Niet pochýb o tom, že hra je neoddeliteľnou dôležitou súčasťou celkového vývinu dieťaťa. Deti, ktoré však trpia nejakým postihnutím, menia svoje správanie aj pri tejto činnosti. Ako ovplyvňuje autizmus hru detí?
Hrou sa deti učia sociálnym zručnostiam, buduje sa sebaúcta a nadväzujú sa priateľstvá, podporuje sa kognitívny a emocionálny rozvoj a ovplyvňuje vývin osobnosti a rozvíja sa kreativita. Hra im ponúka prostriedky na preskúmanie rôznych spoločenských rolí a pravidiel a poskytuje čas na nácvik hľadania riešení problémov. Pre deti je zapojenie sa do príjemných, nápaditých a sociálne interaktívnych aktivít prirodzenou súčasťou života. Avšak veľa deti s poruchami autistického spektra sa nehrá spôsobom, ktorý je prospešný pre ich vývin. Deficity zručností a prekážajúce problémové správanie často brzdia produktívne hry u týchto detí. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné sa im venovať a pomôcť im rozvíjať zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre život. Len málo detí s autizmom sa hrá „ako ostatné deti“ a skôr sa venuje činnostiam, ktoré nevyzerajú ako obyčajná hra.
V čom je hra dieťaťa s autizmom iná?
Deti s poruchou autistického spektra sa tiež rady hrajú. Hrajú sa však trošku iným spôsobom. Typické je pre nich, že majú veľmi obmedzenú hru, hrajú sa iba s niekoľkými hračkami alebo sa často zapájajú do nepružných opakujúcich sa hracích vzorov a nemusia prejavovať symbolické správanie. Hra u detí s poruchami autistického spektra je často osamelá a to z niekoľkých dôvodov:
- Majú komunikačné deficity. Možno nerozumejú jazykom alebo sociálnym podnetom rovesníkov.
- Nemusia pochopiť, že ostatní majú svoje vlastné jedinečné myšlienky a pocity. Toto nepochopenie môže obmedziť vzájomnosť vo vzťahoch.
- Majú obmedzené a neobvyklé záujmy, teda iné ako ostatné deti.
- Môžu ich rovesníci vylúčiť z hier alebo nemusia rozumieť tomu, ako ich efektívne zapojiť do hry.
Mnohé detí bez autizmu sa tiež hrájú samy alebo si vyberú iné aktivity, než ostatné deti, avšak deti bez autistického spektra napodobňujú svojich rovesníkov, aby sa naučili nové herné zručnosti, spolupracujú s ostatnými a pýtajú sa, keď sú zmätené. Deti bez autizmu, ktoré sa hrajú samy, to zvyčajne robia z nejakého dôvodu a sú schopné sa bez problémov zapojiť, keď sú na to pripravené alebo nabádané. V čase, keď majú 2 alebo 3 roky, sa už väčšina detí hrá spolu, zdieľajú aktivitu alebo komunikujú spolu, aby dosiahli nejaký cieľ.
Čo si môžete pri hre autistického dieťaťa všimnúť?
- Preferuje samostatnú hru takmer vždy (aj keď je vyzvané ostatnými k spoločnej hre).
- Neschopnosť alebo neochota pochopiť základné pravidlá danej hry.
- Zapájanie sa do činností, ktoré sa zdajú byť bezúčelné a opakujúce sa, napríklad otváranie a zatváranie dverí, točenie kolies na autíčkach a podobne.
- Zoraďujú hračky v rovnakom poradí znova a znova bez zjavného významu.
- Zjavná nedbanlivosť voči správaniu alebo slovám iných detí.
- Zjavná neschopnosť pochopiť základy symbolickej hry (vydávať sa za niekoho iného alebo predstierať, že hračka má ľudské vlastnosti atď.).
Vekom sa však môžu zlepšovať niektoré ich schopnosti a zručnosti. Niektoré z nich majú schopnosť naučiť sa pravidlá hrania hier. Keď sa to však stane, ich správanie je stále trochu odlišné od správania ostatných detí, avšak je väčšia pravdepodobnosť zapojenia sa do nejakej hry.
