Máte doma malého zúrivca, ktorý hryzie deti či dospelých? Niektoré deti vedia rýchlo reagovať agresívne, keď sa nedeje všetko podľa ich predstáv. Ako si s tým poradiť?
Určite ste sa všetci stretli s deťmi, ktoré svoju mamu udrú, keď im niečo zakáže alebo s malými silákmi z pieskoviska, ktorí dajú iným deťom po hlave kýblikom, ak im okamžite nepožičajú autíčko. Rodičov vo väčšine prípadov znepokojuje, keď sa ich dieťa zrazu správa takto voči iným deťom alebo ich dokonca bolestivo hryzie. Čo s tým?
Zuby ako prirodzená zbraň
Keď sa prederú prvé zúbky, prichádzajú mnohé deti do fázy, kedy rady hryzú. Zo začiatku ide len o také skúšanie, čo všetko sa dá robiť novými zúbkami. Ak rodičia na tieto prvé pokusy pohryznutia reagujú obzvlášť prudko a predovšetkým promptne, deti rýchlo zistia, že takouto formou činnosti si získajú okamžitú a intenzívnu pozornosť. Zuby sú spolu s nechtami, prírodnými a prirodzenými zbraňami, takže použitie zubov či nechtov je prvým inštinktom, keď sa cítia ohrozené, prípadne niečo potrebujú.
Dôvody, prečo deti hryzú iných
- Prejav strachu – väčšina z nich prejaví svoj strach plačom, avšak sú deti, ktoré to dávajú najavo agresívnou formou.
- Frustrácia z určitej situácie – hlavne v neznámych situáciách nevedia ako reagovať a tento spôsob riešenia považujú za najlepší.
- Batoľatá a dojčatá niekedy hryzú, keď sú hladné.
- Dojčatá môžu hrýzť, keď im rastú zuby.
- Istá forma zábavy - deti uhryznú, rodičia zakričia a sú pre ne úžasná pištiaca hračka, hoci to už vôbec nie je zábava.
- Získanie pozornosti v akejkoľvek forme.
- Deti tiež môžu hrýzť, pretože sa im táto taktika v určitej situácii jednoducho pomohla. „Uhryzol som sestru, ktorá potom pustila hračku, ktorú som chcel“.
- Možno ich trápi nejaký problém a toto je spôsob, akým prejavujú svoju vnútornú bolesť. Aby ste ich pochopili, spôsobujú vám ju vo fyzickej podobe
V každom prípade však ide hlavne o spôsob, ako upútať na seba pozornosť a dúfajú, že ich niekto pochopí a pomôže im dostať sa z tejto situácie.
Aké sú možnosti riešenia?
Dôležité je nikdy nebrať takéto správanie na ľahkú váhu. Malé deti a predškoláci používajú telesnú agresivitu často z čírej bezmocnosti. Pretože sa ešte nenaučili, ako s inými nadviazať kontakt, pohryzú iné dieťa, aby mu signalizovali: „Chcem sa s tebou hrať!“. Tu musia rodičia dieťaťu stále znova a znova ukazovať, že to ide aj iným spôsobom. Ak dieťa podíde k rovesníkovi a bez zjavného dôvodu ho pohryzie alebo udrie, mali by rodičia ihneď zakročiť a povedať hlasné a prísne: „Nie!“ Potom mu ukázať, ako môže iné dieťa pohladiť, namiesto toho, aby ho bilo.
- Ukážte mu značky na pokožke - musí pochopiť, že je to veľmi bolestivé a nie je to prípustné rovnako ako bitie, škrabanie a iné prejavy násilia.
- Nereagujte rovnakou agresiou.
- Naučte ich, aby sa prejavili iným spôsobom. Keď ich niečo trápi, tak by sa najprv mali o tom s rodičmi porozprávať.
- Ideálne je nechať ich vybehať sa na voľnom priestranstve, zacvičiť si s nimi alebo ich nechať, aby voľne kreslili na papier to, čo preukazuje ich emócie.
- Iná alternatíva – v prípade ak sa hryzenie spája s vychádzaním nových zúbkov, tak im ponúknite novú alternatívu namiesto toho, aby hrýzli. Vždy, keď vás budú chcieť uhryznúť, rýchlo im dajte do ruky hryzadlo.
- Netrestajte! – tresty v podobe karhania, hryzenia alebo bitia nie sú príliš efektívne, ba dokonca majú opačný efekt v podobe väčšieho hnevu a stimulujú ich k tomu, aby hrýzli ešte viac.
Za hnevom a agresiou stoja vždy nesplnené potreby, malo by sa dieťa naučiť, že na to, aby bolo vypočuté, musí svoje priania vyjadriť iným spôsobom. Dôležité je preto dávať si pozor, aby sa agresia postupne nestupňovala a neprerastala aj do horších prejavov. Hryzenie môže byť len prvým stupňom nevhodného správania, tak je pre rodičov o to dôležitejšie, aby to čo najskôr utlmili.
