Články: Pre študentov
O projekte

 

Talentovanú maturantku Paulínu prijali na prestížny Oxford. Chýbajú jej však financie, aby na štúdium mohla nastúpiť

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: archív PV
PAULÍNA VICENOVÁ, študentka GJH, ktorú prijali na Oxford / Foto: archív PV
 

PAULÍNA VICENOVÁ (18) z Partizánskeho je maturantkou na Gymnáziu Jura Hronca (GJH) v Bratislave. Koncom januára sa dozvedela, že ju tento rok pravdepodobne ako jedinú prijali na Oxford University do programu biomedicíny. Bohužiaľ, zistila, že talent, vášeň pre vedu a trpezlivosť pri učení na splnenie sna stať sa vedkyňou nestačí. Momentálne Paulína stojí pred doteraz najväčším problémom, a to je astronomické školné.

 

V rozhovore sa dozviete aj to:

  • ako prežíva maturantka posledné mesiace pred ukončením školy;
  • ako vyzerá štúdium a maturita na medzinárodnom IB programe;
  • čo znamená brexit pre talentovaných slovenských študentov;
  • ako vyzerá interview na prestížnu školu ako je britský Oxford.

 

Ako sa momentálne cíti tohtoročná maturantka po roku pandémie? Ako prežívaš svoj posledný školský rok na gymnáziu?

Bola som v škole iba dva mesiace a ak mám byť úprimná, cítim sa veľmi vyčerpane, lebo som stále pred počítačom a nemám osobný kontakt s učiteľmi ani spolužiakmi. Som rada, že o chvíľu to už budem mať všetko za sebou, keďže sa mi blížia maturity. 

 

Mali ste posledné mesiace v škole aspoň nejaké vyučovanie po malých skupinkách?

Našu školu neotvorili. Viacerí z nás dochádzajú do školy z iných miest a internáty nie sú stále otvorené. Veľká časť z nás by chýbala na jednotlivých predmetoch, a keďže sme v malých skupinách, nedávalo by to zmysel.

 

V pondelok minister školstva oznámil, že štandardné maturity nebudú. Ako sa to dotkne maturantov v medzinárodnom IB programe?

V našom programe už asi dva týždne vieme, že maturity nebudeme mať  štandardným spôsobom. Za normálnych okolností by sme museli byť priamo v škole a približne mesiac by sme písali záverečné maturitné testy zo všetkých šiestich predmetov. Tento rok budeme hodnotení na základe prác, ktoré sme počas štúdia písali o malých výskumoch z každého predmetu. Okrem týchto prác bude naše finálne hodnotenie postavené aj na predpokladaných známkach, ktoré dostaneme od učiteľov.

 

Čo si máme predstaviť pod tými predpokladanými známkami?

Učitelia dostali akési predpokladané známky z IB organizácie na základe histórie školy. Sú to známky, ktoré nám môžu udeliť. U nás je stupnica hodnotenia od 1 – 7, pričom sedmičky sú najlepšie. Takže učiteľ každého predmetu dostane inštrukcie, koľko sedmičiek, šestiek, pätiek a tak ďalej môže udeliť. Učitelia sa teraz musia rozhodnúť, ktorí študenti si zaslúžia aké známky. Momentálne si nás učitelia zoraďujú podľa našich doterajších výsledkov. Robíme tiež rôzne cvičné testy, aby sa vedeli definitívne rozhodnúť, komu aké známky pridelia. Keďže nebudú štandardné maturitné skúšky, nebude naše hodnotenie úplne zodpovedať tomu, čo by sme dostali, ak by sme písali testy, ale je to asi to najlepšie riešenie, aké si mohli zvoliť.

 

Takže vo vašom programe asi samé sedmičky na maturitnom vysvedčení nehrozia ako to býva pri slovenských maturantoch, kde neraz mávajú jednotky alebo dojky.

Neviem, ako presne sa vymedzujú hranice známok pri slovenskej maturite, ale môže sa stať, že viacero študentov dostane jednotky, pokiaľ by sa naozaj na maturity naučili. Na IB programe to funguje tak, že celosvetové výsledky všetkých žiakov z maturity sú rozložené na Gausovej krivke, to znamená, že iba tí najlepší môžu mať dobré známky. Teda nemôže ísť o náhodu, že sa niekomu podarí dobre zmaturovať a celé roky sa učil priemerne. IB maturita je dobré kritérium pre vysoké školy v zahraničí, lebo vedia vyhodnotiť, že pokiaľ má študent dobré známky, tak patrí celosvetovo medzi tých najlepších študentov v danej oblasti.

 

Z koľkých predmetov sa u vás maturuje?

Štandardne zo šiestich, ale ja mám napríklad sedem.

 

Nejak ťa to zvýhodňuje, keď zmaturuješ z viacerých predmetov, ako je stanovené?

