľúčenosť, beznádej, utlmená nálada či nezáujem. Ako každá iná emócia, aj smútok je tou, ktorú ľudia z času na čas prežívajú a je to úplne prirodzené. V niektorých prípadoch dokonca dochádza k tomu, že ak človek prežíva príliš dlho smútok a negatívne emócie, hovoríme už o výskyte depresie. Smútok si ale s depresiou netreba zamieňať, je to niečo absolútne odlišné. Smútok sa prejavuje najčastejšie plačom, odmietaním kontaktu s inými a stiahnutím sa do seba, apatiou a nezáujmom o svet. Platí, že druh a závažnosť smútku sa líšia od človeka k človeku a líši sa tiež to, akým spôsobom sa ľudia s touto emóciou vyrovnávajú. Zaujímavosťou je, že keď sú ľudia smutní, ich typickými prejavmi správanie je stiahnutie sa zo sveta, katastrofizovanie, liečenie samých seba najrôznejšími spôsobmi či neustále prehrávanie negatívnych myšlienok v hlave. Podobné obranné mechanizmy však ľudí v smútku len držia a vďaka nim nie sú schopní pohnúť sa ďalej a smútok prekonať.

 

Strach

Strach je dôležitou emóciou, ktorá hrá veľmi veľkú rolu pri prežití druhu. Keď človek čelí niečomu nebezpečnému a strachu, má na výber dve reakcie – utiecť alebo útočiť (bojovať). Keď pocítime strach, naše telo sa aktivizuje a my na základe toho očakávame, že sa udeje niečo nové no najmä nebezpečné. So strachom sú najčastejšie spájané fyziologické prejavy ako potenie sa, zrýchlení tep, dýchavičnosť či zomknutie tráviaceho traktu. Na prvý pohľad možno u človeka, ktorý sa bojí spozorovať zbystrený pohľad, trasenie rúk či roztrasený hlas. Aj v prežívaní strachu sú medzi ľuďmi veľké rozdiely. Jedny sa boja toho, čo u iných strach vôbec nevyvolá. Určite poznáte niekoho, kto miluje horory a videl asi každý, ktorý je k dispozícií a naopak toho, kto o hororoch nemôže ani len počuť. Na druhej strane však existujú aj ľudia, ktorý strach vyhľadávajú. Je to typické pre adrenalínové športy či návštevy strašidelných domov. So strachom tiež súvisí úzkosť, ktorá je charakterizovaná ako negatívny pocit, ktorý nemá jasný podnet. Pri strachu vieme, čo sa bojíme, pri úzkosti len cítime, že nám nie je dobre. V súčasnosti sa pri liečbe rôznych strachov a fóbií využíva tzv. expozičná terapia. Jej cieľom je vystavenie osoby podnetu, z ktorého má strach toľko krát, až si na podnet akoby zvykne a strach sa zníži na minimálnu úroveň.  

 

Znechutenie

Znechutenie je štvrtou zo základných emócií, ktoré Eckman identifikoval. Najčastejšie sa prejavuje tým, že ak nám je niečo odporné, snažíme sa od toho držať ďalej. Samozrejme sa so znechutením spájajú aj fyziologické reakcie ako napínanie či zvracanie, krčenie nosa či hornej pery. Pocit odporu či znechutenia môže pochádzať z viacerých podnetov, či už ide o zápach, chuť či pohľad na nepríjemný podnet. Výskumníci o znechutení rozmýšľajú ako o emócií ktorá vznikla, aby človeka varovala pred jedlom, ktoré je nezdravé ba dokonca toxické. Znechutenie je tiež typické svojím morálnym aspektom. Ľudia necítia odpor len keď zacítia nepríjemný zápach, čoraz viac reagujú znechutením na aspekty, ktoré sú zlé, nespravodlivé, nemorálne a pod.

 

Hnev

Hnev môže byť obzvlášť silnou emóciou charakteristickou pocitmi ako sú hostilita, frustrácia, agitácia či antagonizmus voči druhým ľuďom. Podobne ako strach, aj hnev hrá dôležitú úlohu pri strete s nebezpečenstvom a teda reakciou úniku či útoku. Hovorí sa, že hnev na tvári človeka spoznať do pár sekúnd. Prejavuje sa mračením, zazeraním, takisto kričaním či odkláňaním sa od druhých. Pre nahnevaného človeka je tiež typické nadmerné potenie sa a rýchle sčervenanie. No a taktiež je tu agresívne správanie ako kopanie či strkanie, ktoré ide ruka v ruke primárne s hnevom. Hoci je hnev väčšinou považovaný za negatívnu emóciu, má aj svoje výhody. Vďaka nemu si viete presadiť svoje dlho potláčané potreby alebo aktivovať sa k dosiahnutiu vecí, ktoré chcete. Či naopak, prijme vás k uskutočneniu rozhodnutí, ktoré sa týkajú vecí dlho odkladaných a brániacich vašej životnej spokojnosti. Hnev má však aj veľmi nebezpečnú formu, keď je ťažko regulovateľný a zle filtrovaný. Vtedy môže skĺznuť správanie človeka k agresivite, ubližovaniu a robeniu nebezpečných vecí. Podobne ako pri radosti, aj hnev má dopad na zdravotný stav človeka. Je spájaný s ischemickou chorobou srdca a cukrovkou. Súvisí tiež so správaním, ktoré spôsobuje zdravotné riziko ako je fajčenie, konzumácia alkoholu ba dokonca aj agresívne šoférovanie. I to môže mať fatálne následky.

 

Prekvapenie

Emócia prekvapenia je zvyčajne dosť krátka a je charakterizovaná fyziologickou reakciou prekvapenia na niečo neočakávané či nové. Je pozoruhodné, že prekvapenie môže mať tri varianty – negatívnu, pozitívnu i neutrálnu. Negatívna je, keď na vás niekto vyskočí spoza kríku, keď kráčate po tme k domu. Pozitívna naopak, keď pre vás vaši priatelia nachystajú narodeninovú oslavu. Na prvý pohľad môžete prekvapenie u človeka spoznať podľa zdvihnutého obočia, otvorených úst a rozšírených zreničiek. Niekedy sa hovorí, že keď je človek prekvapený, akoby mu oči z jamiek šli vypadnúť. A sedí to takmer presne. Typické správanie prekvapeného človeka je ale aj skákanie, kričanie a výskanie či lapanie po dychu. V neposlednom rade aj práve táto emócia súvisí so situáciou úteku alebo útoku. Je zaujímavé, že ľudia majú tendenciu všímať si viac práve prekvapivé udalosti. Tie si následne aj viac pamätajú.

 

O Eckmanových šiestich základných emóciách by sme sa mohli rozprávať ešte veľmi dlho. Postupne k nim pridal ďalšie, ako napríklad pýchu, rozpaky, vzrušenie opovrhovanie alebo vinu. Všetky tieto emócie sa vyskytujú v našom každodennom živote. Niekedy nám život uľahčujú, niekedy komplikujú. No je dôležité uvedomiť si v danú chvíľu, akú emóciu prežívam a ako s ňou viem správne naložiť. Lebo práve vtedy budeme mať pocit, že nás emócie neovládajú, ale my ovládame ich.  

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.