Ako rozvíjať u detí abstraktné myslenie

Foto: Bigstock
Abstraktné myslenie sa rozvíja konkrétnou skúsenosťou / Foto: Bigstock

Dieťa sa začína učiť hneď od narodenia. Ako dieťa rastie, prejavuje záujem o svet okolo seba. Chce sa naučiť nové veci. Získať nové poznatky. Ak chceme rozvíjať detské myslenie, treba čo najviac zapojiť reálne predmety. Dieťa potrebuje veci vidieť a zažiť, aké skutočne sú. Ohmatať si predmety.  Získať s nimi vlastnú skúsenosť. 
 


Na dôležitosť narábania s konkrétnou realitou v procese učenia sa upozorňoval napríklad známy švajčiarsky psychológ Jean Piaget. Zdôrazňoval vlastnú aktivitu a osobnú skúsenosť dieťaťa. Podľa Piagetovej teórie kognitívneho vývinu, poznať nejaký predmet znamená používať ho, zaobchádzať s ním. Vykonávať s ním činnosť. Dieťa nie je pasívny príjemca informácií. Samé si vysvetľuje, interpretuje postredie, v ktorom sa nachádza. Učí sa najlepšie prostredníctvom konkrétnych ukážok a objavovaním. To je veľmi dôležité aj v predškolskom veku, kedy sa ešte len rozvíja abstraktné myslenie. 

 

Platí, že keď najprv ukážme dieťaťu konktrétny predmet, ľahšie si ho neskôr predstaví. Použije svoju vlastnú skúsenosť. Jiří Kirschner v svojich knihách o zážitkovej pedagogike (2009) definuje zážitok, skúsenosť ako prežívanie, ku ktorému sa vraciame v čase. Osobná skúsenosť sa dlhšie uchováva v pamäti. Zanecháva trvácnejšiu pamäťovú stopu.

 

Abstraktné myslenie získavame poznaním reálnych objektov. Foto: Pexels

 

Skúsenosť s konkrétnymi predmetmi pomáha deťom pochopiť aj matematické predstavy, ako počet, množstvá či vlastnosti predmetov. Pojmy, ako široký či úzky, deti najlepšie pochopia na predmetoch, ktoré si vedia chytiť, ohmatať. Pri stupňovaní vlastností, napríklad malý, menší, najmenší, deťom pomáha, keď si vedia predmety porovnávať. Nezápájajú tak len zrak, ale aj hmat a pohyb. Použiť môžeme predmety z reálneho života, ktoré sa nachádzajú všade okolo nás. Kamene, šišky, paličky. Autíčka môžeme zoraďovať podľa veľkosti alebo triediť podľa farieb.

 

Pri rátaní používame hmatateľné predmety. Foto: learnwithplayathome.com

 

Pre dieťa je ťažké predstaviť si napríklad pojem široký na základe obrázku. Potrebuje zažiť, čo to vlastne znamená, keď je niečo široké. Vždy, keď chceme dieťaťu niečo vysvetliť, porozmýšľajme, či máme možnosť mu poskytnúť reálnu ukážku. Manipulácia s konkrétnymi predmetmi je okrem iného pre deti zaujímavá a pútavá.

 

Učenie sa geometrických tvarov pomocou konkrétnych predmetov z nášho okolia. Foto: busytoddler.com

 

Riziko používania reálnych predmetov

Pri reálnych predmetoch sa môže stať, že dieťa si nevšimne nami žiadanú vlastnosť predmetu, ktorú ho chceme naučiť. Je pohltené hraním sa. Namiesto všimnutia si šírky schodov, viac ho zaujme ich preskakovanie. Aj tým poznáva a objavuje. Vtedy je dobré nechať ho vykonávať ním zvolenú činnosť. Nevyrušovať ho. Neskôr mu môžeme ukázať šírku na niečom inom. Dôležitá je pri tom aj pripravenosť dieťaťa, jeho kognitívny vývin. Ak si dieťa nevšíma vlastnosť predmetu a zaujíma ho len samotné hranie, nie je pripravené. Potrebuje ešte čas. Jeho poznávacie a intelektové schopnosti sa potrebujú rozvinúť. Jedného dňa dieťa samo zaujme šírka schodov a vtedy nastane ten správny čas.

