Úzkosť a strach nás sprevádzajú už od narodenia. Čoho sa po príchode na svet deti boja?

Úzkosť a strach prechádzajú behom života jedinca určitým vývinom. Pre každé vývinové obdobie je typické niečo iné, čo vzbudzuje strach u človeka.

 

Súvisí to s normatívnymi konfliktami a vývinovými úlohami daného obdobia. Vývinovo však nie je celkom jasné, odkedy začína dieťa prežívať strach a úzkosť ako pocity, ktoré sa odlišujú od bolesti a celkovej nepohody. Detský vek je ale najdôležitejším obdobím pre formovanie osobnosti človeka. Strach a úzkosť sú prirodzenou súčasťou života jedinca a významným spôsobom sa podieľajú na vzniku zdravého sebavedomia a osobnosti. Práve v tomto období sa vytvára aj základ pre schopnosť každého človeka vyrovnávať sa s problémami strachu a úzkosti aj neskôr v dospelosti.

 

Úzkosť a strach v prenatálnom období

Pre prenatálne dieťa je prvým svetom maternica jeho matky, ktorá mu poskytuje prvé milujúce, alebo, naopak, nehostinné prostredie. Milujúce prostredie v matkinom lone vytvára predpoklady na vytvorenie si dôvery, otvorenosti, ústretovosti a sebadôvery po narodení. Dieťa je s matkou prepojené pomocou krvnej chemotaxie, preto sú strachy a úzkosti prenášané na dieťa už aj v tomto štádiu.

 

Dieťa prichádza na svet...

• Po pôrode sa môže objaviť tzv. popôrodná trauma. Ide o úzkosť, ktorá je vyvolaná oddelením dieťaťa od matky. Dieťa je schopné pociťovať nepríjemnú tenziu už v ranom období. Navonok to dáva najavo plačom, krikom, dôležité je pre neho, aby matka bola schopná rozlíšiť príčinu a odstrániť ju. V tomto období ešte dieťa nie je schopné rozoznávať jednotlivé osoby a práve preto je dôležité, aby získalo pocit základnej dôvery. Vytvorenie tohto pocitu je nesmierne dôležitým predpokladom pre zvládanie situácií úzkosti a ohrozenia v ďalšom živote človeka.
• Do šiestich mesiacov je charakteristický úľakový reflex, ktorý sa považuje za predstupeň strachu. Najväčší pocit bezpečia v dieťati vyvoláva prítomnosť matky. Vytvára sa medzi nimi puto pomocou dotykových podnetov.
• Nedôvera z neznámych ľudí sa vyvíja okolo šiesteho mesiaca života, kedy si dieťa začína pamätať známe tváre, ktoré sú s ním v častom kontakte. Pri strate kontaktu sa začína objavovať existenčný strach, ktorý nedokáže samo odbúrať. Rodičia prostredníctvom telesného kontaktu, náklonnosťou, útechou a okamžitým uspokojením potrieb dieťaťa podporujú jeho zdravý vývin.
• Od tretieho roku života je prítomný aj strach zo straty fyzického kontaktu, keďže dieťa je od narodenia závislé na starostlivosti ostatných.
• Úzkosť z cudzích tzv. „úzkosť ôsmeho mesiaca“. Ide o úzkostnú reakciu na priblíženie sa neznámej osoby. Začína sa objavovať už okolo šiesteho a siedmeho mesiaca života dieťaťa a vrcholí medzi ôsmim a desiatym mesiacom jeho života. Táto reakcia sa postupne vytráca v priebehu druhého roku života.
• Medzi siedmim a dvanástym mesiacom sa objavuje separačná úzkosť, prostredníctvom ktorej reaguje dieťa na odlúčenie od matky. Separačnej úzkosti predchádza úzkosť z cudzích, ktorá signalizuje schopnosť dieťaťa odlíšiť matku od ostatných. Strach odlúčenia od matky vrcholí v období medzi 14. a 18. mesiacom života a postupne by malo skončiť v priebehu detstva.

 

prekročili sme dva roky...

• Strach zo záhuby - dieťa si uvedomuje svoje vlastné telo a začína sa o neho obávať. Každé poranenie môže u dieťaťa vyvolať úzkostnú reakciu. Najčastejším spôsobom vyrovnávania sa s týmto strachom je jeho prenesenie do hry.
• Od troch rokov sa môžeme u dieťaťa stretávať aj s fantazijnými strachmi. Rýchly rozvoj fantázie môže vyúsťovať do strašidelných predstáv a dieťa sa začína báť strašidiel, duchov a ostatných stvorení, ktoré vznikajú len v ich fantázii.

