ADHD v škole: Tipy, ako pracovať s dieťaťom, ktoré má poruchu pozornosti

Deti s ADHD sú dnes bežnou súčasťou tried. Mnoho učiteľov však stále nievie, ako si zefektívniť vyučovanie, ak majú takýchto žiakov.
Deti s ADHD sú dnes bežnou súčasťou tried. Mnoho učiteľov však stále nievie, ako si zefektívniť vyučovanie, ak majú takýchto žiakov. / Foto: Bigstock

Deti s ADHD sú dnes bežnou súčasťou tried. Ako s nimi učitelia môžu pracovať a zjednodušiť si vyučovanie?

 

ADHD je dnes u detí pomerne často diagnostikovaná porucha. Tieto deti sú súčasťou bežných tried, no mnohí učitelia stále nevedia, ako s nimi pracovať. Zladiť vyučovanie s deťmi, ktoré im často rušia hodinu, je pre nich jedna z náročnejších úloh. Detský psychoterapeut s viac ako 20-ročnou praxou Wolfdieter Jenett im chcel byť nápomocný, a tak spísal rôzne rady, ktoré by im mohli pomôcť. Vo svojej knihe ADHD - 100 tipů pro rodiče a učitele, uvádza rôzne užitočné tipy, ako si môžu učitelia a rodičia uľahčiť každodenný život a prácu s deťmi s ADHD.

 

Pýtajte sa a informujte aj ostatných

ADHD je diagnóza, ktorá sa u detí prejavuje poruchou pozornosti, koncentrácie a kontroly impulzivity. Okrem klasických príznakov, sa u týchto detí tiež môžu vyskytovať poruchy učenia, depresívne, nutkavé či autistické správanie a taktiež tiky. Cez všetky svoje problémy sa však deti s ADHD dokážu nadchnúť pre vec, majú výdrž  a dokážu veciam či činnostiam, ktoré ich zaujmú, venovať aj dlhší čas. Sú vnímavé a taktiež starostlivé. Aj keď je ich myslenie neorganizované, rýchlo im to myslí a veľmi dobre sa intuitívne učia.

Aby však učiteľ dokázal s týmto dieťaťom čo  najlepšie pracovať, dôležití sú preňho rodičia dieťaťa. Sú jedným z najcennejších zdrojov informácií o dieťati. Okrem rodičov sa učiteľ môže obrátiť kvôli informáciám o svojom žiakovi aj na detského lekára, informácie zo škôlky, ktorú dieťa navštevovalo, alebo aj na školské poradenské centrá mestskej časti, kde má dieťa trvalý pobyt. Snažte sa teda získať o dieťati, čo najviac informácií. Všetky uvedené zdroje informácii sú pre učiteľov významné z hľadiska predpovedania správania takéhoto dieťaťa v školskom prostredí. Väčšinou platí, že ako sa dieťa správa doma, tak sa bude správať aj v škole. Jenett vo svojej knihe píše: „Z rodičov sa v priebehu života s dieťaťom stali doslova experti. Avšak aj napriek tomu sa stále obracajú na školu s požiadavkou profesionality.“ Rodičia škole dôverujú, že to s ich dieťaťom zvládne napriek poruche, ktorou trpí. Dôležité je o informáciách, ktoré učitelia zistia, oboznámiť aj svojich kolegov, ktorý s dieťaťom prídu počas vyučovania do kontaktu. Vynechávať netreba ani spolužiakov, ktorí by mali rozumieť diagnóze, ktorou ich spolužiak trpí bez toho, aby ho akokoľvek osočovali, vyčleňovali z kolektívu. Jednoducho bez toho, aby dieťa cítilo, že je iné ako ostatné deti v triede.

Autor vo svojej knihe odporúča zamerať sa na štyri oblasti, ktoré môže učiteľ ovplyvniť, aby dieťa s ADHD dosahovalo v škole čo najlepšie výsledky.

 

Atmosféra v triede je dôležitá

Pre celkovú atmosféru je najdôležitejší postoj jednak učiteľa, ale aj celej školy. Hoci sa niektoré veci môžu zdať ako maličkosti, pre vyučovací proces s ADHD žiakmi sú kľúčovými. Najväčšiu úlohu zohráva práve samotný učiteľ. Jeho postoj, aktivita, pripravenosť a tiež osobné nasadenie. Tým, ako sa učiteľ správa k dieťaťu trpiacemu ADHD, dáva príklad pre ostatné deti v triede, aby jeho správanie voči tomuto dieťaťu napodobnili. Práve takýmto spôsobom dochádza k vytváraniu priateľskej a kooperatívnej atmosféry v triede. Rešpekt, podpora a pochopenie majú teda vplyv nielen pre dieťa s ADHD, ale aj na ostatných, ktorý sa s týmto dieťaťom dostávajú do kontaktu. Ďalším krokom k vytvoreniu prijateľnej atmosféry pre dieťa je, aby bol kladený dostatočne veľký dôraz na jeho potreby. Je prirodzené, že deti s vrodenou alebo získanou odchýlkou vo vývine či správaní majú potreby, ktoré sa od tých bežných odlišujú. Potreby dieťaťa s ADHD môžu vyzerať nasledovne:

 