Nie, ale viem toho viac. (smiech)

 

Pre teba bola určite správa roka, že ťa vzali na Oxford. Čo presne by si tam mala študovať?

Hlásila som sa na program biomedicínske vedy. Berú tam len 40 študentov ročne. Je to veľmi podobné ako medicína, no ľudia, ktorí tento program vyštudujú sa nestanú doktormi, ale výskumníkmi. Môžu pracovať vo farmaceutickom priemysle alebo sa zamerať na výskum mozgu, teda je to program, ktorý má široké uplatnenie.

 

Ty si ešte nezmaturovala, ale už vieš, že ťa vzali na Oxford. Ako to funguje s prijímaním študentov na takúto prestížnu univerzitu?

Záujemcovia o štúdium dostávajú tzv. conditional offers, teda sú podmienečne prijatí. Znamená to, že mám to miesto ponúknuté, ale naisto mi bude dané, až keď zdokladujem, že som zmaturovala na požadovaný počet bodov. Pokiaľ by som robila slovenskú maturitu, musela by som mať asi samé jednotky. Keďže robím medzinárodnú maturitu, musím získať 39 bodov zo 45.

 

Koľko študentov sa z celého sveta hlási na takýto program? V akej konkurencii si musela uspieť?

Konkurencia je veľmi veľká. Tento rok sa na biomedicínu hlásilo 537 študentov, pričom 120 pozvali na interviews a len 40 študentov prijali.

 

Ako to interview prebiehalo?

Cez pandémiu je všetko iné. Za normálnych okolností by som bola pozvaná priamo do Oxfordu, tam by som bola ubytovaná a robili by so mnou pohovory. Teraz sa to odohrávalo online. Tak ako sa rozprávame teraz my dve, tak som sa bavila s tými špičkovými oxfordskými profesormi.

 

Ako dlho také pohovory trvali?

Mala som tri rozhovory. Dokopy trvali asi dve hodiny. Hovorila som s profesormi z dvoch fakúlt. Bolo to naozaj náročné rozprávať sa s nimi tak dlho online. Kládli mi veľa otázok a mnoho aj takých netradičných. Ale ubehlo mi to rýchlo, lebo to bola zaujímavá diskusia.

 

Zameriavali sa na tvoje vedomosti alebo skôr na spoznanie osobnosti?

Myslím si, že to nebolo zamerané na vedomosti, ale skôr chceli zistiť, akým spôsobom rozmýšľam, ako sa vyjadrujem a reagujem. Na Oxforde je štúdium dosť založené na osobných interakciách medzi profesormi a študentmi. Každý týždeň majú počas štúdia krátke stretnutia, podobné interviews, na ktorých sa preberá pokrok žiaka, čo sa naučil alebo či má nejaké zaujímavé nápady. Profesori preto na interviews majú možnosť posúdiť, či sa im s týmto človekom bude dobre spolupracovať počas štúdia. Jednoducho povedané - hľadajú niekoho, kto im sadne, zapadne do tímu a bude sa im s ním dobre nasledujúce roky spolupracovať.

 

Ako to teraz po brexite funguje s financovaním vysokoškolského štúdia v Británii, keď si cudzinka?

Je to veľmi zložité. Pred brexitom bolo školné trojnásobne nižšie ako je teraz. Bolo navyše možné požiadať britskú vládu o pôžičku. Teraz na ňu študenti mimo Británie nemajú nárok. Jediná možnosť je mať zdroje od rodiny alebo tak, ako to skúšam ja, že som spustila verejnú zbierku a hľadám si sponzorov. Zatiaľ sa mi ukazuje, že na Slovensku nie sú nadácie, ktoré by významnejšie podporovali študentov ako som ja a nie sú vytvorené ani štipendijné programy či granty od štátu, o ktoré by som sa vedela uchádzať. Možno sa rokmi vybuduje nejaká schéma pomoci, ale teraz o žiadnej neviem.

 

Tvoja situácia je teda teraz taká, že si z vlastných zdrojov nedokážeš štúdium uhradiť? O akých sumách hovoríme ročne? Pred akým veľkým problémom stojíš?

Je to veľmi veľa peňazí. Len školné vychádza okolo 34-tisíc eur ročne a približne 13-tisíc predstavujú životné náklady. Štúdium trvá štyri roky, takže potrebujem celkovo okolo 200-tisíc eur, aby som doštudovala a mohla sa stať vedkyňou.

 

Je to vôbec možné, že štát nijako nepodporuje nadaných študentov, ktorí majú príležitosť študovať na prestížnych univerzitách? Keby vám prispeli aspoň sumou, ktorú by ste stáli štát počas vysokoškolského štúdia na Slovensku, ale že nemáte nárok na nič, to je neuveriteľné.

