Pre každú rodinu je dôležité, aby si manželia pestovali dobrý vzťah. Ten totiž ovplyvní v značnej miere to, ako bude vyzerať celý život rodiny i budúcnosť detí.
Téma detského spánku je vysoko kontroverzná ako pre rodičov, tak i pre profesionálov. Čoraz viac detí má problémy so spaním a tak pribúdajú aj rôzne štúdie na túto tému. Zistenia niektorých sa vám môžu pozdávať viac, iné menej. Profesor psychológie a ľudského vývinu a pediater Douglas M. Teti vo svojom blogu tentokrát upozornil na štúdiu, ktorá pri spoločnom spaní brala do úvahy aj interakcie medzi rodičmi. Jej zistenia okrem iného hovoria o tom, že dlhodobé spoločné spanie s dieťaťom je často prejavom problémového vzťahu rodičov.
Štúdia Americkej psychologickej asociácie uverejnená v časopise Development Psychology nahliadla do manželských spální a zistila zaujímavú vec. Páry, ktoré spia s deťmi aj po viac ako šiestich mesiacoch od ich narodenia, častejšie zažívajú problémy vo vzťahu, u matiek sa vyskytuje depresia alebo slabá pomoc od partnera. Vedci zistili, že dlhodobé zdieľanie spálne s dieťaťom nemožno považovať za jednoznačnú príčinu týchto problémov, naznačuje však, že je znakom, že v takejto rodine sú prítomné problémy. Problém s partnerom je často dôvodom, prečo matky spia dlhodobo s bábätkom v jednej posteli či izbe.
Štúdia vychádza z jedinečného pozorovania 140 amerických rodín. Štyri kamery natáčali ich spálne jednu noc v piatich obdobiach života dieťaťa - počas prvého, tretieho, šiesteho, deviateho a dvanásteho mesiaca. Kamera sa však nesústreďovala len na bábätko, ale aj na rodičov a ich vzájomnú interakciu medzi sebou a dieťaťom.
V niektorých prípadoch matka a otec fungovali ako tím, boli výborne zorganizovaní, bábätko uložili spoločne do postele. To spalo často aj celú noc. V ďalších prípadoch zase rodičia nefungovali veľmi dobre, boli nezorganizovaní a objavovali sa znaky depresie matky. Niektoré bábätká čelili viacerým zdrojom stresu a často nespali dobre.
Bábätko často dostane vlastnú izbu, keď má pol roka
Spanie spolu s bábätkom je v mnohých domácnostiach úplne bežné. Podľa zistení tejto štúdie spí s bábätkom počas prvých mesiacov až 75 % párov. Vo veku šiestich mesiacov však mnohé rodiny presúvajú dieťatko do vlastnej izby.
Rodičia, ktorí mali v izbe či v posteli bábätko aj naďalej, mali často viacero rodinných problémov. To, ako rodičia spolu vychádzali, bolo horšie. Taktiež kvalita spoločných rozhodnutí ohľadne bábätka bola horšia a level rodinného chaosu bol vyšší. Rodičia mali v skutočnosti problém sústrediť sa na bábätko, kvalita starostlivosti oň bola nižšia a rodičia taktiež menej reagovali na problémy bábätka. Ukázalo sa, že vo všeobecnosti boli voči bábätku menej citliví. Na základe viacerých pozorovaní prišli vedci k záveru, že fungovanie rodiny vysvetľuje spanie bábätka, a nie naopak.
Predchádzajúce štúdie podporujú tento záver
Už štúdia v roku 2015 zistila, že matky, ktoré tvrdia že nemajú v partnerovi dostatočnú oporu a nemajú s ním dobrý vzťah, majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú spať spolu s bábätkom vo veku šiestich a viac mesiacov. Okrem toho, v rámci jednej konkrétnej skupiny ľudí, ktorí spia spolu s bábätkom, sa ukázala vyššia pravdepodobnosť prítomnosti symptómov depresie ešte pred šiestimi mesiacmi veku dieťaťa.
Záver tejto štúdie sa zhoduje aj s inou štúdiou tých istých vedcov z roku 2012, v ktorej sa pozreli na vzťah medzi symptómami depresie matky a toho, ako často sa bábätká v noci zobúdzajú. Na kamere sa ukázalo, že matky častejšie v noci budili deti, alebo k nim chodili keď deti spali, alebo keď boli hore, ale boli v pokoji. Snažili sa udržať svoje deti hore. Toto správanie sa u matiek v dobrom partnerskom vzťahu nevyskytovalo, ani po narodení dieťaťa, keď spalo prvé mesiace spolu s nimi.
Aké závery vychádzajú zo štúdií?
Z týchto štúdií vychádza niekoľko záverov. Za prvé, zlé spoločné rodičovstvo a chabé manželské vzťahy vedú k dlho trvajúcemu spoločnému spaniu s dieťaťom a zvýšeným symptómom depresie u matiek. Za druhé, matky, ktoré ukazujú známky depresie, majú tendenciu udržať svoje deti bdelé. Možnou príčinou by mohlo byť aj to, že problémy v partnerskom vzťahu vedú k silnejšiemu vzťahu s dieťaťom, a preto mamičky radšej trávia čas v noci so svojimi deťmi ako partnermi.
Spanie s bábätkom samo o sebe nie je problém
Zistenia z viacerých štúdií však netvrdia, že spanie s bábätkom by bolo problémom samo o sebe. Poukazujú na to, že zdravie rodinného systému môže zohrávať kľúčovú úlohu v tom, ako rodičia ovplyvňujú spánok dieťaťa z dlhodobého hľadiska. To, ako deti spia, nie je totižto ovplyvnené len kultúrou.
Celá štúdia podporuje tvrdenia, že to, ako rodina funguje, je ovplyvnené tým, aký je vzťah medzi rodičmi a ako zvládajú spoločné rodičovstvo. Ak je ich vzťah dobrý, a spoločné rodičovstvo funguje, deti sú šťastné, avšak ak nie, nie sú šťastní ani rodičia, ani dieťa.
Dôležité je, aby si manželské páry dokázali udržať kvalitné vzťahy už do samého začiatku a najmä vtedy, keď sa rozhodnú založiť si rodinu.
Ak rodičia chcú spať spolu s bábätkom, je dôležité, aby si zachovali rovnováhu a aby venovali pozornosť aj kvalite svojho partnerského vzťahu. Každý rodič by sa mal starať o svoj vzťah s partnerom rovnako ako sa stará o svoj vzťah s bábätkom.
