Prváčikovia z pohľadu školskej psychologičky

Nástup dieťaťa do prvého ročníka je veľká zmena pre rodičov a najmä deti.
Nástup dieťaťa do prvého ročníka je veľká zmena pre rodičov a najmä deti. / Foto: Bigstock

Nástup dieťaťa do prvého ročníka je to veľká zmena pre rodičov a najmä naše deti. Dopoludňajšie hranie sa zmení na sedenie, väčšinou v tichosti a sústredenie. Prichádza veľmi veľa nového. Nové priestory, nová osoba, s ktorou dieťa trávi pol dňa, ďalšia nová osoba v školskej družine, nový kolektív, množstvo nových úloh, množstvo nových povinností, nový systém celého dňa a s tým všetkým spojený aj nový prístup rodičov a okolia. Na šesť ročné dieťa celkom dosť nového naraz. Samozrejme všetci sme to prežili a sme tu. To však neznamená, že to naozaj nie je veľká zmena.

 

Pamätáte si ešte svoje pocity čerstvého prváčika? Pamätáte si svoj prvý školský deň? Pamätáte si spolužiakov, pocit z pani učiteľky, zo všetkého toho nového. Tešili ste sa? Boli ste v strese? Najradšej by ste ušli alebo sa niekam schovali či vrátili do škôlky? A čo úlohy, ktoré ste denne robili? V družine či po večeroch doma v kuchyni za stolom? S mamou alebo otcom? Ako sa chovali? Boli chápaví a trpezliví? Nezabudnite na spomienky, ktoré sa vám teraz vrátili. Majte ich na pamäti vždy, keď sa pozriete na svojho malého prváčika.  Pochopenie a empatiu od vás potrebujú viac,  ako neustálu kontrolu, kritiku, náhlenie a porovnávanie.

 

Fotoarchív Z.B.Bola som zvedavá na pohľad z trochu inej strany a tak som sa porozprávala so školskou psychologičkou zo ZŠ Novomeského v Trenčíne, Mgr. Zuzanou Bohušovou.

 

Ako sú na tom prváci z pohľadu samostatnosti a sústredenosti?

Je to veľmi individuálne. Mnoho rodičov razí cestu premotivovanosti, vnášajú do detského sveta príliš veľa podnetov a aktivít na to, aby ich dieťa stihlo spracovať, no neuvedomujú si, že detský mozog a osobnosť dieťaťa prechádza určitým osobitým zrením a vývinom a to, že chceme niečo (častokrát umelo) urýchliť, nemusí byť pre dieťa v konečnom dôsledku prospešné. Ak však rodič prejaví dieťaťu dostatok dôvery, verí v jeho sily a úsudok, je na dobrej ceste k formovaniu samostatnosti a zodpovednosti u dieťaťa. Významnú úlohu pre prváka zohráva zvládnutá komunikácia a sociálna interakcia s učiteľom a so spolužiakmi. Pri dobrej adaptácii na školu zohráva úlohu schopnosť koncentrovať sa na nejakú činnosť aspoň 10 minút. Častým problémom pre prváka môže byť práve samostatnosť, z dôvodu neustáleho dohľadu nad všetkým zo strany rodičov. Rodičia môžu k samostatnosti a zodpovednosti prispieť práve tým, že nebudú prvákovi baliť školskú tašku namiesto neho, ale spolu s ním. Dieťa si tak uvedomí, že sú to práve jeho veci, za ktoré má zodpovednosť a tým nadobudnúť prehľad o tom, čo všetko v taške má.

 

Aké najčastejšie problémy podľa Vás deti zdolávajú v prvom ročníku?

Už spomínaná samostatnosť s príchodom do školy býva často kameňom úrazu, obzvlášť ak neraz vidím rodičov ako po vyučovaní zapisujú a fotia do mobilu úlohy z tabule, obliekajú deti v šatni, aby im „pomohli“ a urýchlili tak proces odchodu, robia za svoje deti činnosti, ktoré by mali zvládať už samé. Taktiež z roka na rok prichádzajú do škôl deti s mnohými vedomosťami, ale s horším správaním. Nekontrolovaný prístup k internetu ich svet obohacuje o mnoho informácií, no deti si často s nadobudnutými informáciami nevedia dať rady. Na jednej strane je informáciu mať, na strane druhej byť na ňu pripravený, spracovať ju a pochopiť. Rozprávajme sa s deťmi o ich živote, o prežívaní a o tom ako vnímajú svet, zaujímajme sa o nich a dajme im ako rodičia možnosť spýtať sa čokoľvek, s čím si nebudú vedieť samy poradiť, v čom majú nejasnosti.

 

Ako sú na tom prváci s empatiou a inými sociálnymi zručnosťami, ktoré sa rozvíjajú najmä výchovou v domácom prostredí?

Pre každé dieťa je normálne a prirodzené práve to, čo zažíva doma. Na rozvoj emocionálnej inteligencie u detí má vplyv viac oblastí. Zjednodušene môžeme povedať, že ide o schopnosť vychádzať dobre so sebou samým a s ľuďmi okolo seba. Správna identifikácia a rozoznávanie emócií, pomenovávanie a vyjadrovanie pocitov, hrá v živote každého človeka významnú úlohu.  Pre samotné dieťa je prínosné učiť sa škálovať a deliť na drobné svoje emócie, teda nielen „mám sa dobre alebo zle“, ale cítim radosť, úspech, prekvapenie, hnev, trápenie, atď.. Keď sa naučí svoje pocity pomenovať, urobilo prvý krok k tomu, aby sa ich naučilo aj ovládať skôr, ako sa mu vymknú spod kontroly. Ide o zložitý proces, ktorý však lepšie zvládnu až staršie deti.

