Dobré priateľské vzťahy sú dôležitou súčasťou života. Dokázať vytvoriť priateľstvo a udržať ho, je schopnosť, ktorá je v našom živote kľúčová. Ako deti pri budovaní tejto zručnosti podporiť?
Priateľstvá v detskom veku vznikajú rýchlo, ale rovnako môžu mať aj rýchly koniec. Deti sa začínajú zaujímať o svojich rovesníkov okolo jedného roku. Prvé spôsoby zoznamovania sa bývajú častokrát „drsné“. Údery, pohryznutia, strkanie do druhého alebo ťahanie za vlasy. Dôvodom nebýva agresivita detí, iba neschopnosť riešiť konflikty a nadväzovať sociálne vzťahy. Prvé kontakty sa väčšinou odohrávajú na ihriskách, niektoré deti sa rady podelia o hračky, iné sa zase dokážu naťahovať donekonečna.
Prvé detské priateľstvá až v škôlke
Ozajstné a prvé kamarátstva sa deti učia nadväzovať až v materskej škole. Je to pre nich prvá významná sociálna skúsenosť. Materská škola predstavuje prostredie, ktoré je veľmi dôležité pre zdravý psychický vývin dieťaťa. Priateľstvá im pomáhajú uvedomiť si a vnímať svoje silné a slabé stránky. Zároveň je to veľmi dôležité pre budovanie sebavedomia a rozvoj osobnosti dieťaťa. Zisťujú, že s niektorými deťmi majú aj spoločné záujmy, záľuby. Rola rodičov je nezastupiteľná aj v tejto oblasti. Prítomnosť dospelej osoby im dokáže poskytnúť správny vzorec správania a naučí ich nebyť sebeckými, vedieť byť empatický, vcítiť sa do pocitov druhých a naučiť sa spolupráce.
Ako dôležitá je socializácia?
Človek sa rodí ako spoločenský tvor. Za normálnych okolností sa s pribúdajúcim vekom fyziologické potreby stávajú samozrejmosťou a čoraz silnejšou sa stáva potreba socializácie. Proces, ktorý je nevyhnutnou súčasťou života človeka a nesmierne dôležitý pre zdravý vývin dieťaťa. Socializácia má prirodzený priebeh a uskutočňuje sa postupne. Dieťa sa začleňuje do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v rodine, potom v malých sociálnych skupinách a napokon sa dostáva do celospoločenských vzťahov. Osvojuje si sociálne normy, vedomosti, návyky a postoje, učí sa spolupracovať a vcítiť sa do kože druhých. Dieťa sa postupne učí obhajovať svoju pozíciu a zároveň prijímať ostatných. Učí sa komunikovať a zdokonaľuje svoje sociálne zručnosti.
„Outsider“ alebo samotár
Deti sa najskôr hrajú len s tými, ktorí o hru s nimi prejavia záujem. V predškolskom a mladšom školskom veku začína mať priateľstvo ozajstnú hodnotu a deti si svojich priateľov vyberajú a vážia. Začínajú sa utvárať skupinky a môže sa stať, že niektorých medzi seba neprijmú. Dieťa sa tak stáva outsiderom. Často ide o deti, ktoré sú nadmerne citlivé, bojazlivé, úzkostné, plačlivé, majú nejakú chorobu alebo hendikep. Na druhej strane sú deti, ktoré sa rady hrajú osamote. Tieto deti sa jednoducho necítia dobre vo veľkom kolektíve a radšej sa hrajú samy, prípadne s jedným alebo dvoma deťmi. Medzi týmito dvomi typmi je podstatný rozdiel a určite to netreba brať na ľahkú váhu.
Tu sa dočítate viac o 4 štádiách priateľstiev u detí.
Ako pomôcť „outsiderom“?
- zistite príčinu vyčlenenia z kolektívu,
- podporujte jeho sebavedomie,
- pomôžte mu nájsť kamarátov inde,
- prihláste ho na krúžky podľa záujmu,
- stretávajte sa s rodinami, kde sú deti v rovnakom veku, prípadne aj s rovnakým problémom,
- buďte príkladom, zrkadlom,
- naučte ich nadväzovať kontakty a zvládať odmietnutia.
Dieťa ako samotár
Za samotára býva označované dieťa, ktoré sa hrá rado samo alebo má úzky okruh priateľov. Nie každé dieťa, rovnako ako dospelý, má rado veľké množstvo ľudí. Je dôležité, aby si dieťa vyberalo svojich priateľov samo, podľa vlastných skúseností a záujmov. Ak je dieťa spokojné, aj keď nie je súčasťou kolektívu, netreba na neho tlačiť a v žiadnom prípade ho do stretávania sa s inými deťmi nenútiť. Určite je dobré, aby sa dieťa zúčastňovalo krúžkov, záujmových aktivít a výletov. Všetko chce určitý čas, trpezlivosť. Dôležité je poskytnúť mu podporu, pochopenie, správne ho viesť a dávať nádej, že všetko bude dobré.
Ako pomôcť nadväzovať kontakty?
- od batoľaťa ho učiť na ľudí privykať,
- pravidelne sa stretávať s ľuďmi, rodičmi a ich deťmi,
- naučiť ho vedieť sa o svoje veci deliť,
- naučiť ho férovosti,
- dodávať mu odvahu,
- byť príkladom – ukážte mu, ako sa nadväzujú kontakty,
- posilňovať sebavedomie oceňovaním,
- podporujte aktivity, ktoré posilňujú spolupatričnosť.
Rodič by v procese socializácie dieťaťa mal hrať rolu poradcu a nie rolu vodcu. Naučiť sa nadväzovať kontakty v období detstva ovplyvní kvalitu týchto zručností aj v dospelosti.
V predškolskom a mladšom školskom veku ide väčšinou o hanblivosť, čo je v tomto období úplne normálnym javom. Keď však dieťa už dlhodobo nenadväzuje očný kontakt, je extrémne uzavreté, má záchvaty hnevu alebo plače, ak sú v jeho prítomnosti aj iné deti, je na mieste navštíviť odborníka, pretože to môžu byť varovné signály skutočného problému.
