Mnoho rodičov trápi otázka, kedy je ten správny čas premiestniť dieťa do vlastnej izby.
V každej rodine príde čas, kedy sa treba rozhodnúť o premiestnení dieťaťa do vlastnej izbičky a opustiť rodičovskú spálňu. Avšak na jednej strane sú rodičia, ktorí sa ho snažia naučiť spať samostatne hneď po narodení a na druhej strane stoja rodičia, ktorí s ním zdieľajú spálňu aj niekoľko rokov. Existuje viacero dôvodov, prečo spať s deťmi a aj prečo nie. Veľká väčšina rodičov považuje za samozrejmé mať svoje malé bábätko v prvých mesiacoch života v spálni rodičov. V tomto období je to pre matku aj celkom praktické. Skôr či neskôr však príde čas, kedy spoločné spanie začne byť nielen pre rodičov, ale aj ich dieťa pomerne obmedzujúce.
Kedy je ten správny čas?
Presťahovanie do vlastnej detskej izby vie byť pre dieťa veľkou psychickou záťažou. V rodine s jedným dieťaťom je vo väčšine prípadov samozrejmosťou, že dieťa spí s rodičom dovtedy, kým je dojčené. Avšak premiestniť ho hneď po ukončení dojčenia sa neodporúča. Môže to viesť k strate doterajšej istoty, ktorá môže vyústiť do nespavosti, desivých snov až nočných môr. Pri tejto pre dieťa významnej zmene treba byť určite trpezliví a nič neunáhliť. V prvom rade je dôležité neriadiť sa tabuľkami a štatistikami, ale brať do úvahy povahu dieťaťa. Dôležité je, aby dieťa malo možnosť spať u rodičov dovtedy, dokedy potrebuje. Bezprostredná blízkosť rodiča je najdôležitejšia hlavne v prvých dvoch rokoch života. Príčinou je úplné a prirodzené naviazanie dieťaťa na matku a v prípade oddelenia môže dieťa ľahko upadnúť do úzkosti zo separácie. Na druhej strane je potrebné brať do úvahy aj to, ako dlho to vyhovuje samotným rodičom. Veľakrát sa stane, že dieťa „vytlačí“ otecka do druhej izby a to môže byť začiatkom partnerských nezhôd, pri ktorej sa začnú od seba vzďaľovať. Po dvoch rokoch sa začína dieťa výraznejšie osamostatňovať, prichádza obdobie vzdoru, ktoré je dobré využiť k formovaniu samostatného priestoru, vrátane vlastnej detskej izby. Postupne sa môže naučiť zaspávať vo vlastnej posteli s citlivou pomocou rodiča. Najdôležitejšie je, aby mohlo aj po tejto zmene kedykoľvek prísť za rodičmi a načerpať pocit istoty a bezpečia. Niektoré deti chodia v noci za rodičmi aj v školskom veku a je to úplne v poriadku. Všetko záleží na povahe dieťaťa a trpezlivosti rodičov.
Ako dieťa pripraviť na vlastnú izbu?
Okrem toho, že si treba vybrať ten správny čas, je dôležité na to pripraviť aj samotné dieťa. Čo pre to môžete urobiť?
- Obľúbiť si detskú izbu – dieťa by malo najprv zažiť niekoľko príjemných chvíľ v novej izbe a spriateliť sa s ňou. Preto je vhodné, ak sa v nej začnete spoločne hrávať a využívať ju čoraz častejšie, napríklad na popoludňajší oddych.
- Zútulnite izbu podľa predstáv dieťaťa – spoločne si ju zútulnite jeho obľúbenými hračkami, plyšákmi. Aby sa tam dieťa cítilo dobre, dovoľte mu nech si pri zariaďovaní vyberie napríklad obrázky na stenu alebo obliečky do postieľky. Vlastný výber mu dodá pocit dôležitosti.
- Urobte z toho rituál - Po večeri a kúpeli ho vezmite priamo do izbičky, prečítajte mu obľúbenú rozprávku alebo mu spievajte. Sami najlepšie viete, čo na vaše dieťatko zaberá. Odíďte z izby ešte skôr, ako dieťa zaspí. Ak bude plakať, opäť sa k nemu vráťte a utíšte ho.
- Buďte trpezlivý a nepodliehajte očakávaniam – Dieťa sa dokáže vynájsť vo všetkom, a to aj vtedy, keď bojuje s vlastnými obavami. Je potrebné mu vysvetliť, prečo je dobré, ak sa naučí spať samo. Nepodliehajte vlastným očakávaniam a pripomínajte si, že každé dieťa je individuálne a potrebuje iný čas na prispôsobenie sa novej situácii. Koniec koncov každé dieťa skôr či neskôr pochopí, že rodičovská posteľ je pre troch ľudí primalá a spať vo vlastnej posteli je pohodlnejšie.
Prečo by malo spať dieťa samo?
- Čím je dieťa staršie, tým sa viac upevňuje aj jeho spánkový režim, ktorý je ťažké zladiť so spánkovým režimom rodičov.
- Zvyšuje sa kvalita spánku. Tým, že je dieťa čoraz väčšie potrebuje aj väčší priestor, aby sa mohlo pohodlne vyspať.
- Zvyšuje sa sebadôvera. Samostatné prekonanie strachu z tmy a strašidiel mu dodáva veľkú dávku sebaistoty, ktorá ho naučí spoliehať sa na seba a vlastnými silami prekonávať prekážky v živote.
- Deti sa rady chvália a porovnávajú sa s ostatnými. Tým, že sa dieťa začne chváliť, aké je už veľké a dokáže spať samostatne, dodá mu to pocit hrdinstva a zvýši sebavedomie.
- Samostatný spánok ho pripraví aj na dni strávené mimo domova.
Nielen spánok, ale aj vlastné súkromie sú pre život veľmi dôležité. Treba brať ohľad na deti, ale nezabúdať ani na potreby rodičov. Detská predstavivosť a fantázia sú nekonečné, tak prečo ich nevyužiť aj v príprave na samostatný spánok? Skúste deťom porozprávať o dobrých vílach, rozprávkových hrdinoch a verných anjelikoch, ktorí ich strážia a ochraňujú vo vlastnej izbe. Napokon je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a aj potreby sa u každého odlišujú. Preto je len na rodičoch, aby zhodnotili, čo je najlepšie nielen pre dieťa, ale aj pre celú ich rodinu.
