ADHD dnes patrí medzi najčastejšie diagnostikované poruchy, ktoré deťom sťažujú učenie v škole, ale i bežný život. Čo presne tak často spomínané ADHD je?
Čo je ADHD?
ADHD (z angl. attention deficit hyperactivity disorder) je definované ako porucha pozornosti s hyperaktivitou. V súčasnosti ide asi o najviac skloňovanú poruchu u detí na základných a stredných školách. Trpí ňou nemalé percento žiakov, zdroje uvádzajú 5 - 7%. Ide o neurobehaviorálne ochorenie, ktoré charakterizuje hyperaktivita, impulzivita, neschopnosť sústrediť sa a v niektorých prípadoch hovoríme aj o agresivite.
Keďže je ADHD charakterizované niekoľkými významnými prejavmi, je dôležité spomenúť, že u každého dieťaťa sa môžu jednotlivé prejavy vyskytnúť izolovanie, v niektorej z kombinácií alebo aj všetky naraz. Niektoré deti sa ťažko sústredia a venujú dlhšie pozornosť aktivite, ktorú práve vykonávajú. Iné sú vzdorovité a správajú sa neprimerane, iné nevedia obsedieť.
Keď hovoríme o tom, čo to ADHD vlastne je, je dôležité spomenúť aj delenie alebo kategorizáciu tejto poruchy. Kategorizácií ADHD je niekoľko v závislosti od jej autorov. Napríklad autori Davidson a Neale (2011) hovoria v rámci ADHD o troch subkategóriách. Sú nimi ADD (porucha pozornosti, bez hyperaktivity), hyperaktivita a impulzivita a do tretice porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou a impulzivitou. Ďalej napríklad Barkley delí ADHD na poruchu pozornosti s hyperaktivitou s alebo bez výskytu agresie. Train (1997) uvádza 3 podskupiny ADHD:
- Kombinovaná - u dieťaťa sa prejavujú aj príznaky nesústredenosti aj príznaky hyperaktivity či impulzívnosti
- S prevahou nepozornosti- u dieťaťa sa prejavujú prevažne príznaky súvisiace s nepozornosťou
- S prevahou hyperaktivity/impulzívnosti - viac príznakov svedčí o hyperaktivite a impulzívnosti ako o nepozornosti
Pri zostavovaní kategorizácií tejto poruchy platí jedno pravidlo – odborník si volí a vyberá tie symptómy, ktoré sa mu zdajú ako najdôležitejšie a najzjavnejšie. V princípe ide ale o tie isté príznaky, avšak každý im dáva rozličnú váhu.
Čo sa týka diagnostiky ADHD, psychologička Mgr. Gabriela Čonková uvádza, že diagnostikovanie tejto poruchy je komplexný proces. Do úvahy sa pritom berie história rodiny, počet a pretrvávanie symptómov a miera, do ktorej symptómy ovplyvňujú každodenné fungovanie človeka. Podľa DSM – IV (Diagnostický štatistický manuál) je zoznam pre diagnostikovanie ADHD nasledovný:
- Človek musí preukazovať aspoň šesť symptómov nesústredenosti, šesť symptómov hyperaktivity alebo impulzivity po dobu najmenej šesť mesiacov.
- Niektoré z pretrvávajúcich symptómov musia byť u dieťaťa prítomné už pred 7 rokom života.
- Niektoré z príznakov musia byť prítomné aspoň v dvoch prostrediach, v ktorých sa jedinec pohybuje (domov, škola, práca, vrstovníci).
- Musí existovať jasný a evidentný dôkaz o tom, že človek nie je schopný vykonávať a zvládať každodenné činnosti bez problémov a ťažkostí.
Aké sú príčiny vzniku ADHD?
Odborníci sa zhodujú v tvrdení, že príčiny vzniku ADHD sú viaceré. Dajú sa nájsť nielen v genetike, ale taktiež v prostredí, v ktorom sa dieťa pohybuje. Jedno je ale isté – pokročilé štúdie dokazujú, že pri ADHD sa vyskytuje určité abnormálne fungovanie mozgu. Toto zistenie bolo dokázané pomocou pokročilých techník zobrazovania mozgu, ktoré sú používané najmä v západnej Európe. Štúdie, ktoré využívajú PET (pozitrónovú tomografiu), technológiu zobrazovania mozgu, poukázali na rozdiely medzi ľuďmi trpiacimi ADHD a medzi zdravou populáciou, pričom rozdiel je najmä v spomínanej funkčnosti mozgu. Predpokladom k tomu rozdielu je nerovnováha medzi chemickými látkami, ktoré pôsobia v ľudskom mozgu, predovšetkým v neurotransmiteroch.