  • Potreba ocenenia je na prvom mieste. Pochvala dieťaťa pred celou triedou, vyzdvihnutie toho, v čom bolo úspešné. Pri častej kritike zo strany učiteľa má tento názor vplyv aj na ostatných spolužiakov. To znamená, že ostatní spolužiaci by tiež posudzovali dieťa podľa učiteľovho názoru. A keďže šlo o kritiku, správali by sa k nemu negatívne. Ako učiteľ sa k dieťaťu správajte pozitívne, nezosmiešňujte ho, neupozorňujte na jeho nedostatky počas vyučovania.
  • Pridelením funkcie dieťaťu v triednom kolektíve sa zvyšuje jeho sebaúcta.
  • K dieťaťu s ADHD sa treba stavať otvorene. Dôležité je ale neprekročiť pomyselnú hranicu, istá miera diskrétnosti je na mieste. V praxi to znamená, že ostatným deťom v triede nemusíte stále vysvetľovať, prečo sa ich spolužiak zachoval tak alebo tak.
  • Dôležité je udržiavať dobrý vzťah s rodičmi, napríklad čo sa týka dôležitých rozhodnutí, ktoré sa týkajú dieťaťa, sú práve oni dobrým konštruktívnym základom.
  • Ak sa vyskytne problém, ktorý je potrebné riešiť, riešením nie je dočasné vylúčenie zo školy či neustále poznámky a tresty pre dieťa. Riešenie by malo byť konštruktívne a pozitívne. V takomto prípade sa na vyučovanie zvykne prizvať napríklad asistent pedagóga alebo osobný asistent.
  • Učitelia si musia byť vedomí toho, že sú pre dieťa vzorom.

 

 

Zariadenie triedy zjednodušte

Ďalšou oblasťou, na ktorej môže učiteľ zapracovať, je zariadenie triedy. Klasická výzdoba triedy, ktorá je farebná, neformálne usporiadaná a priveľmi zahltená napr. rôznymi prácami žiakov, je pre dieťa s ADHD problémom. Tieto deti sú na rôzne podnety vnímavejšie a práve preto je takéto zariadenie triedy pre nich vyrušujúce. Dôležité je myslieť aj na to, aby dieťa nesedelo úplne vzadu. Môže sa vtedy cítiť osamotené a odstrčené. Odporúča sa preto usadiť žiaka s ADHD priamo pred učiteľa. Po čase sa to síce môže stať vyrušujúcim elementom pre prácu učiteľa, avšak za pokus to stojí. Hluk z vonku tiež pôsobia ako rušivý element, preto zvykne učiteľ dieťa s ADHD usadiť bližšie k tabuli a do radu, ktorý nie je pri okne. Platí teda pravidlo, menej je viac. Zariadenie triedy je potrebné zjednodušiť. Okrem už uvedených tipov, ako by to v triede mohlo vyzerať, je užitočné spomenúť aj vytvorenie oddychovej zóny. Môžu sa sem uchýliť aj ostatní spolužiaci, nielen dieťa s ADHD a týmto spôsobom sa môže vplývať aj na  vytváranie pozitívnych vzťahov v triede. V neposlednom rade je dobrým tipom vytvoriť alebo zabezpečiť, aby sa dieťa mohlo počas hodiny hýbať. Máme tým na mysli, aby sa v rámci odreagovania a zlepšenia koncentrácie mohol ADHD žiak prejsť po triede a po pár minútach si sadnúť späť na svoje miesto. Na záver je ale dôležité upozorniť na fakt, že zmeny, ktoré sú vyhovujúce pre dieťa s ADHD, nemusia vyhovovať deťom ostatným. Preto je dôležité, aby sa učiteľ správne rozhodol a urobil zmeny tak, aby vyhovovali všetkým, aby urobil akýsi kompromis.

 

Pracovné miesto dieťaťa

Myslenie dieťaťa je síce neorganizované, ale jeho pracovné miesto v škole by tak vyzerať nemalo. Dieťa nevie tento poriadok vo svojich veciach dodržiavať samo, preto je úlohou učiteľa, aby mu s tým pomohol. Často sa stáva, že dieťa zabudne doma svoj zošiť či inú školskú pomôcku, ktorú na vyučovanie potrebuje. Trest zo strany učiteľa mu nie je pomocou, nič sa tým nezmení. Užitočné je preto zabezpečiť pre dieťa jeho skrinku, kde si všetka svoje veci môže odložiť. S jedným ruksakom si totiž nevystačí. Dieťa si na to zvykne a nebude ho to rozptyľovať pri práci. Síce je pre ADHD deti problematické zvyknúť si na nové úlohy, pretože sa nevedia poučiť z predchádzajúcej skúsenosti, avšak na konkrétnu štruktúru a opakujúce sa pravidlá si časom zvyknúť dokážu. Jennet v tejto súvislosti uvádza aj konkrétne pravidlá, ktoré uľahčujú prácu dieťaťa v škole:

 

  • Na svojom pracovnom stole by malo mať len tie predmety, s ktorými práve pracuje. Nepotrebné predmety a pomôcky by mali byť uložené v skrinke.
  • Dieťa by malo mať založený zošit. V papieroch, ktoré majú byť uložený v zakladači, má dieťa neustále neporiadok a postupne papiera s poznámkami stráca.
  • V lavici by sa nemalo piť a jesť. Nato treba dieťa upozorniť, je na to vyhradená prestávka. Práve prestávky sú pre dieťaťom možnosťou oddychu, ktorý vedie k zvýšeniu jeho koncentrácie na nadchádzajúce aktivity počas vyučovania.
  • Zaberá aj to, keď vedľa dieťaťa s ADHD sedí pokojný, snaživý a svedomitý spolužiak či spolužiačka. Môže to byť pre dieťa významnou motiváciou.

 

Čím viac informácií, ako pracovať v škole s dieťaťom s ADHD budete mať, tým ľahšie sa budete vedieť tomuto dieťaťu prispôsobiť a aj práca s celým triednym kolektívom bude pre Vás jednoduchšia.

Zdieľať na facebooku