Ako komunikovať s autistickým dieťaťom

Autizmus je porucha, ktorú nemožno identifikovať pri narodení. Až postupne rodičia začínajú vnímať signály, že s ich dieťaťom nie je všetko v poriadku. Ako s takýmto dieťaťom komunikovať?

„Dieťa, ktoré má svoj svet“, tak nejako si väčšina z nás predstavuje autistov. Spočiatku vyzerá, že bábätko nepočuje, nedžavoce a takmer sa vôbec nesmeje. Rodičia sa mu venujú ešte viac, zahlcujú ho láskou a napriek tomu žiadna odozva. Porucha, ktorá sa v poslednej dobe stala obávaným strašiakom rodičov detí. Identifikovať ju v ranom veku však vôbec nie je také jednoduché. Rodičom teda neostáva nič iné ako sledovať jeho správanie a byť trpezliví, kým nedovŕši aspoň tretí rok. Od tohto veku je väčšia pravdepodobnosť, že sa porucha potvrdí alebo vyvráti.

Autizmus u detí

Autizmus je porucha vývinu, ktorú definuje abnormálny oneskorený vývin prejavujúci sa už v prvých troch rokoch života. Charakteristické sú abnormálne fungovanie v sociálnych interakciách, v komunikácii a prítomné je aj obmedzené, stereotypne sa opakujúce správanie. Táto porucha môže mať mnoho podôb, stupňov, záleží od miery narušenia jednotlivých oblastí. Na jednej strane môže ísť o úplne uzavretie dieťaťa pred svetom s neschopnosťou komunikovať, hrať sa a rozumieť bežným vnemom. Na druhej strane môže ísť o dieťa, ktoré má neprehliadnuteľné zvláštne správanie, ale disponuje veľmi dobrou komunikačnou schopnosťou a inteligenciou. Dôležité si je uvedomiť, že ide o vrodenú poruchu, ktorá je celoživotnou diagnózou a je neliečiteľná. Správny prístup, pochopenie, podpora, trpezlivosť a empatia však môžu výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa.

„Autistická triáda“

Spoločným znakom porúch autistického spektra (PAS) sú navonok pozorovateľné abnormality v troch oblastiach vývinu:
 

1. Sociálna interakcia – dieťa nerozumie emóciám iných ľudí a nedokáže na ne ani reagovať. Napriek tomu jeho emočné reakcie sú niekedy príliš intenzívne aj pri bežných podnetoch alebo naopak emočne nereagujú vôbec. Dieťa nevyhľadáva spoločnosť druhých, neudržiava očný kontakt a odmieta fyzický kontakt.
    
2. Stereotypné, opakujúce sa pohyby – pre tieto deti sú charakteristické motorické pohyby ako napríklad kývanie sa, chodenie po špičkách. Dôležité sú pre nich aj rituály, vykonávajú nejakú vec stále rovnakým spôsobom a narušenie vedie k neprimeraným a intenzívnym reakciám.
    
3. Komunikácia – reč u týchto deti môže byť výrazne oneskorená, ba dokonca môže úplne chýbať. Bez ohľadu na to tieto deti komunikujú minimum. Ich vyjadrovanie je vecné a tak isto chápu aj vyjadrenie toho druhého. Podobne chudobná je aj neverbálna komunikácia, nedokážu primeraným spôsobom používať mimiku a gestikuláciu.

Ako ich vychovávať a ako s nimi komunikovať?  

Cieľ výchovy dieťaťa s autizmom je rovnaký ako u bežného dieťaťa a to pripraviť ho na samostatný život. Na rozdiel od zdravých detí tu bežné výchovné postupy neplatia. Všeobecný návod na výchovu dieťaťa s autizmom ani neexistuje a to kvôli rozmanitosti symptómov. Existujú však odporúčania, ktorými je možné sa riadiť. Najdôležitejšie sú pochopenie, empatia a veľká dávka trpezlivosti.

Dôležité je dodržať zásady, ktorými sú:

1. Vytvoriť bezpečné prostredie a vymedziť priestory na špecifické činnosti.
    
2. Vytvoriť presný a pravidelný denný režim a prispôsobiť ho individuálnym potrebám a schopnostiam dieťaťa.
    
3. Komunikácia s dieťaťom by sa mala prispôsobiť jeho mentálnemu veku, úrovni porozumenia a rečovým schopnostiam.
    
4. Jeho schopnosti je potrebné rozvíjať využívaním skutočných vecí a v skutočných situáciách. Tieto deti nemajú vyvinuté symbolické myslenie.

Odporúčania pre komunikáciu s autistickým dieťaťom

• Na začiatku komunikácie ho oslovte menom, aby vedel, že hovoríte s ním.
• Tieto deti nedokážu filtrovať, čo je v komunikácií dôležité a čo menej, príliš veľa informácií nedokážu spracovať.
• Snažte sa hovoriť pomaly a pomenej.
• Robte prestávky medzi slovami, tým získa viac času na spracovanie informácie.
• Nedávajte mu naraz príliš veľa otázok.
• Pýtajte sa čo najkonkrétnejšie.
• Keď je úzkostný zapojte aj neverbálnu komunikáciu ( napr. očný kontakt).
• Pri komunikáciu využívajte aj vizuálne pomôcky ako napríklad časový rozvrh.
• Zabudnite na iróniu, sarkazmus, dvojzmysly.
• Všetko chápu doslovne.
• Trpezlivo rozvíjajte slovnú zásobu, tak ako aj u bežných detí
• Treba mu poskytnúť dostatočný priestor na reakciu, v prípade keď je zahltený ďalšími podnetmi môže  to spôsobiť vnútorný chaos s nárastom napätia a s rizikom úniku zo situácie (agresívne správanie).
• Komunikácia môže prebiehať aj inou formou ako je napríklad arteterapia, pomocou farieb, hudbou, hmatových vnemov a dotykov.

Autizmus nie je choroba, ale porucha, ktorú sa nedá liekmi ovplyvniť, avšak špeciálnou odbornou starostlivosťou a vzdelávaním je možné dosiahnuť výrazné zlepšenie kvality ich života. Ak sa u dieťaťa potvrdí autizmus, najlepšie čo môžete urobiť je obrátiť sa na odborníkov v tejto oblasti. Existujú rôzne špecifické organizácie a združenia, ktoré sa venujú autistickým deťom a veľmi radi vám pomôžu.