8.6.2021 - O závažných zisteniach z prieskumu učiteľov, ktorý sa zameral na duševné zdravie a wellbeing slovenských učiteľov v školskom roku 2020/2021, sme sa rozprávali s Kornéliou Ďuríkovou, školskou psychologičkou a predsedníčkou Konvalinky – Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie.
Rozhovor si môžete vypočuť aj vo forme podcastu.
Výsledky prieskumu Teacher Wellbeing Index Slovakia 2021 si môžete pozrieť aj TU.
Veľa sa hovorilo za posledný rok o tom, že deti, tínedžeri a rodičia prežívali obdobie pandémie ťažko. Bolo to podobné aj u učiteľov? Čo ukázal spomínaný prieskum medzi učiteľmi?
Potvrdilo sa, že aj pre učiteľov to bol veľmi náročný rok a spomínaný prieskum priniesol viacero závažných zistení, ktorým by sme mali venovať zvýšenú pozornosť.
Skús načrtnúť, o aké zistenia ide. Čo ťa prekvapilo?
Prekvapilo ma tam viacero vecí. Spomeniem napríklad, že 95 percent učiteľov uvádza, že sú v nejakej miere vystresovaní, vysoké percento učiteľov uviedlo, že sa cítia vyčerpane tento školský rok a tiež sa cítia viac vyčerpane oproti predchádzajúcim školským rokom. Veľké množstvo učiteľov tiež prezradilo, že uvažovalo nad odchodom z profesie. A boli tam aj ďalšie závažné zistenia.
Hovoríš, že vysoké percento učiteľov uvažuje o odchode z profesie. Vieme, že učiteľov je naprieč Slovenskom nedostatok. Ako tieto pocity učiteľov interpretovať, čo to v praxi reálne znamená?
Vieme, že približne 50 percent učiteľov zvažovalo v tomto školskom roku odchod z profesie, čo je naozaj veľmi vysoké číslo. Uvidíme v najbližších mesiacoch, či dôjde k nejakému odlivu učiteľov z profesie. Osobne si myslím, že nie, lebo podobné prieskumy sa realizovali aj v zahraničí, napríklad v Británii či Amerike, a tiež tam vysoké percento učiteľov uvažovalo o odchode z profesie, no zatiaľ sa to nenapĺňa. Myslím si, že podobná situácia nastane aj na Slovensku. Napriek tomu je pre nás táto informácia veľmi dôležitá. Naznačuje nám, že niečo nie je vo vnútri tejto profesie v poriadku a učitelia sa kvôli tomu trápia.
Na trhu momentálne vzhľadom na nedostatok pracovných miest asi nie je také jednoduché zmeniť profesiu. To je asi tá najväčšia brzda, čo učiteľov v systéme udrží. Čo boli tie najzávažnejšie dôvody, ktoré učitelia uvádzali, a priviedli by ich k takémuto kroku?
Hlavné dôvody uvádzali napríklad neustále zmeny v školstve. Učitelia cítili, že nemajú pokoj, aby mohli vykonávať svoju profesiu. Vysoké percento týchto učiteľov uvádzalo, že sa cítia psychicky veľmi vyčerpaní. Taktiež uvádzali, že je za tým hľadanie rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom. Ďalšími dôvodmi boli plat a nedostatok uznania v profesii učiteľa.
Nedostatok uznania je dlhodobým problémom a v prieskume sa umiestnil dokonca na prvom mieste.
Nedostatok uznania je v tejto profesii naozaj dlhodobý problém. Nedostatok uznania a rešpektu je pre učiteľov zároveň hlavným zdrojom stresu. Ale v zdrojoch stresu nám vyšli aj ďalšie zaujímavé informácie.
Aké napríklad?
Učitelia uviedli, že k hlavným zdrojom stresu patrí komunikácia s rodičmi. Veľmi vysoké percento prezradilo, že sú to aj zlé medziľudské vzťahy v pedagogickom zbore alebo s vedením školy. Čiže ukazuje sa, že medziľudský rozmer je v školách problém a niečo sa v ich vnútri deje. Ďalej sú pre učiteľov stále príčinou stresu aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pre mňa tiež bolo zaujímavé, že ich stresuje aj vlastný perfekcionizmus.