 

Montessori pomôcky

Praktický život

Prácu s reálnymi pomôckami a učenie sa prostredníctvom zmyslového zážitku nájdeme v montessori pedagogike. Mária Montessori niektoré pomôcky prevzala od jej predchodcov Itarda a Seguina. Niektoré sama vyvinula. Montessori pomôcky praktického života sú čo najviac blízke skutočnosti. 

 

Montessori pomôcky praktického života. Foto: steppingstonesgr.org

 

Pomôcky na zmyslové vnímanie

Montessori pomôcky pre zmyslové poznávanie dieťaťu nič konkrétneho nepripomínajú a tým ho nevyrušujú. Vždy sa odlišujú iba jednou konkrétnou vlastnosťou. Ak dieťa majú upozorniť na dĺžku, sú rovnakej farby, iba inak dlhé (červené tyče). Pokiaľ dieťa chceme naučiť koncept hrúbky, farba aj dĺžka je rovnaká, líši sa len hrúbka predmetov (hnedé schody). Pomôcky tiež obsahujú kontrolu chyby. Viaceré montessori pomôcky pre zmyslové vnímanie si môžete vyrobiť aj doma.

 

Červené tyče. Foto: www.maminzapisnik.sk

 

Mária Montessori presadzovala kontakt dieťaťa s reálnym prostredím.

 

„Intelekt sa formuje na základe konkrétnych predstáv, pomocou kontaktu s prostredím a podrobným skúmaním tohto prostredia. Bez toho by abstraktnému mysleniu chýbala inšpirácia a presnosť." (Mária Montessori, Objavovanie dieťaťa)

 

Príklady možných aktivít s deťmi

Vlastnosti predmetov

Nazbierame si v prírode napríklad paličky rôznych veľkostí alebo odlišnej hrúbky, rôzne veľké kamene alebo šišky. V zime si môžeme vyrobiť snehové guľe rôznych veľkostí, postaviť inak veľkých snehuliakov. Vždy sa zameriame na jednu konkrétnu vlastnosť. Až keď vieme, že dieťa si ju osvojilo a pochopilo, pridávame ďalšiu. Časom sa možno začne dieťa pýtať: „A toto je aké?“ Prebudila sa jeho zvedavosť. Vtedy, samozrejme, dieťaťu vždy povieme alebo sa spýtame: „A čo si myslíš ty?“ Vonku, na prechádzke, si všímame veci okolo seba a hľadáme spomínané vlastnosti. Napr. kmene stromov sú inak drsné. Dub má kôru drsnú, kým buk má kôru hladkú.

 

Príklady vlastností, ktoré môžeme vidieť na konkrétnych predmetoch v našom okolí:

- vysoký, nízky, široký, úzky, malý, veľký, hrubý, tenký, hladký, drsný, ľahký, ťažký, svetlý, tmavý

 

Do poličky v skrinke môžeme dieťaťu pripraviť rôzne predmety na triedenie. Dieťa vytriedi do dvoch misiek, ktoré kamene sú veľké a ktoré malé. Ktoré paličky sú dlhé a ktoré krátke. 

 

Triedime kamene podľa veľkosti, od najväčšieho, po najmenší. Foto: MiraculoveTriedenie zvieratiek podľa veľkosti. Foto: Little Meadow Child Care

 

Určovanie polohy predmetov

Pri určovaní školskej zrelosti sa kontroluje, či dieťa vie určiť polohu predmetu. Poznanie, čo je hore, dole, za, pred, po, pri nemusíme učiť dieťa len prostredníctvom obrázkov. Môžeme si zahrať hru s reálnymi predmetmi. S dieťaťom sa môžeme striedať, prípadne to môžu mať súrodenci ako spoločnú aktivitu. Autíčko schovať pod koberec. Dať ho za stoličku. Nad stoličku.

 

Skoro každá aktivita sa dá spraviť zážitkovo. Prostredníctvom hrania sa dieťa najviac učí. Vtedy, keď sa dieťa hrá, si ani neuvedomuje,ako osobnostne a vedomostne napreduje.

 


Zdroj: KIRSCHNER, J. 2009. Psychologie prožitku a dobrodružství. Brno : Computer Press, 2009. 135 s. ISBN 978-80-251-2562-5

 

Zdieľať na facebooku