Porucha opozičného vzdoru u detí významne narúša život im aj ich blízkym. Ako s nimi vychádzať lepšie?

Deti s poruchou opozičného vzdoru (ODD) doháňajú vzdorovité správanie do extrému.
Deti s poruchou opozičného vzdoru (ODD) doháňajú vzdorovité správanie do extrému. / Foto: Pexels

Keď začnete na internete vyhľadávať problémy so správaním, tak sa medzi nájdenými výrazmi určite objaví aj tzv. porucha opozičného vzdoru. Pojmy ako „opozičný“ a „vzdorovitý“ sa v slovníku rodičov objavujú pomerne často. Je normálne, že deti sú aspoň občas opozičné a vzdorovité. V skutočnosti je to znak zdravého vývinu. Každý rodič detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou, teda ADHD, vie, aké to je riešiť problémy so správaním. Deti s ADHD, ako aj poruchou opozičného vzdoru (ODD), doháňajú ale vzdorovité správanie do extrému. Typické je pre nich ​​násilné a rušivé správanie voči rodičom, opatrovateľom a iným autoritám. 

 

Čo je porucha opozičného vzdoru?

Zjednodušene povedané, táto porucha je viac než len „zlé správanie“. Porucha opozičného vzdoru je typ poruchy správania. Väčšinou sa diagnostikuje v detstve. Deti s touto poruchou sú nespolupracujúce, vzdorovité a nepriateľské voči rovesníkom, rodičom, učiteľom aj iným autoritám. Opozičné správanie detí v tomto prípade nie je úmyselné. Bez ohľadu na to, čo od nich rodičia žiadajú, tieto deti považujú žiadosť za nerozumnú a odmietnu vyhovieť, mnohé sa rozhnevajú alebo budú agresívne. Majú výbuchy hnevu a majú problém ovládať svoj temperament a prejavujú opozičné vzdorovité správanie vo viacerých prostrediach.  

 

Aké sú príznaky poruchy opozičného vzdoru?

Väčšina symptómov pozorovaných u detí a dospievajúcich s touto poruchou sa občas vyskytuje aj u iných detí bez nej. To platí najmä pre deti vo veku 2 - 3 rokov alebo v období dospievania. Mnohé deti majú tendenciu neposlúchať, hádať sa s rodičmi alebo vzdorovať autorite. Často sa môžu takto správať, keď sú unavené, hladné alebo rozrušené. Ale u detí a dospievajúcich s poruchou opozičného vzdoru sa tieto príznaky vyskytujú oveľa častejšie. Zasahujú do viacerých oblastí života. Typické deti s touto poruchou budú vzdorovité v domácnosti, no aj na iných miestach, ako je škôlka alebo škola, a toto správanie prejavia voči viacerým osobám, napríklad rodičom, ale aj učiteľom. Hlavným znakom toho, že vaše dieťa trpí touto poruchou, je to, že sa jeho správanie vyskytuje každý deň vo všetkých oblastiach. Tieto deti:

  • sú nezvyčajne nahnevané a podráždené;
  • často strácajú nervy;
  • ľahko sa naštvú;
  • hádajú sa s autoritami;
  • odmietajú dodržiavať pravidlá;
  • zámerne otravujú ľudí;
  • obviňujú druhých z chýb;
  • sú pomstychtivé.

 

Všetky deti môžu mať tieto príznaky z času na čas. To, čo odlišuje poruchu od normálneho opozičného správania, je to, aké závažné je a ako dlho už trvá. Dieťa s poruchou opozičného vzdoru bude mať extrémne problémy so správaním najmenej šesť mesiacov. 

 

Ako sa lieči porucha opozičného vzdoru u detí?

Včasná liečba môže často zabrániť budúcim problémom. Liečba bude závisieť od príznakov, veku a zdravotného stavu detí. Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v liečbe poruchy opozičného vzdoru. To môže byť prekvapujúce, pretože diagnózu dostali deti, ale v tomto prípade je potrebné opraviť vzťah rodič-dieťa, čo znamená, že obe strany musia urobiť zmeny, aby sa dostali späť na tú správnu cestu. Deti s touto poruchou možno budú musieť vyskúšať rôznych terapeutov a typy terapií, kým zistia, čo pre nich funguje najlepšie. Liečba môže zahŕňať:

  • Kognitívno-behaviorálna terapia - deti sa učia lepšie riešiť problémy a komunikovať. Tiež sa učia, ako ovládať svoje impulzy a hnev. Behaviorálny terapeut pomáha rodičom naučiť sa, ako trénovať správanie detí stanovením jasných očakávaní, chválením detí, keď to dodržia, a používaním účinných dôsledkov, keď nie.
     
  • Rodinná terapia - táto forma terapie pomáha robiť zmeny v rodine. Zlepšuje komunikačné schopnosti a rodinné interakcie. Mať doma dieťa s poruchou opozičného vzdoru môže byť pre rodičov veľmi ťažké. Problémy môže spôsobiť aj súrodencom. Rodičia a súrodenci preto potrebujú podporu a pochopenie. 
     
  • Skupinová terapia rovesníkov – deti sa lepšie naučia sociálnym zručnostiam.
     
  • Medikamentózna liečba - na liečbu tejto poruchy sa často nepoužívajú, avšak ak sa vyskytnú súčasne aj iné príznaky, ako napríklad úzkostné stavy či ADHD, môže sa odporučiť.

 

Ako môžete pomôcť svojim deťom žiť s poruchou opozičného vzdoru?

Včasná liečba môže často zabrániť budúcim problémom. Tu sú veci, ktoré vám môžu pomôcť:

  • Pre rodiča je ťažké zachovať pokoj, keď ho deti s touto poruchou slovne napádajú. Dôležité je nereagovať prehnane. Kričanie alebo výprask môže zhoršiť opozičné správanie. Zostaňte pokojní a emocionálne neutrálni uprostred vzdoru. Opozičné deti majú radar na nepriateľstvo dospelých.
  • Naučte sa chváliť dobré správanie. Mnohí rodičia sú natoľko sústredení na zlé správanie, že prestávajú posilňovať to pozitívne.
  • Dodržiavajte všetky stanovené stretnutia a odporúčania odborníkov. 
  • Povedzte ostatným o poruche správania. Najdôležitejšie je, aby rodičia, širšia rodina a zamestnanci školy spolupracovali. Mali by sa pravidelne rozprávať, mať jasno v najlepších prístupoch k podpore vášho dieťaťa a čo najotvorenejšie oznámiť plán vášmu dieťaťu. 
  • Vyhnite sa bojom o moc. Stanovte si jasné pravidlá domácnosti a ponúknite jasné dôsledky. Dôsledky používajte zakaždým rovnakým spôsobom a na rovnaké správanie. To znamená, že vaše dieťa vie, čo môže očakávať.

 

Nezabudnite, že akonáhle sa rodinná dynamika začne meniť a deti (a rodičia) sa začnú cítiť istejšie vo svojej schopnosti vychádzať spolu, všetci budú oveľa šťastnejší. 

Čítajte viac o téme: Duševné zdravie
Zdieľať na facebooku