Asi sa v období pandémie necítili pri vyučovaní úplne komfortne, neovládali technológie a nedokázali preto viesť svoje hodiny 100-percentne v porovnaní s tým, keby mali žiakov v škole. Narážali na tento problém a to ich potom frustrovalo?
Môže to byť aj takáto interpretácia, no nevieme to na 100 percent. Ale môžeme uvažovať aj týmto smerom. Ukázalo sa, že učitelia jednoducho nemali tento školský rok pod kontrolou.
Vráťme sa ešte k tým medziľudským vzťahom. To je veľmi významné zistenie, že nefunguje komunikácia s rodičmi. Pokiaľ viem, tak počas pandémie rodičia omnoho intenzívnejšie komunikovali so školami. Myslíš si, že sa to vyeskalovalo nejakým negatívnym smerom alebo ako sa na to pozrieť, že komunikácia s rodičmi nie je dobrá?
Ono sa len ukázalo to, čo tu dlhodobo je. Dištančné vzdelávanie len viac poukázalo na tento problém. Atmosféra v škole, klíma, kultúra, ja tomu zvyknem hovoriť ‘duša školy‘ , tak tam niekde je nejaký problém. Hovorím o vnútre školy. Je to niečo, čo nevieme ľahko uchopiť a rýchlo vyhodnotiť testami, číslami, známkami či hrubými dátami. Škola je veľmi interaktívne, dynamické a spoločenské prostredie. Existuje tu spleť vzťahov. Pôsobia tu ľudia s rozličnými názormi, postojmi, životnými skúsenosťami. Uchopiť túto komplikovanú sieť, pracovať s ňou si vyžaduje veľa energie a zručností. Myslím si, že nevenujeme tejto téme dostatočnú pozornosť. Možno by tomu pomohlo, ak by sa obe strany pozreli na veci aj z iného uhla pohľadu. Ale v tomto, paradoxne, pandémia aj pomohla a rodičia mali možnosť nahliadnuť trošku do profesie učiteľa. Mali by sme si z toho vziať aj ponaučenie, že rodič by mal zostať rodičom a učiteľ učiteľom. On vie, akým spôsobom sa má dieťa vychovávať a vzdelávať v prostredí školy. On má tú expertízu, znalosť. Je to profesionál. Zároveň je veľmi dôležité uvedomiť si, že máme spoločný cieľ a ním je dieťa. Obe strany chcú rovnaký výsledok – aby dieťa bolo múdre, vzdelané, dobre vychované, aby z neho vyrástol šikovný a schopný človek. Je dobré vedieť, že máme spoločný cieľ a každý z nás má pri tom svoje miesto. Preto je dôležité, aby sa naučili tieto dve strany spolupracovať. Učitelia by sa mohli viac otvoriť rodičom a načúvať im a rodičia zas chápať viac učiteľov a dôverovať im.
Keď sa ešte pozrieme na medziľudské vzťahy, vzťahy medzi kolegami, na klímu v škole, to sa tiež ukázalo ako jeden zo stresorov.
Vzťahy v pedagogickom zbore a s vedením školy sa ukázali tiež ako veľké stresory. Považujem to za najdôležitejšie zistenie, pretože škola by mala byť zvnútra silná a v jej vnútri by mala fungovať vzájomná podpora. To, že tu existujú vzťahové problémy nám ale naznačujú aj ďalšie výsledky prieskumu. Pýtali sme sa napríklad učiteľov, do akej miery sa ich škola zaujíma, ako sa cítia, akú majú podporu v škole, alebo do akej miery môžu hovoriť o svojich psychických problémoch alebo o téme duševného zdravia. Až 50 percent učiteľov uviedlo, že ich škola sa nezaujíma o to, ako sa cítia, čo prežívajú alebo ako by im vedela pomôcť po psychickej stránke. Vysoké percento uviedlo, že sa nedokážu alebo nemôžu zdôveriť so svojimi problémami v škole.
Prečo sa nezdôveria?
