Autistické deti majú sťaženú komunikačnú schopnosť. Je mnoho vecí, ktoré by nám mnohé z nich možno rady povedali.
Autistické spektrum alebo inak povedané aj pervazívne vývinové poruchy predstavujú populáciu detí aj dospelých, ktorí majú kvalitatívne zhoršené vzájomné spoločenské interakcie, spôsob komunikácie a prítomné je aj obmedzené, stereotypne sa opakujúce správanie, záujmy a aktivity. Ide o poruchu, ktorá môže mať mnoho podôb, stupňov, záleží od miery narušenia jednotlivých oblastí. U väčšiny prípadov je prítomný abnormálny vývin už od útleho veku. Na jednej strane môže ísť o úplne uzavretie dieťaťa pred svetom s neschopnosťou komunikovať, hrať sa a rozumieť bežným vnemom. Na druhej strane môže ísť o dieťa, ktoré má neprehliadnuteľné zvláštne správanie, ale disponuje veľmi dobrou komunikačnou schopnosťou a inteligenciou. Dôležité si je uvedomiť, že ide o vrodenú poruchu, ktorá je celoživotnou diagnózou a je neliečiteľná. Tieto deti nedokážu odkomunikovať svoje pocity a jasne nám povedať, čo chcú a čo potrebujú. Rodič autistického dieťaťa, jeho rodina a priatelia majú pred sebou neľahkú úlohu: spoznať a pochopiť dieťa. Čo by nám dieťa s autizmom povedalo, ak by to dokázalo?
1 | „Moje zmysly mi niekedy ubližujú.“
Intenzita zmyslového vnímania u týchto detí môže byť veľmi odlišná od bežného človeka. Obyčajné obrazy, zvuky, pachy, chute či dotyky, ktoré si bežný človek ani nemusí všimnúť, môžu byť pre tieto deti až bolestivé. Typickým prejavom je hyposenzitivita (nízka citlivosť) alebo hypersenzitivita (precitlivenosť). Už len obyčajný nákup v potravinách môže u nich vyvolať nadmerné úzkostné prípadne agresívne správanie. „Nerobím to naschvál, len sa snažím brániť.“
2 | „Reč chápem doslovne.“
Zabudnite na iróniu, sarkazmus, slovné hračky či dvojzmysly. Tieto deti nedokážu filtrovať, čo je v komunikácii dôležité a čo menej. Keď je informácii príliš veľa, môže to viesť k ich „preťaženiu“, kedy už nedokážu spracovať žiadnu ďalšiu informáciu. „Ak mi povieš vlečieš sa ako slimák nepochopím to, radšej mi povedz poď rýchlejšie.“
3 | „Aj ja som dieťa.“
Napriek tejto vývinovej poruche ide o dieťa, ktoré sa vyvíja, má svoje potreby, myšlienky, sny... Autizmus je súčasťou, ale nie je to jediná vec sama o sebe. „Ani ty a ani ja ešte nevieme, čo všetko môžem dokázať, pomôž mi rozvíjať sa vo všetkom a ver tomu, že to dokážem.“
4 | „Lepšie tomu porozumiem, ak to vidím.“
Deti s autizmom sú vo väčšine prípadov vizuálne orientované. Vizuálne pomôcky im dokážu uľahčiť a lepšie zvládnuť celé dni. Okamžité spracovanie informácii je pre nich náročné avšak informácie, ktoré sa dajú aj ukázať napríklad v podobe časového rozvrhu ich zbavuje stresu, keďže ho môžu mať pred sebou, riadiť sa tým a nemusia si všetko zapamätať. „Hovorené slová sú pre mňa veľakrát mätúce a nestačia mi. Ak mi to aj ukážeš a môžem to mať neustále pred sebou, budeme obidvaja menej frustrovaní a dokážem naplniť aj tvoje očakávania.“
5 | „Nekrič na mňa, radšej mi to povedz pomaly a jasne.“
Keď chceme niečo od nich musíme najprv získať ich pozornosť. Ubezpečiť sa, či dávajú pozor až potom im položiť nejakú otázku, prípadne dať inštrukciu. „Veľakrát, keď nereagujem na tvoj krik z vedľajšej izby nie je to preto, že ťa nepočúvam a som zlý, ale nerozumiem ti. Radšej poď za mnou a pomaly, jasne a pokojne mi to povedz.“
6 | „Potrebujem tvoju pomoc so sociálnymi interakciami.“
Deti s autizmom nechápu dostatočne správaniu iných ľudí, ani jeho význam a nevedia ho preto ani sami správne použiť. Svet, ktorý vnímajú ako jeden veľký chaos môže mať za následok vyhýbanie sa kontaktu s inými ľuďmi. Môže to potom vyzerať, že sa nechcú hrať s ostatnými deťmi. Dôležité je ich k tomu viesť, povzbudiť ostatné deti, aby sa s nimi hrali. „Pomôž mi naučiť sa, ako sa hrať s ostatnými, povedz im o mne a popros ich o to. Budem šťastný, ak sa budem môcť zapojiť do ich hier.“
7 | „Zisti, čo mi najviac vadí.“
Základným vybavením pre život s autistickým dieťaťom je trpezlivosť a empatia. Rôzne afekty, záchvaty hnevu a agresie sú reakciou na niečo, čo sa im nepáči a nevie nám to iným spôsobom dať najavo. Veľakrát pomôže si zapisovať situácie, prostredie, ľudí aj časy, kedy k nim dochádza. Ak sa zistia príčiny potom už je jednoduchšie im predchádzať. „Tieto záchvaty sú pre mňa oveľa desivejšie ako pre teba. Slovami to neviem povedať, tak reagujem takýmto spôsobom. Venuj sa tým signálom, ktoré ti dávam najavo.“
8 | „Miluj ma bezpodmienečne.“
Tak isto ako každá bytosť na svete aj dieťa s autizmom potrebuje lásku a byť milované. Možno tie emócie necíti tak, ako to cíti bežný človek, ale určite vie, kedy je milované a kedy nie. Dieťa za to nemôže, ono sa s týmto problémom nechcelo narodiť. Dôležité je pozerať sa na dieťa s autizmmom ako na niečo odlišné, ale v žiadnom prípade nie ako na neschopné. Zamerať sa na jeho silné stránky a rozvíjať ich. „Možno sa ti neviem pozerať do očí, neviem sa s tebou tak otvorene porozprávať, ale všimol si si napríklad, že ti nikdy neklamem alebo neodsudzujem ostatnýmch a som úprimný?“
