Na hodine slovenského jazyka a literatúry, na ktorej pracujeme s tvorivými denníkmi, sme mali tému o posmeškoch. Prečítala som deťom rozprávku Škriatok Súcitko a Klára zo svojej knihy Škriatkovia pomáhajú deťom, ktorá deťom pomáha utvoriť si postoje k posmeškom prostredníctvom myšlienok o tom, že posmešky nám hovoria iní, ak sa nudia alebo majú potrebu vyvolať náš hnev či slzy. Je to ich potreba, ktorú im môžeme naplniť, ak nás vyprovokujú a zareagujeme, pretože môžu ďalej reagovať. Alebo môžeme upriamiť pozornosť podobne ako Klára na podarovaný kamienok, my zasa na myšlienky, ktoré nám môžu rovnako ako Kláre kamienok pripomínať rady od škriatka Súcitka a nereagovať, pretože nenapĺňame potrebu „posmešníkov“, ktorí keď nemajú na čo reagovať, ostávajú sklamaní.
Po rozprávke sme s deťmi začali celkom zaujímavý rozhovor, ktorý vznikol nenápadne. Vrátili sme sa k myšlienkam o odvahe a vnútornej sile, pretože deti učím, že kto ubližuje, nie je silný, ovládajú ho pohnútky, kvôli ktorým ubližuje druhým, aby ich oslabil a pritom oslabuje nielen druhého ale aj sám seba, pretože ubližovanie oslabuje vzájomné vzťahy.
Vrátili sme sa k poznatkom a aktivitkám, ktoré sme si urobili pri rozprávke Škriatok Odvážlivko a Peter, kde deti názorne pochopili, že ten kto vystúpi zo svojho vnútorného úkrytu a vyjadrí názor, pocit, prizná chybu, pravdu alebo ukáže schopnosť, je odvážny, prekročil vlastný strach vďaka tomu rozvíja zároveň blízkosť k ostatným a vyjadruje im úctu. Deti vlastne vďaka tomuto učím v komunitných kruhoch jednu vec, že ak im niekto slovne ublížil, majú rovnaké právo mu povedať do očí, aké pocity im určité konanie vyvolalo.
Deťom som povedala, že existuje ešte jedna odvaha-Vykročiť z bezpečia skupiny, davu, keď je treba vyjadriť svoj názor vtedy, ak sa máme zastať niekoho, komu sa ubližuje a tým sa postaviť za správnu vec. Menej odvážni ľudia sa ukrývajú za druhých a smutné je, ak sa ukrývajú vtedy, keď sa niekomu ubližuje. Spomenula som im, že skutočná sila človeka sa spozná v tom, že neubližuje a že vždy majú voľbu, či chcú byť silnými a neubližovať a zastať si, alebo byť menej odvážnymi a v úkryte nejakej skupiny utajovať a tým dovoľovať ubližovanie. Vtedy zdvihol ruku jeden drobný chlapček, ktorý mi povedal: „Pani učiteľka, veď to sú rebeli:“ A ja som mu s úsmevom odpovedala: "Áno, rebel môže byť tiež dvojaký. Prvý rebeluje, aby upriamil pozornosť na seba, pretože ho niečo určite trápi. Ten druhý rebeluje, pretože poukazuje na to, keď sa ubližuje. Prvý problematickým správaním smeruje pozornosť k sebe. Druhý svojím odvážnym a otvoreným správaním smeruje pozornosť k problémom ostatných, pri ktorých prichádza k ubližovaniu a to je ten správny rebel, pretože rebeluje za správne vzťahy."
Potom si deti sadli k denníkom, kde v téme „Moje drahé ja“ písali list sebe o všetkých stránkach, ktoré si na sebe vážia. Učili sa spoliehať na vlastný názor namiesto spoliehania sa na názory druhých, ktoré sú menlivé, pretože závisia od sebaúcty druhých, pretože ten, kto je silný, neubližuje. Cvíčenie sa nachádza v knihe Tvořivý deník pro děti od Lucie Capacchione.