Najčastejšie dôvody boli, že o svojich problémoch v škole nehovoria alebo že práve ľudia v škole sú zdrojom ich problémov. Prípadne uvádzali, že by to ukázalo nejakú ich slabosť alebo by ich to vykreslilo v nie dobrom svetle. Ukazuje sa teda, že téma psychickej podpory a duševného zdravia je v školách slabá. Paradoxne sme sa dozvedeli, že podpora duševného zdravia a wellbeingu je pre učiteľov veľmi dôležitá. Uviedlo to až 99,4 percenta učiteľov, teda takmer 100 percent.
Odkiaľ by mala pochádzať tá intenzívna podpora duševného zdravia v školách? Kto by mal byť nositeľom tejto témy na ich pôde?
Myslím si, že bez podpory vedenia školy to nejde. Riaditeľ by mal byť človekom, ktorý dá priestor tejto téme a uvedomí si, že je dôležité, aby sa venovala pozornosť duševnému zdraviu a wellbeingu učiteľov. Agentmi tejto zmeny alebo nositeľmi týchto informácií, formy a podoby zvládania stresu, vyčerpania, zlepšenia medziľudských vzťahov môžu byť aj školskí psychológovia, lebo nie každá škola má vlastného psychológa. Tu by som sa prihovorila, aby každá škola využila šancu mať školského psychológa. Školskí psychológovia môžu byť ľudia, ktorí pomôžu škole zvládnuť problémy duševného zdravia dnešnej doby, ale aj v budúcnosti.
V prieskume učitelia prezradili aj to, čo a kto sú zdroje podpory, keď majú problémy. Čo odpovedali?
Predovšetkým je to podľa nich rodina, priatelia, blízki, ale takmer 30 percent uviedlo, že siahajú po pomoci odborníka. Tu vidím práve súvislosť so školskými psychológmi, pretože oni sú odborníci v prostredí školy a mohli byť oporou a podporou pre učiteľov.
Dokonale rozumejú prostrediu a vzťahom v škole a môžu byť oporou nielen deťom, lebo teraz sa tak asi hlavne vnímajú, ale aj učiteľom a vedeniu školy.
Presne tak. Myslím si, že budúcnosť profesie školského psychológa bude smerovať k tomu, aby naša práca nebola len o deťoch, ale aj o učiteľoch, dospelých. O komplexnom systéme školy. A práve školský psychológ by mal pomáhať učiteľom zvládať výzvy a nastavovať prostredie a atmosféru v škole tak, aby bola prospešná pre deti, učiteľov a celé prostredie školy.
Vrátim sa ešte k stresu a vyčerpaniu učiteľov. V prieskume zaznela aj otázka, či učitelia pracujú priveľa za posledný školský rok. Ako to dopadlo?
Z výsledkov vyplynulo, že až 97 percent učiteľov pracuje nadčasy. Na Slovensku to funguje tak, že týždenný pracovný úväzok učiteľa je 37,5 hodín týždenne. Z toho 22 až 23 hodín je priama výchovno-vzdelávacia činnosť, čo vlastne znamená priamo práca v triedach. Zvyšných 15 hodín je príprava učiteľa. Do toho spadajú veci ako príprava na hodinu, opravovanie písomiek, dozor a ďalšie ich aktivity. Pýtali sme sa učiteľov, koľko podľa nich pracujú týždenne naviac. 38 percent učiteľov uviedlo, že pracujú naviac 1 až 5 hodín týždenne. 35 percent učiteľov uviedlo, že pracujú 6 až 10 hodín týždenne naviac a 24 percent uviedlo, že je to viac ako 10 hodín týždenne. To sú veľmi vysoké čísla a vysoká nadpráca. Myslím si, že aj tejto téme je dôležité sa venovať a ísť viac do hĺbky. Tak vysoká nadpráca tiež môže spôsobovať zvýšenú mieru stresu. Môže spôsobiť to, že učitelia sa cítia frustrovaní, nedocenení a mať obrovské množstvo pocitov nepochopenia alebo sklamania.
V prieskume sa tiež učitelia zdôverili, aké mali fyzické príznaky pri vyčerpaní a strese. Čo na sebe pozorovali, aké negatívne zmeny to boli?