Bohužiaľ je to tak. Momentálne neexistuje schéma štátnej pomoci, ktorá by študentom ako som ja pomáhala riešiť finančný problém o vzťahu k prestížnym univerzitám. Máme tu Fond na podporu vzdelávania, kde si môžeme požičať maximálne 4 tisíc eur a aj to až v októbri po zápise na univerzitu. V Británii boli pôžičky pre študentov veľmi výhodné. Splácať ste ich začali, až keď ste v zamestnaní dosiahli určitý príjem. Je škoda, že na Slovensku niečo také nemáme.

 

Ako sa teda presne snažíš získať peniaze na školu?

Založila som si webovú stránku, kde som napísala svoj príbeh, že mojím snom je pracovať ako výskumníčka na vývoji liekov. Špecificky ma zaujíma epigenetická terapia, čo je novinka, ktorá môže pomôcť pacientom s rakovinou alebo inými závažnými ochoreniami. Uviedla som tam transparentný účet, kde môžu ľudia prispievať. A založila som si tiež zbierku na platforme GoFundMe.

 

Pokiaľ chcete podporiť Paulínu v naplnení jej sna stať sa vedkyňou, môžete jej prispieť na transparentný účet:

 

A darí sa ti? Myslíš si, že je reálne nazbierať takú vysokú sumu?

Tá šanca tam je. Jednej talentovanej českej študentke Báre Cihlovej, ktorá sa dostala na Oxford na biochémiu, sa to nedávno podarilo.  Vyzbierala si zatiaľ na prvé dva roky štúdia. Tak som si povedala, že to musím skúsiť. Zatiaľ mám na túto moju aktivitu veľmi pozitívnu odozvu a ľudia mi prajú, aby som si splnila sen. Veľmi som im za to vďačná. Doteraz sa mi podarilo vyzbierať takmer 13-tisíc eur a 7 tisíc eur budem mať z vlastných zdrojov.

 

Potrebuješ vyzbierať nejakú minimálnu sumu, aby si vôbec mohla nastúpiť do prvého ročníka?

Musím vydokladovať, že mám financie na prvý rok štúdia, ešte teda potrebujem získať okolo 27-tisíc eur.

 

Pevne verím, že sa ti to podarí. Rada by som sa ale ešte vrátila k začiatku tvojej cesty na Oxford a štúdiu v IB programe. Pochádzaš z Partizánskeho, čo ťa presvedčilo odísť na gymnázium do Bratislavy?

Od nás už v minulosti študovali viacerí študenti v IB programe na GJH a raz prišli do našej školy hovoriť o vysokoškolskom štúdiu vo Veľkej Británii a v Škótsku. Ako nám hovorili o prijímačkách na vysoké školy, tak spomenuli, že chodili na medzinárodný program GJH do Bratislavy. Veľmi ma zaujalo, keď spomenuli, že na IB sa dá do hĺbky venovať predmetom, ktoré nás najviac zaujímajú. V tú chvíľu som vedela, že sa chcem dostať na tento program.

 

To znamená, že si musela v polovici štúdia na gymnáziu v Partizánskom odísť a prestúpiť do Bratislavy.

Áno, lebo IB program je dvojročný. Po druhom ročníku som robila prijímačky. Prihlásilo sa vtedy približne osemdesiat žiakov a vybrali asi 20.

 

Boli prijímačky na takúto strednú školu náročné?

Prijímačky predstavovali testy z angličtiny a matematiky. Vo výsledku zavážilo aj odporúčanie od našich učiteľov a známky či zapojenie do súťaží. A bolo to naozaj náročné. Spomínam si, že som sa nevedela na testy sústrediť a nešlo mi to. Zdalo sa mi to veľmi ťažké. Keď som odchádzala zo školy, myslela som si, že som prijímačky určite nespravila a v autobuse domov som si aj poplakala, že načo som tam išla.

 

Čo ťa na IB programe fascinovalo?

Veľmi sa mi páčilo, že je celý v angličtine a študenti si sami môžu vybrať, na čo sa chcú sústrediť. Môžu si vybrať na slovenské pomery aj netradičné predmety, ako napríklad ekonómiu alebo psychológiu. Lepšiu prípravu na zahraničnú univerzitu si predstaviť neviem. Navyše, Gymnázium Jura Hronca je jediná škola, ktorá poskytuje IB program študentom úplne zadarmo.

 

Koľko predmetov v IB programe študujete?

Celkovo máme šesť predmetov. A môžeme si síce vyberať, ktoré predmety chceme študovať, ale len v rámci definovaných pravidiel. Matematiku musíme mať všetci. Jeden predmet musí byť prvý jazyk, druhý predmet druhý jazyk. Vyberáme si tiež vedu, napríklad fyzika, biológia, informatika alebo chémia. Ďalší predmet musí byť humanitný, teda psychológia, dejepis, ekonómia alebo geografia. A posledný predmet si môžeme vybrať, aký predmet chceme, môže to byť aj umenie.

