http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Zdrobneniny a maznavá detská reč u detí

Beáta Tancsáková
Autor článku
Foto: Bigstock
V prvom roku dieťa začína intenzívnejšie vnímať a napodobňovať komunikáciu. / Foto: Bigstock

Ako pôsobí na vývin detskej reči, ak rodičia používajú zdrobneniny a rôzne neštandardné výrazy?

 

Po narodení dieťaťa sa vyjadrovanie a slovná zásoba rodiča často zmení. Maznavé slová ako papáme, hrajkáme sa, búvame, ňu-ňu-ňu a ďalšie sa dostávajú do popredia a rodičia ich používajú takmer pri každom kontakte s dieťaťom. Existuje však skupina rodičov, ktorá je zásadne proti maznavej reči a na druhej strane sú tí, ktorí to priam zbožňujú a komunikujú len týmto spôsobom. Do akej miery a kedy to je prospešné?

 

Detská reč

Detská reč sa podstatne líši od reči dospelých, a to na všetkých jazykových rovinách. Jednotlivé roviny sa však vyvíjajú súčasne. Základnou podmienkou rozvoja reči je predrečové obdobie, v ktorom ide hlavne o porozumenie toho, čo hovoria dospelí. Dieťa reaguje na dospelého. Prvým signálom je ukazovanie na veci. Do prvého roka dieťa komunikuje prevažne len gestami, mimikou a vydávaním zvukov. Niekedy vo veku 12 až 18 mesiacov sa objavujú prvé slová, môže to však prísť aj o nejaký čas neskôr. Okolo 15 mesiacov by malo dieťa vedieť adekvátne použiť približne 15 slov, napr. mama, tata, havo, daj, pápá a podobne. Okolo dvoch rokov začína používať krátke dvojslovné vety. V období medzi 2. a 4. rokom si dieťa osvojuje základy gramatiky a slovná zásoba sa rozšíri do 1 000 slov. Dieťa si v tomto období vytvára vlastné, svojské slová. V 4 rokoch už tvorí gramaticky správne vety a ďalej sa rozširuje aj slovná zásoba.

 

Detské slová

Medzi detské slová, ktoré sú súčasťou ich reči patria všetky slová, ktoré sú produkciou dieťaťa, ale aj rodiča. Hlavne v rozhovore s deťmi sa používajú maznavé slová a zdrobneniny, ktoré sú príznačné pre deti. Ide o špeciálne detské výrazy, napr. bacať ako biť, búvať ako spať, havo ako pes a ďalšie. Sekundárne sa detské slová môžu použiť aj v akejkoľvek komunikácii, ktorá je kladne emocionálne zafarbená: v „komunikácii“ so zvieratami, rastlinami, medzi zamilovanými a pod. Nezastupiteľnú úlohu majú aj tzv. okazionalizmy. Ide o výrazy a pomenovania, ktoré sú charakteristické len pre istú rodinu, resp. pre niektorého z jej členov, napr. rúčatká ako ruky, hlavina ako hlava a podobne. Deti vyjadrujú kladné emócie najmä pri okazionálnom pomenúvaní blízkych osôb (pri rozhovore s mamou: „Ja som tvoj mojko a ty si môj tvojko“), zvierat a hračiek (krutichvostík – psík, chrobáčičko...). Existencia spomínaných okazionalizmov je teda dôkazom toho, že detské slová majú v sebe naozaj pozitívny emocionálny príznak a dospelí tieto slová nielen vyhľadávajú a používajú, ale aj sami tvoria v snahe vyjadriť tak svoj silný emocionálny vzťah k dieťaťu.

 

Aký vplyv má rodič na rozvoj reči dieťaťa?

Základom osvojovania všetkých schopností dieťaťa vrátane reči je napodobňovanie a vzor. Dieťa zrkadlí nielen správanie rodiča, ale aj reč. Vývin reči ovplyvňujú hlavne prostredie, v ktorom žije a samotní rodičia, s ktorými trávi väčšinu času. Čím je prostredie podnetnejšie a priaznivejšie, tým má dieťa väčšiu pravdepodobnosť pre zdravý a prirodzený rozvoj reči. Pri osvojovaní reči je asi najpodstatnejšia jazyková senzitívnosť rodiča. Je to schopnosť rozpoznať, v ktorom období jazykového vývinu sa dieťa nachádza a na základe toho prispôsobiť aj svoju reč. Pri komunikácii s dieťaťom by mal rodič iba postupne prechádzať k zložitejšiemu spôsobu vyjadrovania. Mal by sa vedieť prispôsobiť reči dieťaťa. Problém môže nastať vtedy, ak sa rodič pozabudne a prehnane používa zdrobneniny a infantilné slová, ktoré môžu brzdiť dieťa vo vývine. S príchodom prvého roka dieťa začína intenzívnejšie vnímať a napodobňovať komunikáciu. Tu je dôležité, aby aj rodič svoju reč upravil a prispôsobil. Najdôležitejšie je byť vzorom pre dieťa. Správnou výslovnosťou rozvíja rodič aj rečové schopnosti dieťaťa.

 

Čo by sa nemalo robiť pri komunikácii s najmenšími:

  • Prehnane využívať zdrobneniny a detské výrazy.
  • Čakať na to, že sa naučí hovoriť samo bez pomoci.
  • Nechať rozvoj reči na učiteľky v MŠ.
  • Porovnávať sa s inými rodičmi a deťmi.
  • Ignorovať riekanky a pesničky.
  • Bombardovať ho otázkami.
  • Zámerne šušlať.
  • Vynechať pohyb pri komunikácií.

 

Rodič by si mal položiť otázky:

  • Nepoužívam prehnane zdrobneniny a skomolené slovíčka?
  • Viem vynechať prílišné afektovanie pri komunikácii s dieťaťom?
  • Očakávam, že sa naučí hovoriť samo?
  • Neodďaľujem príliš dlho jeho kontakt s rečovým prejavom dospelých?
  • Ak sa s ním budem rozprávať bez prehnaných maznavých slov, to znamená, že ho ľúbim menej?

 

Pre správny rozvoj reči je najpodstatnejšie láskyplné prostredie so správnymi vzormi. Rodič by mal byť dostatočne vnímavý a poskytovať dieťaťu čas, pozornosť, trpezlivosť a lásku a to celý deň a každý deň. Nie je nič príjemnejšie ako spievať spolu s dieťaťom, hrať sa s ním, učiť ho spoznávať ľudí aj predmety v okolí, prezerať si spolu knižky a pritom sa rozprávať čo najviac.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Reč detí
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.