Darina Vranová

Na hodine slovenského jazyka a literatúry, na ktorej pracujeme s tvorivými denníkmi, sme v ten deň mali tému o posmeškoch.

Vždy sa zamyslím nad touto vetou, ktorú hovorieva učiteľ rodičovi, alebo po pár sťažnostiach detí aj rodič rodičovi.

Učiteľská práca ma naučila, že nie som učiteľom preto, aby som deti hodnotila a triedila podľa známok alebo ich správania. Som učiteľom najmä preto, aby som deti inšpirovala a deťom dávala najavo, že ich na tejto krásnej ceste objavovania sveta vediem za ruku.

Otvorenosť a autentickosť sú cestou k čestnosti. Deťom by sme v nich mali byť vzorom.

Ešte pred pár rokmi sme žili vo svete, kde bolo všetko predvídateľné. Ľudia boli pokojnejší, pretože vedeli, čo ich čaká o rok, o dva.

Aj školy môžu pomáhať deťom rozvíjať emocionálnu inteligenciu. Je len na nás, učiteľoch, za akú prioritu túto oblasť detského vývoja pokladáme a koľko energie sme jej schopní venovať.

O emocionálnej inteligencii sa v dnešnej dobe hovorí stále viac. Nie racionálna inteligencia, ale emocionálna inteligencia sa vraj stáva rozhodujúca, ako je schopný človek v živote uspieť.

O emocionálnej inteligencii sa v dnešnej dobe hovorí stále viac. Nie racionálna inteligencia, ale emocionálna inteligencia sa vraj stáva rozhodujúca, ako je schopný človek v živote uspieť.