Akým typom hier sa deti venujú?
Deti sa bežne venujú šiestim hlavným typom hier, ktoré sa vyvíjajú postupne. Deti s autizmom môžu potrebovať pomoc v každej z týchto fáz.
1. Prieskumná hra - Pedstavuje obdobie, kedy deti skôr, ako sa začnú hrať s hračkami, tak ich skúmajú. Rodičia môžu modelovať tento typ hry a nabádať dieťa, aby skúmalo objekty okolo seba.
2. Hra „akcia – výsledok“ – Ide o hru, pri ktorej hračky potrebujú nejakú akciu, aby dosiahli požadovaný výsledok, napríklad stlačenie tlačidla na prehrávanie zvuku sirény na autíčku. Tento typ hry učí deti, že ich konanie má účinky, a dáva im pocit kontroly nad ich hraním. Je to tiež dobrá príležitosť naučiť dieťa, ako požiadať o pomoc a spoluprácu. Môžete sa napríklad striedať stlačením tlačidla, aby sa niečo spustilo, a striedavo ho znova stláčať.
3. Funkčné hranie – táto hra učí deti, ako sa hrať s hračkami a používať ich tak, ako boli navrhnuté, napríklad hračkársky telefón priloží dieťa k uchu alebo tlačí autíčko po zemi.
4. Konštruktívna hra – pri tejto hre deti niečo stavajú alebo vyrábajú. Zahŕňa to prácu na dosiahnutí nejakého cieľa, napríklad postavenie veže alebo nakreslenie obrázka. Niektoré autistické deti v tejto hre môžu dokonca vynikať. Rodičia môžu konštruktívnu hru podporiť tak, že dieťaťu ukážu, ako možno niečo vyrobiť či postaviť.
5. Fyzická hra – predstavujú ju hry, ktoré zamestnajú celé telo pohybom, môže ísť o behanie či loptové hry.
6. Predstieraná hra – ide o hru, kedy deti predstierajú nejaké situácie a používajú svoju predstavivosť. Patrí sem napríklad hra, že kŕmia bábiku, obliekajú sa ako superhrdina alebo kuchynská stolička je lietadlo. Táto hra sa objavuje u zdravých detí obyčajne okolo 2 rokov. Ide už o náročnejší typ hry. U autistických detí sa tento typ hry oneskoruje, no zvyčajne dospejú do štádia, že sú tejto hry schopné. Rodičia môžu podporiť tento typ hry tak, že budú predstierať nejaký príbeh spolu s dieťaťom, prípadne ďalšími členmi rodiny.
Ako autistickému dieťaťu môže pomôcť pri hre rodič?
- Posaďte sa pred svoje dieťa, aby sa na vás mohlo pozerať, komunikovať s vami a sledovať, čo robíte.
- Poskytnite dieťaťu na výber z dvoch alebo troch hračiek. Veľké množstvo hračiek ich môže zmiasť a vyvolať úzskosť.
- Pridajte sa k tomu, čo vaše dieťa robí, a nesnažte sa viesť hru. Opakujte a reflektujte jeho princíp hry.
- Povzbudzujte dieťa k hre, pokojne ho chyťte za ruku, položte ju na auto a potom auto spolu pohybujte po podlahe.
- Pochváľte dieťa, oceňte jeho snahu.
- Ak prejaví nezáujem alebo sa nudí je vhodné prestať alebo zmeniť činnosť.
- Môžete dieťaťu prehrať nejaké videá, na ktorých sa hrajú deti.
- Využite každodenné činnosti ako príležitosť na hru.
- Pomocou hry pomôžte dieťaťu rozvíjať každodenné zručnosti. Napríklad obliekanie bábiky alebo prezliekanie môže vášmu dieťaťu pomôcť naučiť sa obliekať.
Dôležité je sledovať svoje dieťa po celý deň a hľadať časy, kedy dieťa prejaví záujem o činnosť, hoci by sa vám to mohlo javiť ako všedné.