 

Aká je náročnosť tých predmetov?

Každý predmet sa dá študovať na úrovni HL (high level), teda vo vyššej úrovni alebo SL (standard level), teda nižšej úrovni. HL potom predstavuje 5 hodín za týždeň a SL tri hodiny za týždeň. Žiaci majú aj takouto formou väčšiu kontrolu nad tým, čomu sa chcú venovať, no zároveň získajú vedomosti v rôznych oblastiach.

 

V čom je štúdium v IB programe iné ako napríklad na bilingválnom gymnáziu?

Bilingválne gymnázium sa viac podobá na klasické slovenské gymnázium a aj maturita prebieha v slovenčine. Je to teda tá istá maturita, ktorú majú žiaci na všetkých ostatných školách. Na IB programe je to úplne iná maturita aj výrazne iný obsah, ktorý sa učíme. Naše kurikulum je tiež menej zamerané na memorovanie faktov a skôr nás vedie k tomu, aby sme pochopili princípy za rôznymi vedeckými alebo humanitnými javmi. Viac sa zameriavame aj na prepojenie predmetov, ako spolu súvisí chémia, biológia, fyzika. A významne sme podporovaní ku kreativite.

 

Ako sa prejavuje napríklad tá kreativita?

Dostaneme nejaké zadanie a každý z nás ho môže mať vypracované úplne inak, no každý ten prístup je v poriadku. Môže sa zdať, že máme väčšiu slobodu a je to pri štúdiu výhoda, ale na druhej strane je to aj väčšia záťaž. Niekedy je jednoduchšie naučiť sa fakty naspamäť ako rozmýšľať a niečo sám vytvoriť. Napríklad u nás sme hodnotení aj podľa esejí. Pri ich písaní sa učíme vyjadrovať v písomnej forme, rýchlo reagovať, zrozumiteľne vyjadriť svoj názor a myšlienky. Toto bude dôležité aj neskôr pri písaní bakalárskej a diplomovej práce. Na zahraničných univerzitách je často vzdelávanie založené na esejách a na to nás v IB programe pripravujú.

 

Predpokladám, že tým pádom sa u vás kladie veľký dôraz aj na plagiarizmus?

Akademická čestnosť je jedno zo základných pravidiel tohto programu a musíme vždy citovať všetky zdroje, z ktorých čerpáme. Všetky naše odovzdané práce sú nahrávané do systému a ten percentuálne vyhodnocuje zhodu s inými prácami. Je to vynikajúci výcvik do budúcnosti, keď budeme na univerzite.

 

V čom je výhoda diplomu z IB programu, keď vás posudzujú na zahraničných univerzitách? Nedávno som robila rozhovor s futbalistom, ktorý chodil na bilingválne gymnázium a vzali ho na Harvard.

V niečom to máme jednoduchšie, ak chceme ísť na zahraničné univerzity. Oni poznajú IB programy a ich úroveň, čiže presne vedia, o akých študentov ide, keď sa k nim hlásime. Majú zväčša vyčlenené presné podmienky, koľko bodov musíme mať na prijatie k nim. Ak sa chcete hlásiť zo slovenského gymnázia, tak nepoznajú kvalitu slovenských škôl ani maturít.  Predstavuje to potom pre študentov slovenských škôl viac námahy všetko zdokumentovať a absolvovať ďalšie testy.

 

Myslíš si, že IB program má veľký podiel na tom, že ťa prijali na Oxford?

Neviem, či by sa mi to podarilo bez IB programu. Určite to bola veľká pridaná hodnota v mojom príbehu. Na GJH som sa veľmi zlepšila v biológii, chémii, ale aj v angličtine. Išli sme tam viac do hĺbky ako to je možné v slovenských školách. Jednoznačne by som IB program odporúčala študentom, ktorí chcú ísť študovať do zahraničia a uvažujú o ňom. 

 

Keď hovoríš o kvalite. Ako je to v takomto medzinárodnom programe s učiteľmi? Dnes je ťažké nájsť dobrých učiteľov do slovenských škôl, tu navyše musia hovoriť dobre po anglicky.

Sú tu vynikajúci učitelia. Ja som s nimi veľmi spokojná. Občas sa aj pozastavím nad tým, že stále zostali v školstve a učia aj za tých nepriaznivých podmienok, lebo mohli by sa zamestnať kdekoľvek. IB učitelia ma inšpirujú svojim profesionálnym prístupom a nadšením pre predmety, ktoré učia. Som im za to vďačná.


Čítajte viac o téme: Rozhovory, IB diplomový program | Medzinárodná maturita, IB program
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.