 

Predškolský vek

• Prechodné fóbie (napríklad fóbia z lekára), ktoré spravidla ustúpia v priebehu ďalšieho vývinu. V prípade, ak táto fóbia pretrváva, môžeme hovoriť o fóbickej úzkostnej poruche v detstve. Ide o strach z určitého špecifického predmetu alebo situácie, kedy stupeň úzkosti dosahuje extrém.
• Úzkosť spojená s narodením súrodenca - dieťa sa obáva, že jeho túžba „zbaviť sa súrodenca ako svojho súpera“ v boji o priazeň a pozornosť rodičov, ho dovedie k jeho odmietnutiu rodičmi a k trestom, čím sa úzkosť u dieťaťa ešte viac môže zvýšiť.
• V období 4. a 5. roku života dieťa ešte nemá predstavu o existencií odlišného pohlavia. Postupne zisťuje skutočnosť o existencii dvoch pohlaví a fakt vlastnej nemennej príslušnosti k jednému z nich. Táto odlišnosť a nevyhnutnosť vyrovnať sa s ním môže byť zdrojom silnej úzkosti.

 

Nástup do školy môže byť tiež zdrojom úzkosti

Vstupom do školy sa mení sociálny status dieťaťa, prechádza do sveta povinností, kde musí akceptovať istý režim a jeho voľnosť je v rámci vyučovania značne obmedzená. Tlak na prispôsobenie tak vytvára intenzívny konflikt medzi prianím zachovať voľnejší režim pre dieťa a snahou podriadiť sa požiadavkám školy. Tento konflikt môže byť zdrojom úzkosti a pri extréme odmietania dieťaťa všetkého spojeného so školou hovoríme o školskej fóbii. Čím je konflikt väčší, tým je vyššia miera úzkosti, ktorá môže mať negatívny vplyv na následný vývin dieťaťa.

 

Obdobie medzi deviatym a jedenástym rokom života je etapou počiatku pre strach zo smrti. Z hľadiska vývinu, v tomto období dieťa pochopí a príjme definitívnosť smrti. V súvislosti s týmto vývinom sa objavuje trúchlenie, ktoré v neprimeranom množstve môže viesť až k depresiám.

 

Aj dospelí majú svoje strachy

V období dospievania sú zdrojom úzkosti mimoriadne rozsiahle zmeny v somatickej oblasti, ktorého dôsledky majú výrazný vplyv na psychiku. Významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývin v tomto období, sú hormonálne zmeny, ktoré súvisia s nástupom činnosti pohlavných orgánov. Dochádza k rozvoju sekundárnych pohlavných znakov, ktoré  sú odlišné u mužov a žien. Tieto znaky sa líšia u každého človeka, a práve to môže byť zdrojom úzkosti. Ďalším zdrojom úzkosti je vývin vzťahov s opačným pohlavím, prvé skúseností v intímnej oblasti. V období adolescencie prichádza druhá fáza separačného procesu. Konflikt, ktorý vzniká medzi potrebou mladého človeka osamostatniť sa a obavami z neho, môže byť zdrojom silnej úzkosti.

V období dospelosti je najväčším zdrojom úzkosti obava z možnosti stať sa rodičom. Možnosť neplánovaného počatia je značným zdrojom úzkosti nielen pre mladých ľudí, ale aj pre ekonomicky slabšie zabezpečené rodiny.

 

V neskoršom veku sú úzkostné prežitky dôsledkom rôznych zmien v organizme, ktoré prinášajú pokles alebo stratu schopnosti plniť určité funkcie.

Kríza päťdesiatnikov, ktorá sa vyskytuje u mužov ako dôsledok nižšej výkonnosti. Odchod do dôchodku môže predstavovať ďalší zdroj úzkosti. Jedinec je nútený zásadne preorganizovať svoje životné aktivity. Výnimkou nie sú ani pocity zbytočnosti a nenaplnenosti.

 

Môžeme konštatovať, že úzkosť je prítomná v každom životnom období človeka. Vyhýbanie sa úzkosti znamená určité zastavenie vývinu. Môžeme ju teda chápať ako prirodzený a nevyhnutný fenomén, ktorý má svoje nezastupiteľné miesto v živote človeka,  ktorý nie je sám o sebe patologický. Najdôležitejšie je správne na ne reagovať hlavne pri deťoch. Na základe viacerých štúdií sa potvrdilo, že úzkostné poruchy sa začínajú najčastejšie v detskom veku a častejšie sa vyskytujú u žien ako u mužov.