Čo sa týka genetických predispozícií, ADHD sa môže podľa odborníkov vyvinúť z istých vrodených biochemických látok, ktoré ovplyvňujú tie oblasti mozgu, ktoré majú na starosti napríklad sústredenie. Zo štúdií dvojičiek vieme usúdiť, že aj samotné gény hrajú pri vzniku porúch veľkú úlohu. Štúdie, ktoré skúmali dvojičky, adoptované deti a ich rodiny, priniesli mnoho závažných argumentov v prospech genetického prenosu ADHD. Z týchto štúdií vyplýva, že približne polovica rodičov, ktorí trpeli ADHD, má dieťa s rovnakou poruchou. Medzi 10 % až 35 % detí s poruchou ADHD má prvostupňového príbuzného s rovnakým ochorením. Ďalším možným prediktorom vzniku poruchy je aj poranenie hlavy dieťaťa v skorom ranom veku, ktoré môže viesť k poškodeniu mozgu a jeho funkčnosti. Aj prostredie pôsobí v tomto prípade taktiež ako faktor vzniku poruchy, máme na mysli napríklad užívanie alkoholu či fajčenie cigariet matkou počas tehotenstva.
Príznaky ADHD
Pozrime sa teraz na jednotlivé symptómy poruchy pozornosti s hyperaktivitou. Jednotlivé symptómy uvádzame podľa kategórie, do ktorej patria.
Symptómy impulzivity a hyperaktivity
- Motorický nepokoj (neustále skákanie, lozenie, behanie, skrývanie sa)
- Neschopnosť obsedieť dlhšiu chvíľku či hrať sa potichu
- Skákanie do reči
- Rozprávanie v nevhodných situáciách
- Problém s trpezlivosťou a čakaním
- Odpoveď prichádza skôr ako bola položená otázka
- Branie vecí ľuďom bez opýtania
- Neustále vyrušovanie okolia
Symptómy nepozornosti/neschopnosti sa sústrediť
- Problémy s udržaním pozornosti
- Problém s organizovaním úloh, aktivít a času
- Ľahké rozptýlenie aj za pomoci minimálnych zvukových či zrakových podnetov
- Nevenovanie pozornosti detailom
- Nedokončovanie práce/úloh/aktivít
- Strácanie a zabúdanie vecí na rôznych miestach
- Vyhýbanie sa aktivitám vyžadujúcim mentálne úsilie
Okrem vyššie uvedených príznakov vieme pri ADHD určiť aj niektoré ďalšie, ktoré do uvedených kategórií nepatria. Sú nimi napríklad zvýšená dráždivosť. Deti s ADHD sú často ľahko vyprovokovateľné ostatnými deťmi alebo sú práve ony tými deťmi, ktoré provokujú. Ďalším typickým príznakom ADHD a ich prejavom je aj agresívne správanie. Často sa dostávajú do konfliktov s rovesníkmi či autoritami, v škole s učiteľom a doma s rodičom. Typická je ich ľahkovážnosť, čo sa domácich úloh či iných aktivít týka - pokiaľ im niečo nejde, ďalej sa nesnažia, nechajú vec tak. Chýba im akási zdravá vytrvalosť a ctižiadostivosť.
Ako sa ADHD lieči?
Experti sa zhodujú na tom, že existuje viacero možností a spôsobov, ako ju liečiť. Medzi spôsoby liečby ADHD s dokázanou účinnosťou patrí farmakologická liečba, kognitívne a psychoedukačné stratégie, behaviorálna terapia a psychosociálna rehabilitácia. MUDr. Ján Šuba z Kliniky detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v článku uverejnenom v odbornom časopise Psychiatrická prax uvádza, že medzi spôsoby liečby, ktoré nemajú dokázanú účinnosť, patria diéty s vylúčením niektorých zložiek potravy, potravinové prídavky, vitaminoterapia a biofeedback. V súčasnosti sa ale objavujú aj názory a teórie, že obmedzenie určitých potravín, alebo naopak, ich pravidelné užívanie, vedie k zníženiu príznakov ADHD. Ako kľúčovú potravinu, alebo skôr zložku potravy, ktorá má veľký vplyv na správanie a prežívanie detí s ADHD, označuje Dr. Natalie Sinn z University of South Australia v Adelaide omega-3 mastné kyseliny. Naopak, za najväčšie zlo pre detský mozog trpiaci ADHD je považovaný cukor. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa potravinám, ktoré obsahujú veľké množstvo cukru a to najmä večer. To znamená, že rodičia by mali dávať pozor, pokiaľ ich dieťa trpí ADHD, aby nejedlo na večeru sladkosti, pretože mu to môže zhoršovať stav.
Existuje veľa názorov pre a proti a liečba ADHD v súvislosti s diétami je a bude v budúcnosti ešte veľmi diskutovanou a skúmanou témou. Čo však s istotou platí je fakt, že farmakoterapia je vzhľadom na dokázanú biologickú podstatu poruchy najakceptovanejšou liečbou.