Približne 60 percent učiteľov uvádza, že sa cíti vyčerpane a 89 percent na sebe spozorovalo niektoré z psychických alebo somatických problémov. Najviac uvádzali problémy so spánkom, bolo to až 51 percent. Nasledovali problémy ako bolesti hlavy (40 percent), náladovosť, zabúdanie, problémy sústrediť sa, záchvaty úzkosti či výkyvy chuti do jedla, plačlivosť a malátnosť. Len 11 percent uviedlo, že nepociťuje na sebe počas aktuálneho školského roka žiadny z týchto symptómov.
To sú všetko určite veľmi závažné zistenia. Prekvapujú ma napríklad tie záchvaty úzkosti. To sú v podstate stavy, ktoré ľuďom znemožňujú normálne fungovanie. Čo si o tom myslíš?
V prvom rade je to signál k tomu, že by sme sa mali zaoberať témou duševného zdravia a celkovo welbeingu aj v súvislosti s učiteľmi. Treba si uvedomiť, že všetky tieto príznaky môžu prerásť do vážnych psychických problémov. Môžu ovplyvňovať aj pracovný výkon, aj osobnú pohodu učiteľov. Sú to teda všetko veci, ktoré naznačujú, že naši učitelia sa necítia komfortne, v pohode a cítia sa vyčerpane.
Existuje lepšia podporná sieť pre učiteľov a deti v tejto problematike v zahraničí?
Áno, v zahraničí sa posledných pár rokov veľmi intenzívne venujú tejto téme. Patrí to medzi dôležité témy. Treba si uvedomiť, že keď máme zdravých, odolných a spokojných učiteľov, tak presne takíto učitelia dokážu správne vzdelávať a vychovávať naše deti. Je to kľúčová vec k tomu, ak chceme ďalej rozvíjať školstvo, aby deti dostávali to, čo chceme, tak sa musíme starať o učiteľov. Musíme venovať téme wellbeingu a duševného zdravia náležitú pozornosť a dávať im aj náležitú podporu. Pre mňa sú v tomto veľkou inšpiráciou krajiny ako Nový Zéland, Austrália a tiež Veľká Británia.
Som veľmi rada, že hovoríš o tom, že je v záujme nás všetkých starať sa o učiteľov, v akom stave sú a čo prežívajú, lebo v podstate im zverujeme svoje deti každý deň možno aj na dlhšie obdobie, ako s nimi trávime my sami, keď sme v práci. Verím, že si mnohí uvedomia, že na učiteľoch naozaj záleží.
Určite záleží. Musíme si uvedomiť, že učiteľ je hneď po rodičoch druhá dospelá osoba, ktorá zásadnou mierou ovplyvní budúcnosť dieťaťa. Každý z nás si spomenie na nejakého učiteľa, ktorý pozitívne, alebo negatívne ovplyvnil jeho život. Učitelia sú jednoducho esenciálnou, základnou súčasťou života človeka. Vedia u detí výraznou mierou ovplyvniť ich lásku k učeniu, ich vzdelávanie, postoje, názory, hodnoty. Je to spoločný záujem nás všetkých, aby sme učiteľom venovali pozornosť a starali sa o ich duševné zdravie.
Ak nás teraz počúvajú učitelia, ktorých životná pohoda stráda, čo by si im na záver poradila? Čo by mohli zmeniť doma hneď teraz, aby sa ich stav zlepšil?
Ak pobyt v prírode a prechádzka je to, čo vám robí dobre, choďte na prechádzku, strávte čas so svojimi blízkymi, priateľmi, ktorí vás obohacujú a cítite sa s nimi príjemne. Vyrozprávajte sa. Nezabudnite sa venovať aktivitám a činnostiam, ktoré vás bavia. Pre niekoho je to práca v záhrada, pre iného tanec, šport či kreatívna činnosť. Veľmi dôležitý je tiež dostatočný spánok. Dospelý človek by mal spať minimálne 8 hodín. A určite odporúčam každý deň si spomenúť na 3 dobré veci, za ktoré sme vďační. Upriamiť tak svoju pozornosť na to, že aj keď máme náročné obdobie, stále je tam niečo, dobré, za čo môžeme byť vďační.