 

Stretávate sa s postojom, že keď dieťa nastúpi do školy, dieťa vychováva najmä škola? Čo si o tom myslíte?

Výchova dieťaťa začína už v prenatálnom období života jedinca. Všetko podstatné v oblasti vzťahov a vzťahových väzieb sa v živote každého človeka odohrá v prvých 3 rokoch života. Aby však bola výchova úspešná, rodičia majú dávať dieťaťu najavo svoju bezpodmienečnú lásku, zaujímať sa oň a zároveň nastaviť hranice. Určite som sa už stretla aj s názorom typu „ja so svojím dieťaťom doma problém nemám, to vy ho tu nezvládate“. Zväčša ide o prípad, kedy je dieťa doma príliš zošnurované a pod vplyvom strachu napäté, nesmie sa prejavovať a byť samé sebou, pod taktovkou prísnej trestajúcej výchovy rodičov. Neraz sa stane, že si rodičia zamenia pojmy autorita a strach, čo môže vyústiť v rôzne nežiadúce prejavy správania dieťaťa, akonáhle sa dostane spod „vplyvu“ takýchto rodičov. S príchodom dieťaťa do školy sa začína návrat do školských lavíc aj pre rodičov. Spoločné borenie sa so starosťami a úspechmi, ktoré dnešné deti vyžadujú a potrebujú má na ich výkon nemalý vplyv. Rodič by mal byť pre svoje dieťa bezpečnou základňou plnou správnych príkladov a lásky.

 

V prípade, že sa vyskytne nejaký problém s dieťaťom, ktorý si žiada Vašu odbornú pomoc, sú rodičia ochotní spolupracovať?

Spolupráca rodičov so školským psychológom býva rôzna. Veľmi závisí od osobnosti rodiča, spôsobu podania problémovej situácie, ochoty prijať pomoc, prípadne od ponuky možností, ktoré má rodič na výber. Žiadne dieťa nie je zlé, má iba svoje dôvody, ktoré ho nútia prežívať situácie a konať tak, ako koná. Deti, rovnako ako dospelí, majú svoje strachy a úzkosti, svoje potreby. Bojujú a vyrovnávajú sa s tlakom, ktorý je na ne kladený. Dieťa vždy len reaguje na vzniknutú situáciu a snaží sa ju spracovať. Niektorým rodičom by prospelo prijať svoje dieťa také, aké je, mať ho rado bezpodmienečne, nielen keď prinesie domov jednotku alebo keď sa správa podľa našich predstáv a ideálov. Rozvíjať v dieťati potenciál, podporovať ho v tom, v čom je dobré a výnimočné a nie tlačiť naň v tom, v čom ho chceme mať dobré my.

 

Čo je presne náplňou práce školského psychológa a kde končia jeho právomoci?

Venujem sa psychologickému poradenstvu v sociálnych vzťahoch, od čoho sa ďalej odvíja mnoho iných sfér v živote každého človeka. Značnú časť mojej práce tvoria podporné rozhovory s deťmi, ktoré prídu dobrovoľne a chcú sa porozprávať o niečom, čo ich trápi, prípadne čo by chceli zmeniť, alebo len tak. Mnoho detí je vďačných za pochvalu a u mnohých vidím, že majú problém s jej prijatím, čo je veľká škoda. Nemyslím si, že je potrebné a vhodné chváliť dieťa za každý jeho čin, ale je veľa takých detských úsilí, ktoré si našu pozornosť a pochvalu zaslúžia.  Bez nej nie je možné vybudovať v deťoch zdravé sebavedomie. Práca školského psychológa spočíva vo vykonávaní odbornej činnosti v rámci orientačnej psychologickej diagnostiky, individuálneho, skupinového alebo hromadného psychologického poradenstva, psychoterapie, prevencie a intervencie k deťom a žiakom s osobitným zreteľom na proces výchovy a vzdelávania v školách. Na záver nemožno opomenúť ani poskytovanie poradenstva a konzultácií zákonným zástupcom detí a pedagógom.

 

Ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom za tých pár mesiacov od zápisu, aby im uľahčili nástup do školy?

Tento školský rok je zápis prvákov posunutý až na apríl a to z dôvodu, že práve tento posun môže umožniť zlepšenie vývinového stupňa u dieťaťa, čo im dáva možnosť úspešne si osvojiť školské povinnosti. Rodič pripraví dieťa na školu najlepšie tým, že ho na ňu pozitívne naladí. Zastrašovanie typu „len počkaj, v škole ti nastane iný/tvrdý režim“ by rodičia vysloviť ani nemali. Motivujme dieťa k tomu, že sa naučí čítať a písať, že bude môcť napísať list komu bude chcieť. Veľa nového sa naučí o prírode a zvieratkách a tiež, že stretne veľa kamarátov, ktorých už niektorých pozná aj zo škôlky.

Zdieľať na facebooku