Dôležité je uvedomiť si, že každý jedinec trpiaci poruchou pozornosti s hyperaktivitou nemá vo svojom správaní a prežívaní zastúpené všetky symptómy tejto poruchy. Niektorí jedinci majú prítomné všetky symptómy, iní sa trápia napríklad iba slabou schopnosťou koncentrácie. Toto uvedomenie je dôležité najmä pri výbere správnej liečby, ktorá však neslúži u človeka na úplne odstránenie poruchy. Farmakoterapiu, behaviorálnu terapiu či iné liečebné metódy, využívajú odborníci hlavne na zmiernenie príznakov ADHD u pacienta, zlepšenie jeho každodenného života a fungovania v ňom. Nejde teda o to, aby sa všetkým deťom s poruchou pozornosti a hyperaktivitou predpisovali lieky - niektoré deti ich totiž vôbec nepotrebujú. Je dôležité poznať pacienta do hĺbky a stanoviť mu takú liečbu, ktorá je mu „šitá na mieru“.
V súčasnosti sa do popredia dostávajú aj nefarmakologické spôsoby liečby ADHD. Sú nimi rôzne druhy terapií, ktoré sú používané nielen psychológmi, ale aj špeciálnymi pedagógmi a učiteľmi na základných či stredných školách. Platí, že terapie, ktoré pomáhajú deťom pri vyrovnávaní sa s touto poruchou sú trošku odlišné ako tie u dospelých. U dospelých je to najmä behaviorálna terapia, pomocou ktorej sa dospelý človek snaží žiť svoj život s ADHD najefektívnejšie, ako sa dá. Na tomto mieste však uvádzame práve terapie, ktoré sú určené a využívané pri deťoch. Tu sú niektoré z nich:
- Výchovná terapia - Ide o tréningovú terapiu, spočívajúcu v naprogramovanom učení sa zručnosti a sebakontrole, a to pri riešení úloh v škole, ako aj pri riešení bežných sociálnych situácií. Terapeut s dieťaťom pracuje niekoľkokrát do týždňa (2-3 krát) asi 30 minút, po dobu niekoľkých týždňov. Terapeut učí dieťa, ako sa má sústrediť a myslieť na dôsledky, skôr, než začne konať. Pracuje sa s odmenami (napr. cukríky, lízanky,..), pričom dieťa dostáva všetky odmeny na začiatku a keď urobí nejakú chybu alebo odvráti pozornosť od úlohy, vracia terapeutovi jednu z odmien.
- Arteterapia - Arteterapia je terapia pomocou výtvarných prostriedkov, napríklad kresba, maľba, ale aj výtvarné práce s inými materiálmi ako sú keramická hlina (vhodná najmä pre deti s ADHD, pretože uvoľňuje napätie a precvičuje jemnú motoriku), drevo, kreslenie na kamene, kov, prípadne plasty. Popri precvičovaní jemnej motoriky, prípadne grafomotoriky či vizuomotorickej koordinácie je významný psychologický efekt tejto terapie aj v rozvíjaní estetického vnímania, sebareflexie či napríklad projekcie.
- Činnostná terapia - Táto terapia vychádza zo skúsenosti, že všetky problémy človeka sa odrážajú v jeho správaní a konaní a že naopak, cez konanie možno ovplyvniť celého človeka. Činnostná terapia sa zameriava na problémy spojené so sebaobsluhou, s narušenou orientáciou v predmetovom svete, so zaostávaním a pasivitou, s cieľovo nezameranou aktivitou a pod. Realizácie tejto terapie si však vyžaduje dostatočné materiálne a priestorové zabezpečenie. Obsahovou náplňou sú hrové zamestnania, cvičenia hrubej a jemnej motoriky, stimulačné programy apod.
- Muzikoterapia - Počúvať tóny hudby, spievať či hrať na nejakom hudobnom nástroji- to sú základné skúsenosti v muzikoterapii. Hudba má svojim účinkom iniciovať telesnú a psychickú pohodu organizmu. Stimuluje emocionálne hladiny dieťaťa a dostáva ho do stavu relaxácie a uvoľnenia.
- Jazyková a logopedická terapia - Mnoho detí s ADHD má problémy s výslovnosťou a s jazykovým prejavom. Často trpia zajakavosťou, či nesprávnou výslovnosťou. Je preto veľmi dôležité, by aspoň raz do týždňa navštevovali logopedickú poradňu.
- Dramatoterapia - V terapeutickej činnosti sa využíva hranie roly na rozšírenie výrazových prostriedkov a uľahčenie pochopenia iných. Dramatické etudy taktiež napomáhajú pri rozvoji vyjadrovacích schopností, tvorivosti, empatie i fantázie. Umožňujú deťom lepšie uvedomovanie seba samého v priestore, v rôznych situáciách, vo vzťahoch a dostať tak svoje správanie viac pod kontrolu. Jednou z metód tejto terapie je i výroba masiek, ktorá umožňuje zážitky v hraniciach novej identity a dodáva tak odvahu meniť zaužívané modely správania.
Zdroje: health.harvard.edu, psychcentral.com, psychologytoday.com, additudemag.com
