Deti a klamstvá. Jedného rodiča môžu rozrušiť, iný nad nimi mávne rukou. Prečo sa k nim deti uchyľujú a mali by sme sa pri nich znepokojovať?
Asi žiadny rodič sa nepoteší, keď zistí, že ho dieťa oklamalo. Klamanie dieťaťa sa rodičov vždy veľmi hlboko dotýka. Berú to ako istý prejav nedôvery a bezradne hľadajú odpovede na otázky „Prečo to robí?“, „Čo s tým mám robiť?“. Napriek tomu, že ide o normálnu a prirodzenú súčasť vývinu, predsa len v kútiku duše dúfajú, že ich dieťaťa sa to nebude týkať. V prvom rade je dôležité uvedomiť si , že je rozdiel medzi klamstvom a klamstvom. Vo všeobecnosti ide o sociálny jav, kedy podľa seba meníme skutočnosť tak, aby nám najviac vyhovovala. V každom prípade však musíme brať do úvahy vek dieťaťa a je dôležité rozlišovať rôzne formy detského klamania.
Klamanie vzhľadom na vek
Tak ako sa vyvíja osobnosť dieťaťa, tak sa vyvíja aj klamstvo, ktoré je jeho prirodzenou súčasťou. Prvé lži sa objavujú okolo tretieho roku, kedy si dieťa uvedomí, aká je podstata trestu. Zistí, že ak poruší nejaké pravidlo nasleduje trest, ktorý má nepríjemné dôsledky. Prirodzene sa tomu snaží vyhnúť a „zaklame“. Okolo štvrtého roku zistí, že skutočnosť je pre každého iná, to znamená to, čo vie dieťa nemusí vedieť aj rodič. V tomto období pochopí význam tajomstva. Dieťa v predškolskom veku je mnohokrát až neznesiteľne úprimné a pravdovravné. Hovorí a robí to, čo ho v momente napadne. Ako však dieťa spoločensky dospieva, zistí, že je pre dospelý svet oveľa prijateľnejšie, keď nepovie pravdu a občas zaklame. Dieťa sa tým pádom naučí byť menej úprimné.
U školáka má klamanie jasnú príčinu. Presne vie kedy nepovie pravdu a aj to prečo to robí. Veľakrát nechce sklamať rodiča a radšej zaklame, aby tak prispôsobil skutočnosť do ideálnej podoby.
Súčasťou dospievania je aj klamstvo. V tomto období sa tínedžer hľadá a mení sa. Hlavne túži byť slobodnejší a popri tom hľadá aj takéto jednoduché únikové cesty.
Zámerné a nezámerné klamstvo
Je veľmi dôležité rozlíšiť jednotlivé formy detského klamania. Je rozdiel medzi tým, keď dieťa niečo zapiera, chce sa vychvaľovať a tým, kedy to je už morálne neprijateľné, kedy ide o podvod a ku škode niekoho druhého. O zámernom klamstve môžeme hovoriť vtedy ak ide o snahu zabrániť seba a vlastnú vinu a tak získať prospech. K nezámerným klamstvám patrí:
- zbožná lož, kedy ide len o nejakú túžbu u detí, aby boli veci lepšie, ako sa zdajú v skutočnosti,
- obrana, dieťa sa tým snaží ochrániť seba a nie je schopné priznať, že urobilo niečo zlé,
- nutkavé klamstvo, kedy dieťa vie, že nehovorí pravdu, ale sám nevie prečo to robí,
- bájne klamstvo, kedy ešte nedokáže odlíšiť fantáziu od reality. Dieťa veľmi presvedčivo rozpráva neuveriteľné a priezračne vymyslené príbehy, kde vystupuje ako hlavný hrdinovia. Vníma to ako zábavu a zaujímavú hru.
Ako to riešiť?
1. Snažte sa pochopiť, prečo si dieťa vybralo klamstvo
Najdôležitejšie je pochopiť motív klamstva, teda pravú príčinu a následne s ňou pracovať. Mohol to urobiť z viacerých dôvodov: bojí sa trestu, nechce sklamať rodiča alebo ešte nedokáže odlíšiť fantáziu od reality. V prípade ak klame, lebo nemá dostatok informácií a vedomostí, tak mu ich poskytnite. Ak sa bráni a pritom využíva klamstvo treba mu vysvetliť, že tým sa situácia len zhoršuje a poskytnite mu alternatívne spôsoby riešenia. Ak ide o podvod, tak si zaslúži okamžitý trest, aby sa to neopakovalo. Niektoré veci sa nedajú vyriešiť dohováraním.
2. Posilňujte výhody pravdy
Najideálnejšie je, keď rodič dosiahne to, aby si dieťa uvedomilo, že klamanie je zbytočné. Dajte mu najavo, že lož má krátke nohy a klamstvo sa skôr či neskôr odhalí. Vysvetlite mu, že klamstvom nič nezíska, ba dokonca dostane dva tresty, jeden za samotné klamstvo a druhý za to, čo vyviedlo. Veľakrát stačí, keď dáte dieťaťu najavo, že viete alebo tušíte, čo sa stalo a že klamanie ako spôsob riešenia neschvaľujete.
3. Vyhnite sa klamaniu
Pre viacerých rodičov môže byť nemilým prekvapením to, keď si uvedomia, že dieťa len kopíruje ich vlastné správanie. Dieťa veľmi rado napodobňuje dospelých a práve preto, ak rodičia budú klamať, zapierať niečo a vymýšľať rôzne výhovorky, dieťa sa to ľahko naučí. Môže ísť o úplne banálne situácie ako napríklad „Povedz jej, že nie som doma“, ak rodič nechce s niekým hovoriť cez telefón.
Pri prevencií klamstiev je najviac osvedčeným spôsobom odhalenie a odstránenie potreby klamať. Dôležité je dieťa podnecovať k otvorenosti a viesť ho k tomu, aby si uvedomilo, že hoci niektoré činy môžu mať negatívne a bolestivé následky, za pravdu sa nikdy netrestá. Klamaniu sa však úplne vyhnúť nedá. Vhodné je však pravidelne ho uisťovať, že hovoriť pravdu sa oplatí. Najdôležitejšie je preto dbať na to, že ak sa u dieťaťa ojedinele vyskytuje klamstvo, nesmiete ho hneď označiť za klamára.
