Samovražedné myšlienky u detí a dospievajúcich

Foto: Bigstock
Aj deti a dospievajúci môžu mať samovražedné myšlienky. / Foto: Bigstock

Aj deti a dospievajúci môžu mať samovražedné myšlienky. Čo ich spúšťa a ako s nimi hovoriť na túto tému?

 

Každý sa niekedy cíti smutný, depresívny, vystresovaný alebo nahnevaný, najmä keď sa vyrovnáva s tlakom školy, priateľov či rodiny. Niektorí ľudia však môžu cítiť smútok alebo beznádej, ktorá nezmizne, spolu s myšlienkami na samovraždu. Samovražedné myšlienky nie vždy vedú k samovražednému správaniu, ale sú rizikovým faktorom pre samovražedné správanie. Smrť detí samovraždou je tragédia, ktorá má trvalý a hlboký dopad na rodinu, priateľov a väčšiu komunitu.  Mnoho ľudí verí, že deti nemajú vývinovú zrelosť na samovražedné myšlienky, pretože majú neúplnú predstavu o smrti. Pravdou však je, že vo veku okolo 9 rokov už veľa detí dokonale rozumie smrti aj samovražde. Bez ohľadu na to, či chápu dôsledky svojich činov, deti môžu považovať smrť za možnosť ukončiť svoju emocionálnu bolesť bez toho, aby plne pochopili konečnosť svojich činov. K nárastu samovražedných pokusov medzi deťmi a dospievajúcimi môže prispieť mnoho faktorov, medzi ktoré patrí nárast depresie u adolescentov, vystavenie sa zvyšujúcej sa miere samovrážd medzi dospelými v ich kruhu, vzťahy s rodičmi plné konfliktov a akademický stres.

 

Čo znamenajú jednotlivé pojmy?

Samovražedné správanie je konanie, ktorého cieľom je ublížiť si a zahŕňa samovražedné gestá, pokusy o samovraždu a dokonanú samovraždu. Samovražedné myšlienky sú myšlienky a plány o samovražde. Pokusy o samovraždu sú činy sebapoškodzovania, ktoré môžu mať za následok smrť, napríklad obesenie alebo utopenie. Samovražedné myšlienky nie vždy vedú k samovražednému správaniu, avšak sú rizikovým faktorom. Niekoľko faktorov zvyčajne interaguje predtým, ako sa samovražedné myšlienky stanú samovražedným správaním. Veľmi často je prítomná porucha duševného zdravia aj nejaká stresujúca udalosť, ktorá spúšťa toto správanie.

 

Najčastejšie spúšťače samovražedného správania

Depresia: Deti alebo dospievajúci s depresiou majú pocity beznádeje a bezmocnosti, ktoré obmedzujú ich schopnosť zvažovať alternatívne riešenia bezprostredných problémov.

Poruchy spojené s užívaním alkoholu alebo návykových látok: Užívanie alkoholu alebo drog znižuje zábrany voči nebezpečným činom a narúša predvídanie následkov.

Slabá kontrola impulzov: Adolescenti, najmä u ktorých je prítomná nejaká porucha správania. 


 

Riziko samovraždy môžu zvýšiť aj iné duševné poruchy a fyzické poruchy, ako napríklad schizofrénia, rôzne poranenie hlavy či posttraumatická stresová porucha. Rodičia, lekári, učitelia a priatelia môžu byť schopní identifikovať deti, ktoré by sa mohli pokúsiť o samovraždu, najmä tie, ktoré v poslednom čase zmenili svoje správanie. Deti a dospievajúci sa často zverujú len svojim rovesníkom, ktorých treba dôrazne nabádať k tomu, aby nedržali tajomstvo, ktoré by mohlo mať za následok tragickú smrť. Deti, ktoré majú samovražedné myšlienky, ako napríklad „prial by som si, aby som sa nikdy nenarodil“ alebo „chcel by som zaspať a už nikdy sa nezobudiť“, sú ohrozené, ale aj deti u ktorých sa objavuje sociálne stiahnutie, zjavne zhoršené známky. Sú to signály, že niečo nie je v poriadku.   

 

Ako hovoriť so svojimi deťmi o samovražde?

Hovoriť o samovražde môže byť ťažké, ale nevyhnutné. Rozprávať sa s deťmi o samovražde je dôležité z mnohých dôvodov, no čo je najdôležitejšie, pomáha rozptýliť rôzne dezinformácie.

 

Deti v predškolskom veku 

Ak sa naozaj malé deti pýtajú na samovraždu je dôležité odpovedať stručne a výstižne. Odporúča sa s nimi porozprávať o niekom, kto spáchal samovraždu, ako pri akejkoľvek inej chorobe. Používajte jasné a stručné slová. Vyhýbajte sa detailom, povzbudzujte k otázkam a pocitom a akceptujte ich reakciu na novinky. Niektoré deti budú plakať, zatiaľ čo iné sa budú zdať ľahostajné. Obe reakcie sú v poriadku a normálne. Malé deti nechápu, že smrť je trvalá a môžu mať napríklad aj starosti o to, aký je to pocit byť pochovaný v rakve alebo spopolnený. 

 

Školský vek 

Deti v tomto veku vedia pochopiť, že smrť je trvalá a že človek, ktorý zomrel, sa už nevráti. V tomto veku je dôležité zdôrazniť smútok zo smrti a poskytnúť im podrobnosti, ktorým budú rozumieť. Môžete im vysvetliť, že tento čin bol spôsobený chorobou nazývanou úzkosť, depresia, závislosť alebo trauma. Dajte im vedieť, že tieto choroby sú vo väčšine prípadov liečiteľné, no pre niektorých môže byť duševná choroba smrteľná. Skvelý spôsob, ako začať rozhovor o duševnom zdraví, je diskutovať o emóciách. Nikdy nie je príliš skoro hovoriť o pocitoch.

 

Adolescenti

Stredoškoláci sa stretávajú s mnohými veľkými emóciami a pravdepodobne počuli niekoho hovoriť o depresii alebo samovražde, alebo sa možno osobne stretli s duševným ochorením. Opýtajte sa ich, čo vedia o samovražde. Zbierajte informácie, prezentujte fakty a vyvracajte všetky mýty, ktoré možno počuli, vrátane myšlienky, že tí, ktorí si berú život, sú sebeckí a slabí. Odpovedajte na otázky, ktoré môžu mať, bez hanby, posudzovania alebo strachu. Je tiež dobrý nápad pomôcť dospievajúcim prísť s plánom toho, čo povedia alebo urobia, ak sa v ich spoločenských kruhoch objaví téma samovraždy. Naučte ich, že najlepším spôsobom, ako podporiť svojho priateľa, je požiadať o pomoc dospelého, aj keď to znamená ísť proti želaniu ich priateľa. Vždy im pripomeňte, že ak sa niekedy ocitnú v takejto pozícii, je k dispozícii pomoc.

 

Vo všeobecnosti by sa rodič mal znepokojovať, ak sa zmenila nálada detí, ak sa ich výkon v škole zhoršil, ak majú problémy s kamarátmi alebo ak majú nechutenstvo či poruchy spánku. Ak začnú hovoriť o smrti a hovoria, že život je príliš ťažký, alebo ak si myslia, že ľuďom by bolo lepšie bez nich, alebo už nechcú ďalej žiť, vtedy je čas okamžite požiadať o pomoc.

Čítajte viac o téme: Smrť, Duševné zdravie
Zdieľať na facebooku